Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-63-2022.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovaným 1) F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, H., I. J., zastúpenej C. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, L. M. L., 2) A. C., bytom G. XXXX, H., I. J., zastúpenému F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, H., I. J., 3) C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, E. E., 4) C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, E., 5) C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, E., 6) B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, E. - G., 7) C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X a 8) K. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K. XXX, E., žalovaní 3) - 8) všetci zastúpení C. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, L. M. L., o určenie dedičskej nespôsobilosti takto
rozhodol:
I. Konanie sa voči žalovanému A. C. z a s t a v u j e.
II. Žaloba sa z a m i e t a.
III. Žalovaným 1) - 8) sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaní 1) - 8) nie sú spôsobilí dediť po ich matke. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sa dopúšťali zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Toto ich konanie spočívalo v nepretržitom nevhodnom správaní sa voči matke, F. B., voči nemu a voči jeho priateľke B. A., ktorá s ním a s jeho matkou žila od roku 2010 doposiaľ v spoločnej domácnosti. Z prepúšťacích správ z nemocnice vyplýva, v akom stave bola matka po tom, čo sa od roku 2018 o ňu akože starali žalovaní. Podávali jej mastné jedlá, bola v zime, odopierali jej WC, nepodávali jej lieky, nechávali ju cez noc samú na prízemí uzamknutú, čím jej obmedzovali osobnú slobodu. V roku 2019 sa snažili vykonštruovať jeho údajné protiprávne konanie neposkytnutia pomoci matke po páde, keď bola doma sama uzamknutá. Spadla asi po požití alkoholu, ktorý jej tiež dopriali. Nekalým spôsobom uvádzaných nepravdivých informácií o jeho údajne nevhodnom správaní ju pod psychickým tlakom (boli s ňou niekedy aj desiati) jej dali podpísať závety, ktoré upravovali, ďalej ju dotlačili k napísaniu darovacej zmluvy mimo jeho osoby, čo malo za následok, že na dedenie nezostalo takmer nič. V dedičskom konaní zatajili aj to málo, čo matka mala. Zatajili peniaze, jemu sa dokonca snažili zatajiť čas matkinho pohrebu.. Po pohrebe pokradli, čo sa len dalo. Poznamenal, že žalobou o neplatnosť závetu preukazuje, ako ho pokútnym spôsobom a niekoľko násobným kopírovaním a upravovaním, vsádzaním súvetí do závetu chceli pripraviť o majetok. Matka mala predpísané, čo má písať po tom, ako ho krivo obviňovali, preto nešlo o prejav jej vôle, nakoľko sa matka nedokázala ani podpísať.. Do závetov písali aj iné osoby, prepisovali dátum, v listinách absentuje dátum, miesto a čas písania a absentuje údaj, o aký majetok sa jedná. Z holografného závetu sa stal alografný bez podpisov svedkov, čiže neplatný pokus ho vydediť. Poznamenal, že žalovaní pri nehnuteľnosti nechali skládku po ich zásahoch , ktorú neodstránili a ignorujú aj zveľaďovanie a úpravu okolia domu. Záhrada je prerastená zeleňou. Takže sa nestarajú o jeho obydlie, za ktoré si v inom súdnom konaní pýtajú od neho finančné prostriedky. Opakovane zdôraznil, že za opovrhnutia hodné správanie žalovaných považuje to, že v dedičskom konaní zapreli majetok matky ako aj to, že s matkou spisovali rôzne závety, ktoré vyšli najavo v dedičskom konaní. Matke odopierali zdravotnú starostlivosť, vypúšťali vodu z kúrenia a takto mu robili naprieky, keď on jediný sa chcel o matku starať. Nerozumie, ako mohla matka spísať závet sama, keď nevedela písať na počítači a mala predpísané, čo má napísať. Dodal, že na podanie žaloby o určenie dedičskej nespôsobilosti odkázaný v dedičskom konaní notárom nebol. Bol odkázaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu, čo aj urobil, pričom notára informoval aj o podaní tejto žaloby.
2. Žalovaní 1), 3) - 8) s podanou žalobou nesúhlasili a túto žiadali zamietnuť. Uviedli, že tu nie je právna skutočnosť, ktorá by žalobcu oprávňovala na podanie tejto žaloby.
3. Žalobca zobral žalobu voči žalovanému A. C. späť a konanie žiadal zastaviť. Súd v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") konanie voči označenému žalovanému zastavil.
4. Súd za účelom prejednania veci nariadil na deň 26.06.2023 pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca i žalovaní 1), 3) - 8).
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej C. C. a oboznámením vyjadrenia F. B. zo dňa 30.12.2019, zápisnice o pojednávaní v konaní sp. zn. 11D/259/2021, Dnot 50/2021 zo dňa 12.10.2022, závetu F. B. zo dňa 05.09.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:
6. F. B. dňa 05.09.2019 spísala vlastnoručne závet, ktorým pre prípad svojej smrti za svojich dedičov ustanovila svoje deti, žalovaných 1), 3) - 8), a súčasne vydedila žalobcu.
7. Listom zo dňa 30.12.2019 adresovaným Okresnému súdu Trenčín k bližšie neuvedenému konaniu F. B. podala vyjadrenie, v ktorom uvádza, že nie je pravda, že by sa o ňu žalobca staral a finančne ju podporoval. Celé roky platila sama energie, smeti a ešte si doviedol aj priateľku, za ktorú tiež musí platiť. Napriek tomu sa o ňu nezaujíma a preto sa rozhodla ho vydediť. Svojim konaním ubližuje jej i svojím súrodencom.
8. Zo zápisnice z pojednávania napísanej na Notárskom úrade JUDr. Lucie Svatíkovej dňa 12.10.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 11D/259/2021, Dnot 50/2021, vyplýva, že notárka v rámci dedičského konania po poručiteľke F. B. oboznámila, že poručiteľka zanechala závet, ktorý spísala vlastnou rukou dňa 05.09.2019 a v ktorom za svojich dedičov ustanovila svoje deti, žalovaných 1), 3) - 8) a súčasne vydedila žalobcu. Žalobca namietol dôvody vydedenia, a preto bol notárkou poučený, že mu bude doručené uznesenie, podľa ktorého bude potrebné podať v stanovenej lehote žalobu o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, alebo závet je absolútne neplatný.
9. Z výsluchu žalovanej C. C. vyplynulo, že sa o matku posledné roky príkladne starali, vždy pri nej niekto bol. Buď len jednej, alebo aj viacerí. Porobili aj okolo domu, práve žalobca bol ten, ktorý okolie spustošil, vyrúbal stromy aj kríky. Myslí si, že posledné roky bola matka najšťastnejšia. Čo sa týka závetov, závet bol len jeden, tak ako sa matka rozhodla. Sama hovorila, že nevie ako sa žalobca o ňu postará, čo mala aj zo skúseností so svokrou žalobcu z predchádzajúceho manželstva. Žalobca bol najskôr ochotný, potom jeho ochota klesala, nikde nechcel pracovať, poukazoval na zlý zdravotný stav. Zlý zdravotný stav majú aj oni, ale nespoliehajú sa, že im niečo padne z neba. Žalobca povyhadzoval ich veci a odmietal ich pustiť aj do domu. Takýmto správaním znehodnotil aj ich spomienky. Žalobca nikdy nebol komunikatívny a vždy, keď prišli za mamou nikdy za nimi neprišiel. Ich táto situácia zomkla a je rada, že posledné roky s mamou boli šťastní. Mama mala chuť žiť a vždy rozdávala svoju energiu.
10. Podľa § 469 Občianskeho zákonníka, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
11. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
13. Každý subjekt, ktorý má spôsobilosť na práva a povinnosti, je spôsobilý dediť. Zákon z tohto pravidla však upravuje výnimku, ktorá spôsobuje, že osoba povolaná podľa
závetu alebo zákona dediť nemôže. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je nespôsobilým dediť ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Ide o taxatívny výpočet dôvodov dedičskej nespôsobilosti, ktorý nie je možné rozširovať. Dedičská nespôsobilosť nastáva zo zákona a súd (notár ako súdny komisár) v rámci dedičského konania na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Ak dôjde medzi dedičmi k sporu o to, či je niektorý z nich dedičsky nespôsobilý, postupuje notár ako súdny komisár podľa § 194 CMP a uznesením odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. V predmetnej veci so zápisnice z pojednávania na notárskom úrade zo dňa 12.10.2022 nevyplynulo, že by žalobca namietal dedičskú nespôsobilosť žalovaných 1), 3) - 8). Pokiaľ uviedol, že súrodenci by nemali dediť s ohľadom na to, ako sa k matke i k nemu aj počas života správali, súd má za to, že sa jedná len o konštatovanie bez bližšieho tvrdenia skutočností napĺňajúcich skutkovú podstatu dedičskej nespôsobilosti. Inak povedané, žalobca neuvádzal žiadne také konanie žalovaných 1), 3) - 8), z ktorého by bolo zrejmé, že by sa títo buď dopustili trestného činu voči zákonom stanoveným osobám alebo že by sa dopustili zavrhnutiahodného konania voči poručiteľkinej poslednej vôli. Nebol preto dôvod odkazovať dedičov, ktorých dedičské právo by sa javilo ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby. Je dôležité uvedomiť si, že v tomto prípade by takýmito dedičmi, ktorých dedičské právo by sa javilo ako menej pravdepodobné, boli práve žalovaní 1), 3) - 8), z čoho vyplýva, že práve oni by boli aktívne vecne legitimovaní na podanie príslušnej žaloby. Vzhľadom na uvedené potom možno dospieť k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie dedičskej nespôsobilosti, keďže z tohto pohľadu sa jeho dedičské právo nejaví byť menej pravdepodobné.
14. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na nevhodné správanie sa žalovaných 1), 3) - 8) aj voči nemu, čo dokladoval množstvom listinných dôkazov, táto skutočnosť nemá vplyv na ich dedičskú spôsobilosť, nakoľko v dedičskom konaní po poručiteľke F. B. nie je významným vzájomné správanie sa dedičov voči sebe. Významným by bolo len také konanie dedičov voči poručiteľke, ktorým by prípadne boli naplnené znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov (čo žalobca ani netvrdil), prípadne také konanie, ktoré by bolo namierené proti prejavu poslednej vôle poručiteľky. Takým konaním by bolo napríklad pozmeňovanie závetu poručiteľky, na ktoré žalobca v rámci svojej žaloby poukazoval, avšak ani v domnení svojej aktívnej vecnej legitimácie tieto svoje tvrdenia nijak nepreukázal, keď z predloženého závetu nevyplývalo, že by tento bol nejakým spôsobom pozmeňovaný. Iné správanie žalovaných 1), 3) - 8) voči poručiteľke ako ich matke, ktoré tvrdil žalobca (odopieranie zdravotnej starostlivosti, vypustenie vody z kúrenia, podávanie mastných jedál a alkoholu a pod.) by nebolo spôsobilé privodiť ich dedičskú nespôsobilosť, pretože hoci by bolo namierené voči poručiteľke, nebolo by namierené voči jej poslednej vôli.
15. S poukazom na uvedené, za zistenia, že nebol dodržaný zákonom stanovený postup pre podanie tejto žaloby a žalobu podala aktívne vecne nelegitimovaná osoba, zamietol súd túto ako nedôvodnú v celom rozsahu.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. V danej veci boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1), 3) - 8) titulom zamietnutia žaloby a žalovaný 2) titulom zavinenia zastavenia konania zo strany žalobcu, keď tento zobral žalobu voči žalovanému 2), A. C., späť, čím zavinil zastavenie konania voči tomuto žalovanému, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.