Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec - P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpený P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX a matka

- Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., zastúpená Mgr. Martinom Vanekom, advokátom, Štefunkova 9, Bratislava, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. apríla 2013, č.k. - 249, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa mal. M. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil prispievať na výživu mal. M. s účinnosťou od 04.06.2012 do 31.10.2012 sumou 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2012 do 31.03.2013 sumou 150,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.04.2013 sumou 120,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom dlžné výživné za obdobie od 04.06.2012 do 29.04.2013 vo výške 860,- eur otcovi uložil zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. každú stredu v kalendárnom týždni vždy v čase od 15,30 hod. do 18,30 hod., každý nepárny týždeň v roku od soboty 9,00 hod. do nedele 16,00 hod., každý rok v období od 8. júla 9,00 hod do 21. júla 18,00 hod. a od 5. augusta 9,00 hod. do 18. augusta 18,00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 25. decembra 9,00 hod. do 26. decembra 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok od soboty 9,00 hod. do nedele 18,00 hod. s tým, že maloletú si otec od matky prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletú na styk riadne pripravenú otcovi v stanovenom mieste a čase odovzdať a otec je oprávnený v stanovenom mieste a čase maloletú od matky prevziať a po ukončení styku je povinný v stanovenom mieste a čase matke vrátiť, pričom obaja rodičia sú povinní nemožnosť uskutočnenia styku vhodným spôsobom bezodkladne si oznámiť. Ďalej súd matke a otcovi uložil podrobiť sa odbornému poradenstvu

- psychologickému poradenstvu v trvaní jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia v intervaloch podľa doporučenia psychológa, s cieľom akcelerovať osobnostný vývin rodičov, a tým ich zrelšie rodičovstvo, zlepšiť komunikáciu medzi nimi ohľadom výchovy maloletej a starostlivosti o ňu. Ďalej súd matke i otcovi uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu, každému vo výške 261,23 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 5 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je dôvodný, keď manželstvo rodičov mal. M. je neusporiadané, matka i s maloletou dňa 01.06.2012 opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa najskôr k svojej matke a následne do azylového domu, kde bola do augusta 2012 z dôvodu obavy, že otec jej maloletú zoberie bez jej súhlasu a už jej ju nevráti. Od augusta 2012 býva matka s maloletou v byte svojej matky v Z., teda rodičia mal. M. spolu nežijú. Vzhľadom na to, že obaja rodičia žiadali zveriť mal. M. do svojej starostlivosti, súd pribral do konania znalca za účelom zistenia, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre starostlivosť a výchovu mal. M.. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zverení mal. M. matke, keď dospel k záveru, že je to v záujme maloletej. Ako vyplýva zo znaleckého posudku i z výpovede súdnej znalkyne, vzťah mal. M. k obom rodičom je nespochybniteľne pozitívny. Nedá sa jednoznačne vyjadriť, ktoré výchovné prostredie, u ktorého rodiča je vhodnejšie, ani jeden z rodičov nemá vlastné výchovné prostredie, obaja sú závislí na výchovnom prostredí svojich rodičov. U matky došlo k posunu v tom, že si našla vlastnú prácu, je to však iba krátkodobé, nemožno z toho robiť závery. Dieťa v tomto veku potrebuje citlivé prostredie. Klásť dôraz na samostatnosť, nezávislosť, v tomto veku ako sa to deje teraz, je predčasné. Z tohto aspektu by bol práve prístup otca zase lepší. Ak sa abstrahuje od prostredia, v ktorom matka a otec žijú, tak má matka nepatrnú výhodu oproti otcovi v tom, že je sebavedomejšia, sociálne priebojnejšia, našla si prácu, nepatrne to favorizuje matku dieťaťa a to, že ide o dievčatko ju tiež favorizuje, je tam ale množstvo deficitov, hlavne emocionálnych a výchovných, ktoré znamenajú, že bez vkladu otca emocionálneho, sociálneho by vývin maloletej smeroval k evidentnému väčšiemu destabilizovaniu, narušeniu vývinu, psychiky dieťaťa. Otec je veľmi citlivý, veľmi vnímavý k potrebám dieťaťa, je ústupčivý, mierny, čo tento typ dieťaťa - úzkostlivého, neistého pre svoj zdravý vývin potrebuje. V neprospech otca, pôsobí menšia samostatnosť až odkázanosť, naviazanosť na svoju rodinu. Vo všeobecnosti sa odporúča zveriť dieťa do starostlivosti toho rodiča, ktorý vo výchove maloletého dieťaťa dokáže viac ctiť druhého rodiča. Súdna znalkyňa neodporučila v súčasnosti takú radikálnu zmenu, aby dieťa bolo odovzdané do starostlivosti druhého rodiča, teda otca, nakoľko by to bolo traumatizujúce rovnako, ako keď došlo k odchodu matky z domácnosti otca. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah mal. M. k obom rodičom je pozitívny. Je pochopiteľné, vzhľadom na útly vek maloletej, že v súčasnosti, keď je od júna 2012 výlučne v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva len sporadicky, že je naviazaná na matku. Ako vyplýva zo znaleckého posudku každý z rodičov má iné povahové, charakterové vlastnosti a pre maloletú by bol najideálnejší rovnaký podiel oboch rodičov na jej výchove. Pri rozhodovaní súdu o tom, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu maloletej a čo je v najlepšom záujme maloletej, súd zohľadnil najmä skutočnosť, že náhla zmena výchovného prostredia v súčasnosti, keď je maloletá dlhodobo s matkou a je na matku silne naviazaná, by bola pre maloletú traumatizujúca. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, čo mal súd preukázané prešetrením pomerov v domácnosti matky, správami od lekárov, ktorých matka s maloletou navštevuje, ako i správou z materskej školy. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie otca, že matka zanedbáva starostlivosť o maloletú, že maloletú týra. Otec predložil čestné prehlásenia svojich príbuzných a pani K., ktorá je susedou starej matky maloletej, v ktorých popisovali chovanie matky a starej matky maloletej. Tak, ako konštatoval krajský súd vo svojom rozhodnutí č.k. - 136 zo dňa 04.09.2012, ktorým rozhodoval o odvolaní otca voči uzneseniu tunajšieho súdu o nariadení predbežného opatrenia, vierohodnosť týchto čestných prehlásení je naštrbená, keď jednak ich autori sú všetko príbuzní a blízki otca maloletej a napokon niektoré čestné prehlásenia majú rovnakú formu a čiastočne i obsah. Pani K. má negatívny vzťah k rodine matky, čo uviedla i pred súdom, preto ani jej výpoveď nemožno považovať za objektívnu. V tejto súvislosti súd poukazuje na konštatovanie krajského súdu v citovanom rozhodnutí, že: ,,Nemožno prehliadnuť nezvratný fakt, že žiadne dieťa nemá ideálneho rodiča a žiaden rodič sa nemôže vždy a za každých okolností správať optimálne, pričom je nesporné, že na jeho správaní sa a na uplatňovaných výchovných metódach sa podpíšu socioekonomické pomery, z akých pochádza“. Splnomocnený zástupca otca navrhoval vypočuť ako svedkov pani K. - susedu matky, pani X., P. X., R. X., P. P., X. P., U. U., ktorí sa mali vyjadriť k správaniu starej matky maloletej. Súd tento dôkaz nepripustil, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto konania bola úprava práv a povinností rodičov k mal. M., preto nebol dôvod skúmať správanie starej matky maloletej, i keď matka s maloletou s ňou žijú v spoločnej domácnosti. V konaní bolo preukázané, že v čase psychologického vyšetrenia nebol vzťah dieťaťa a starej matky vybudovaný, maloletá ju odmietala, táto skutočnosť však podľa názoru súdu, nemôže mať taký význam, že by bola dôvodom pre nezverenie maloletej do starostlivosti matky, keď podľa názoru súdu, i keď je dôležité v akom prostredí a s kým dieťa žije, keď i to vplýva na jeho výchovu, je výlučne a len na rodičovi, ktorý má dieťa v starostlivosti, aby chránil záujmy dieťaťa, aby sústavne a dôsledne dbal o výchovu dieťaťa a eliminoval nevhodné správanie a nevhodný vplyv iných osôb

na jeho výchovu (§ 28 Zákona o rodine). Z uvedených dôvodov nebol dôvod ani na vykonanie ďalšieho dokazovania, ktoré navrhoval splnomocnený zástupca otca, a to znalecké dokazovanie - psychologické vyšetrenie starej matky mal. U. F. a psychologické vyšetrenie jeho a jeho manželky, keď súd opätovne poukazuje na to, že predmetom tohto konania bola úprava práv a povinností rodičov k mal. M.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil skutočnosť, že rodičia mal. M. nemajú iné vyživovacie povinnosti, mal. M. navštevuje od 05.11.2012 materskú školu s čím sú spojené výdavky 62,- eur mesačne (stravné a školné) a 8,- eur štvrťročne (výdavky na nákup hygienických potrieb do MŠ), v ostanom sú s maloletou len bežné výdavky. Matka poberala do januára 2012 rodičovský príspevok a následne bola nezamestnaná, jej príjmom bol len prídavok na maloletú vo výške 22,54 eur do 31.12.2012 a od 01.01.2013 vo výške 23,10 eur mesačne, a to až do 21.03.2013, kedy sa zamestnala s príjmom 337,70 eur mesačne. Otec je nezamestnaný, nikdy nepracoval, podľa jeho vyjadrenia má rodičmi našetrené finančné prostriedky, pracoval len brigádnicky, je vyučený ako automechanik, má však záujem i o inú prácu, finančne ho podporujú rodičia. Súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca rozdielne v jednotlivých obdobiach, a to od 04.06.2012, t.j. odo dňa podania predmetného návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, do 31.10.2012 vo výške 100,- eur mesačne, keď v tomto období bol jediným príjmom matky prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur a maloletá bola v celodennej starostlivosti matky. Od 05.11.2012 začala maloletá navštevovať materskú školu, čím sa zvýšili výdavky na starostlivosť o ňu v súvislosti s platením školného a stravného čo predstavuje 62,- eur mesačne a matka bola v tomto období až do 20.03.2013 stále nezamestnaná a jej jediným príjmom bol stále len prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur do 31.12.2012 a od 01.01.2013 vo výške 23,10 eur mesačne, preto súd určil otcovi platiť vyššie výživné v porovnaní s prechádzajúcim obdobím, v ktorom maloletá ešte nenavštevovala materskú školu. Dňa 21.03.2013 sa matka maloletej zamestnala s priemerným čistým mesačným príjmom 337,70 eur, preto súd od 01.04.2013 (keďže mzda je splatná mesačne pozadu) určil otcovi platiť výživné nižšie ako v predchádzajúcom období (od 01.11.2012 do 31.03.2013), keď matka bola nezamestnaná, ale vyššie výživné v porovnaní s obdobím od 04.06.2012 do 31.10.2012 vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase maloletá nenavštevovala materskú školu a výdavky na ňu boli preto nižšie. Takto určené výživné súd považoval za primerané a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď pri určení výživného vychádzal z tvrdenia otca, že má našetrené finančné prostriedky a zo skutočnosti, že ak by otec pracoval vo svojom odbore, jeho hrubý mesačný príjem by bol minimálne 748,- eur. Súdu sa javí veľmi nepravdepodobné, že za takú dlhú dobu (6 rokov) otec nemal možnosť zamestnať sa, keď i zo správy z Úradu práce Trnava zo dňa 06.02.2013 je zrejmé, že za obdobie posledných troch rokov evidovali 10 voľných pracovných miest v profesii automechanik. Ak by mal otec skutočný záujem zamestnať sa, za takú dlhú dobu by to urobil, keď súd nezistil žiadne prekážky, ktoré by mu v tom bránili. Preto súd pri určení výživného vychádzal zo schopností a možností otca s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda z príjmu, ktorý by dosahoval, ak by bol zamestnaný v odbore v ktorom je vyučený, teda zo sumy 748,- eur brutto mesačne. Nakoľko výživné bolo určené spätne od podania návrhu, t.j. od 04.06.2012, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 04.06.2012 do vyhlásenia rozhodnutia dňa 29.04.2013 vo výške 860,- eur, keď v zmysle predmetného rozhodnutia za uvedené obdobie mal zaplatiť matke výživné v celkovej výške 1.360,- eur (pomerná časť za mesiac jún 2012, a to 100,- eur deleno 30 dní krát 27 dní = 90,- eur + júl 2012 až október 2012, t.j. 4 mesiace krát 100,- eur = 400,- eur + november 2012 až marec 2013, t.j. 5 mesiacov krát 150,- eur = 750,- eur + apríl 2013 krát 120,- eur). Otec za uvedené obdobie na základe predbežného opatrenia poukazoval od júla 2012 do apríla 2013 výživné vo výške 50,- eur mesačne, t.j. celkovo zaplatil 500,- eur (10 mesiacov krát 50,- eur). Dlžná suma výživného tak predstavuje sumu 860,- eur (1.360,- eur mínus 500,- eur), ktorú súd zaviazal otca, v súlade s ust. , zaplatiť matke maloletej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na vyjadrenie otca, že má našetrené finančné prostriedky. Súd upravil styk otca s mal. M., keď v konaní mal preukázané, že maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, mal. M. od narodenia žila v domácnosti otca, ktorú dobre pozná, má vybudované dobré vzťahy i s ďalšími príbuznými zo strany otca, v domácnosti otca má maloletá podľa šetrení kolízneho opatrovníka vytvorené vhodné podmienky, preto súd upravil stretávanie tak, že maloletá bude počas víkendov, letných prázdnin a sviatkov tráviť s otcom dlhší čas, bude v jeho domácnosti prespávať, keď znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že je v záujme maloletej, jej zdravého vývoja, aby sa s otcom čo najčastejšie stretávala. Napokon matka nemala výhrady voči tomu, aby maloletá v domácnosti otca i prespala. V čase letných prázdnin súd upravil styk v širšom rozsahu, ako to navrhovala matka, keď mal za to, že je v záujme maloletej, jej zdravého vývoja, aby s otcom trávila čo najviac času, a aby sa i otec mohol dlhšiu dobu nerušene podieľať na výchove maloletej. Zároveň súd v záujme zdravého vývoja mal. M. rozhodol v súlade s ust. Zákona o rodine, o uložení výchovného opatrenia rodičom maloletej - povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, keď znaleckým dokazovaním

mal súd preukázané, že obaja rodičia sú menej zrelí, nedokážu spolu komunikovať o výchove maloletej, starostlivosti o ňu. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že nekompatibilné výchovné postoje a prístupy rodičov k maloletej v súčasnosti spôsobujú skôr destabilizáciu jej psychického (psychosomatického) stavu. Podľa súdnej znalkyne mal. M. v súčasnosti citovo a sociálne stráda, prejavuje sa u nej silná separačná úzkosť, preto je podľa názoru súdu dôležitá okamžitá zmena výchovných postojov rodičov, vzájomná spolupráca a komunikácia oboch rodičov pri výchove mal. M.. Súd bol toho názoru, že bez odbornej pomoci to nie je možné, keď obaja rodičia sú ovplyvňovaní svojimi rodičmi a podľa zistenia súdnej znalkyne, ako i z výpovedí účastníkov konania je zrejmé, že obaja rodičia a ich pôvodné rodiny majú rozdielnu výchovnú stratégiu, prejavujú navzájom nepochopenie, neúctu až nevraživosť, nepriateľstvo, čo podľa súdnej znalkyne zákonite deformuje klímu v súčasnom matkinom výchovnom prostredí, resp. v čase návštev v rodine otca, čo vplýva na maloleté dieťa destabilizujúco. O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s ust. tak, že zaviazal oboch účastníkov konania na náhradu trov, ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním v celkovej výške 722,46 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že prvostupňový súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky napriek tomu, že poukazoval dôkazmi doloženými do spisu, ako aj svojimi písomnými podaniami o nevhodnosti takéhoto riešenia a žiadal o zverenie maloletej do svojej starostlivosti. Poukázal tiež na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že maloletá v súčasnosti evidentne citovo stráda, je neprimerane naviazaná na matku, bola zistená silná separačná úzkosť, vzťah maloletej k starej matke z matkinej strany je skôr odmietavý, čo je v danom prípade, kedy je dieťa denne zverené starej matke do starostlivosti minimálne v čase od 14,30 hod. do 18,00 hod., pre dieťa nevhodné. Naproti tomu on je veľmi citlivý, veľmi vnímavý k potrebám dieťaťa, ústupčivý, mierny, čo tento typ dieťaťa úzkostlivého, neistého pre zdravý vývin potrebuje. Uviedol, že matka ho vôbec ako otca neakceptuje a nepovažuje za potrebné poskytovať mu akékoľvek informácie o dieťati. Čo sa týka výživného, nesúhlasil s výškou výživného, túto výšku považoval za nereálnu a rovnako za nie v súlade s potrebami dieťaťa a možnosťami povinného. Navrhol, aby súd v danej časti zmenil rozhodnutie súdu a uložil mu platiť výživné vo výške 30,- eur mesačne. Uviedol, že je vedený na úrade práce, pravidelne sa zaujíma o ponuky, ktoré sú pre neho vhodné, sám si hľadá zamestnanie, o čom doklady aj úradu práce pravidelne predkladá. Súdom stanovené výživné vo výške 150,- eur alebo 100,- eur, alebo 120,- eur považoval za neprimerane vysoké, keď matka nemá s dieťaťom zvýšené náklady. Taktiež namietol, že prvostupňový súd svojím rozhodnutím vo veci samej upravil styk oproti predtým vydanému predbežnému opatreniu užšie, ako bolo stanovené predtým bez toho, aby k tomuto bol dôvod.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti určenia výživného napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a v časti o úprave styku otca s maloletou navrhol styk otca s dieťaťom rozšíriť v súlade s denným režimom maloletej.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ust. ) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi bolo uložené platiť maloletej výživné, ako aj zaplatiť dlh na zročnom výživnom a súčasne bol upravený styk otca s maloletou.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 36 ods. 1 a § 25 Zákona o rodine). Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, stane sa táto dohoda súčasťou rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk rodičov s dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Z uvedeného vyplýva, že zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, pretože rodičia si môžu upraviť styk s dieťaťom, a to hocakým spôsobom, pokiaľ je to v záujme dieťaťa. Súd však styk upraví, ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Môžu sem patriť prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a podobne. Pokiaľ ide o posúdenie odbornej otázky, zrejme bude vhodné, aby sa k tejto otázke vyjadril znalec (pediater, psychológ, psychiater). Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je zúžením jeho rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rodičia mal. M. spolu nežijú, s poukazom na čo bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej. Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď na základe vykonaných dôkazov zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, o ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

Súd prvého stupňa správne ustálil i počiatok vyživovacej povinnosti otca, pričom správne určil i jej výšku s prihliadnutím na podstatné zmeny pomerov počas rozhodného obdobia. Rovnako súd správne upravil i styk otca s maloletou.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.