Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-148-2013.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/148/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa T. O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., I. XX, proti odporkyni P. P.., rod. P.G.j, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., I. XX, štátnej občianky O. republiky, zastúpenej JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Pluhová 78, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa T.. O. T., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne P. P.G. rod. P.G. nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. G. Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 19.07.2013 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou, uzavretého dňa 16.08.2008, z dôvodu, že manželstvo bolo do roku 2010 harmonické, avšak dlhodobé zahraničné pracovné cesty navrhovateľa prehĺbili nezhody vyplývajúce z diametrálne odlišných pováh a veku účastníkov konania. Podľa navrhovateľa bola snaha o riešenie problémov bezvýsledná a s odporkyňou nedokážu nájsť kompromisy v základných otázkach spoločného života. Nezhody viedli postupne k absolútnemu odcudzeniu a k strate dôvery a úcty medzi partnermi, ktorí prestali riadne komunikovať a ich komunikácia prebiehala takmer výlučne formou hádok. Dlhodobé narušenie citových väzieb a nemožnosť riešiť problémy v manželstve vyvrcholili odsťahovaním navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Účastníci konania podľa jeho slov od februára 2013 nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, ani intímne spolu nežijú. Navrhovateľ má inú partnerku, s ktorou plánuje založenie rodiny.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2013 uviedla, že s návrhom o rozvod manželstva nesúhlasí a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, čo odôvodnila najmä tým, že podľa nej manželstvo účastníkov konania nie je trvalo rozvrátené a obnova vzťahu je možná. O manželskej kríze, ako ju popisuje navrhovateľ nemala ani tušenia, nakoľko ten jej to svojím správaním nedal žiadnym spôsobom najavo a ešte začiatkom júla 2013 jej vyznával lásku. Večer predtým, než jej navrhovateľ oznámil, že plánuje podať návrh o rozvod manželstva, trávili spoločne s jeho rodinou, kedy sa choval ako milujúci manžel, bol k nej pozorný a láskavý. Ani odporkyňa, ani rodičia navrhovateľa podľa nej nespozorovali problém v ich manželstve. Odporkyňa tiež uviedla, že nie je pravdou, že by sa účastníci konania hádali a mali rozdielne názory na život a aj napriek vekovému rozdielu si veľmi rozumeli a vzájomne sa dopĺňali. Pripúšťa, že navrhovateľove pracovné cesty do zahraničia ju mrzeli, ale rátala s tým, že to nie je trvalý stav, na čom boli aj dohodnutí. Podľa jej udania ešte toto leto plánovali spoločnú dovolenku a mali tiež zakúpené letenky. Len z iniciatívy odporkyne napokon zo spoločnej dovolenky zišlo, keďže medzičasom
navrhovateľ podal návrh o rozvod. Do dnešného dňa jej nevysvetlil, čo ho k tomuto konaniu viedlo a odmieta návrhy zo strany odporkyne ohľadne návštevy manželskej poradne. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval až koncom júla 2013, v čase, kedy bola odporkyňa na dovolenke, ktorú pôvodne plánovali spolu. Podľa odporkyne, o existencii paralelného vzťahu nemala ani tušenie, navyše ešte aj v období po podaní návrhu ju často kontaktoval s tým, že mu chýba.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, ako aj navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese I. XX, K., kde sa odporkyňa zdržiava aj naďalej.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo pred miestnym úradom V. G. Z..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo bolo uzavreté z lásky po približne dvojročnej známosti a nepochádzajú z neho žiadne deti. Počiatočné spolužitie možno považovať za usporiadané a harmonické, bez vážnejších problémov do roku 2010. Nezhody medzi účastníkmi konania podľa neho vyplývajú z odlišných pováh a názorov. Dôvod rozvratu manželstva vidí v nedodržaní sľubu, ktorým sa zaviazal, že už nebude pracovať v zahraničí, ako i v nevere z jeho strany. Aj v súčasnosti má mimomanželský pomer, pričom so svojou partnerkou plánuje založenie rodiny. Od februára 2013 má byt v I., ktorý nie je v jeho vlastníctve a od polovice júla 2013 sa zo spoločnej domácnosti začal postupne sťahovať. Posledný intímny styk medzi účastníkmi konania prebehol v júni 2013. Má za to, že vzťahy s odporkyňou sú vážne rozvrátené a z jeho strany niet nádeje na obnovu manželstva.
Odporkyňa vyjadrila súhlas s rozvodom manželstva, vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s príčinami rozvratu manželstva, ktoré uviedol navrhovateľ, t. j. že nedodržal sľub ohľadom dĺžky trvania práce v zahraničí. Približne pol roka po uzavretí manželstva dostal navrhovateľ ponuku pracovať v zahraničí, s tým, že sa s odporkyňou dohodli, že toto bude trvať maximálne dva roky, pričom v súčasnosti tam už pracuje piaty rok. Uviedla tiež, že nemala vedomosť o vzťahu navrhovateľa a až teraz si uvedomila, že nakoľko od nej požadoval intímne praktiky, ktoré predtým nepraktizovali, mohla vychádzať z toho, že má mimomanželský pomer. Poukázala tiež na to, že sa jej navrhovateľ nikdy nezdôveril, že je pre neho manželský život natoľko neuspokojivý, aby došlo k rozvodu manželstva a preto je to pre ňu, ako aj blízke okolie šok. Má za to, že navrhovateľ žil dvojitý život. Mala vedomosť o tom, že má v I. prenajatý byt, ale prezentoval jej to ako byt prenajatý zamestnávateľom a preto netušila, že si ho prenajal on a pravdepodobne v ňom má partnerku.
Súd zistil, že z manželstva účastníkov deti nepochádzajú, u navrhovateľa ide o manželstvo prvé a u odporkyne o manželstvo druhé. Odporkyňa je štátnou občiankou O.epubliky, žijúcou na území Slovenskej republiky a navrhovateľ sa často pracovne zdržiava v zahraničí. Nakoľko účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, viac než 3 mesiace, nestýkajú sa, spoločne nehospodária, neplánujú spoločnú budúcnosť a navrhovateľ v súčasnosti plánuje založenie rodiny s novou partnerkou, je nesporné, že ich manželstvo si neplní svoje poslanie. Navrhovateľ a ani odporkyňa viac nemajú záujem na obnove spolužitia a nie je predpoklad, že by v budúcnosti došlo k zmene ich postoja k manželstvu.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, v ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí. Medzi základné povinnosti manželov patrí povinnosť vzájomne rešpektovať svoje práva a povinnosti, správať sa ohľaduplne tak, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby, osobitné záujmy a aby sa rozpory, ktoré vzniknú v priebehu spolužitia, pod vplyvom rôznych okolností, snažili preklenúť vzájomnou dohodou, odpustením a aby mali snahu vytvoriť priaznivé podmienky pre realizáciu všetkých členov rodiny.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom pre rozvrat manželských vzťahov, ktorými sú trvalo a vážne narušené vzťahy medzi manželmi, v danej veci boli splnené. Súd posúdil rozvrat vzťahov medzi manželmi, vzhľadom na intenzitu ich narušenia, ako nenapraviteľný. Manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo svojich funkcií (funkcia hospodárska, vzájomnej pomoci, biologická, výchovná), pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní, manželia spolu nežijú, neuspokojujú potreby rodiny, nestarajú sa spoločne o domácnosť, intímne sa nestýkajú, nevytvárajú vhodné harmonické spoločenstvo, v ktorom by boli vytvorené podmienky pre výchovu detí, navrhovateľ má v súčasnosti mimomanželský vzťah a plánuje založenie novej rodiny.
Manželstvo je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa v dôsledku minimálneho trávenia spoločného času odcudzili do takej miery, že ich manželstvo je v súčasnosti trvalo rozvrátené. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko obaja túto možnosť zhodne odmietajú. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v strate dôvery odporkyne k navrhovateľovi, v porušení povinnosti vernosti zo strany navrhovateľa, ako aj pretrvávajúceho mimomanželského vzťahu navrhovateľa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže v konaní o rozvod manželstva niet procesne úspešného a procesne neúspešného účastníka konania, a dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v tomto prípade priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania zistené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.