Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_14C-138-2012.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/138/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: K. Č., E.. XX.X.XXXX, I. Š. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 83,48 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34,02 EUR a
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 9,14 EUR od 12.7.2009 do zaplatenia
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 11,80 EUR od 12.8.2009 do zaplatenia
- 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 13,08 EUR od 12:9.2009 do zaplatenia,
a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným n e p r i z n á v a ,
náhradu trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.7.2012 domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného zaplatenia sumy 83,48 EUR s prísl. za neuhradené mesačné poplatky z titulu poskytnutých telekomunikačných služieb a upomienky v celkovej sume 35,69 EUR a za zmluvnú pokutu v sume 47,80 EUR.
Z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 15.5.2013, sp. zn. 35D/156/2013 vyplýva, že K. Č., E.. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom jediným zákonným dedičom je syn poručiteľa K. Č., E.. XX.X.XXXX, ktorý dedičstvo neodmietol.
Dňa 27.5.2009 uzavrel právny predchodca žalovaného s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvu o pripojení a zároveň dodatok k tejto zmluve s programom Relax 60+, s dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom zo zmluvy zároveň vyplýva zmluvná pokuta vo výške 47,80 EUR.
Zo žaloby vyplýva, že žalovaný neuhradil faktúru splatnú k 11.7.2009 v sume 9,14 EUR, faktúru splatnú k 11.8.2009 v sume 11,80 EUR, faktúru splatnú k 11.9.2009 v sume 13,08 EUR, faktúru splatnú k 11.10.2009 v sume 1,66 EUR a faktúru splatnú k 11.7.2010 v sume 47,80 EUR.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z bodu 2 Dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku. Podnik a Účastník sa dohodli, že žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu dodatku sa považuje aj za žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike. S ohľadom na Podnikom poskytnutú zľavu z poplatku za vydanie SIM karty sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku Účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
Z bodu 4 Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky v zmysle bodu tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalovaného neuhradil faktúry splatné za obdobie od 11.7.2009 do 11.9.2009 v celkovej sume 32,04 EUR, preto súd žalobcovi túto sumu priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, keďže právny predchodca žalovaného bol nepochybne v omeškaní s úhradou neuhradených faktúr nasledujúcim dňom po ich splatnosti.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/202/2011-61 zo dňa 13.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2012, bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci týkajúca sa dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa zhoduje s dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi tohto konania pod bodom 2 resp. 4.
Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§53a ods. 1 OZ) je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s poukazom na citované ustanovenie žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 EUR zamietol.
Súd žalobcovi taktiež nepriznal sumu 1,66 EUR s príslušenstvom, pričom aj keď žalobca v rámci posledného ospravedlnenia na pojednávanie predložil výňatok z cenníka, kde je pod označením „iné poplatky“ uvedenú - oneskorenie platby - 1,66 EUR, súd nemal za preukázané oneskorenia ktorej platby sa tento poplatok týka, navyše takýto poplatok súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže žalobca by si už napr. pri jednodňovom omeškaní s úhradou minimálnej čiastky mohol účtovať sumu 1,66 EUR, navyše žalobca jednostranne môže zmeniť tieto podmienky (cenník), pričom túto sumu si žalobca uplatnil aj s úrokom z omeškania, čo súd považoval za rozporné s dobrými mravmi, keďže žalobca touto sankciou (poplatok za oneskorenie platby) vlastne sankcionoval duplicitne žalovaného aj úrokom z omeškania z tejto sumy.
Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú
spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.
Súd na záver dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalovaný, ktorý bol v konaní pomerne úspešnejší si nárok na náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. si neuplatnil a pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného súd rozhodol taktiež na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom keďže vedľajší účastník v predmetom konaní nerealizoval žiadne úkony právnej služby (oznámenie o vstupe do konania nie je úkonom právnej služby), súd mu aj keď si všeobecne náhradu trov konania uplatnil, tieto ani v pomernom rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.