Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-8-2006.pdf
PDF · 102.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/8/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa D. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. H. K.Á. Č.. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom ul. Mierová č. 1, Veľký Krtíš, proti odporcovi Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o 426,44 € (12.847,- Sk) s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 21,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 05.9.2005, doručeným súdu dňa 06.09.2005, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 12.847,- Sk (od 01.01.2009 suma 426,44 €) s príslušenstvom titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 (zrejme omylom nesprávne uvedený rok 2002) vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t. j. 10.09.2002. Navrhovateľ podaný návrh na začatie konania odôvodnil tým, že u právneho predchodcu odporcu v Slovenskom plynárenskom priemysle š. p. bol v pracovnom pomere. Dňa 07.12.2004 bol oboznámený s tým, že v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene sa stal nadbytočným a jeho pracovný pomer u odporcu skončil dohodou dňa 31.12.2004. Nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 odvodil od § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 uzavretej medzi Slovenským plynárenským priemyslom š. p. a Plynárenským odborovým zväzom, podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v kolektívnej zmluve stanovený na výplatný termín za mesiac august príslušného roka. Akciová spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v súlade
s §§ 154 až 220 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe Uznesenia vlády SR č. 317/220 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik. Slovenský plynárenský priemysel š. p. bol zrušený bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý tento majetok, práva, povinnosti a záväzky dňa 1.7.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Odporca podiel navrhovateľa na hospodárskom výsledku v sume 12.847,- Sk navrhovateľovi nevyplatil, preto sa navrhovateľ domáha, aby mu súd priznal túto žalovanú pohľadávku spolu s úrokom z omeškania 16,5% ročne odo dňa 11.09.2002 a náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 28.10.2005 platobný rozkaz pod č. k. 32Ro/3942/2005-28, proti ktorému včas odporca podal odpor. V odpore uviedol, že podmienky na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku v roku 2001 neboli splnené. Vo veci konali v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca v tejto veci vydal rozhodnutie, pričom zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní a podal námietky voči rozhodnutiu rozhodcu na Krajský súd v Bratislave.
Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávanie, nariadené súdom na prejednanie veci na deň 25.9.2013, konalo v ich neprítomnosti s prihliadnutím na listinné dôkazy pripojené navrhovateľom k návrhu a listinné dôkazy predložené odporcom, s tým, že navrhovateľ inými listinnými dôkazmi nedisponuje.
Súd v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. vykonal dokazovanie oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom (Dodatok č. 7/97 a č. 8/2002 k pracovnej zmluve navrhovateľa, mzdový list navrhovateľa za rok 2001, dohoda o skončení pracovného pomeru zo 7.12.2004, Kolektívna zmluva SPP, š. p. uzatvorená na roky 2001 až 2003, vrátane jej Dodatkov 1, 2, 3 a 4, Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 odporcu, Kolektívna zmluva SPP, a. s. na roky 2002 až 2003, výpis z obchodného registra odporcu, rozhodnutia rozhodcu pre riešenie kolektívnych sporov J.. Q. K. zo dňa 01.6.2004 a zo dňa 17.12.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/34/2006-183 zo dňa 28.9.2007 a č.k. 3Sp 28/2011-129 zo dňa 10.01.2012) a zistil tento skutkový stav veci:
Z dodatku č. 7/97 k pracovnej zmluve zo dňa 01.11.1979, uzavretom medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom, č. 8/2002 k pracovnej zmluve zo dňa 01.11.1979, uzavretom medzi navrhovateľom a odporcom a zo mzdového listu navrhovateľa súd zistil (ani jeden z účastníkov nepredložil pracovnú zmluvu navrhovateľa), že pracovný pomer navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu vznikol dňa 01.01.1977. Miestom výkonu práce boli M. D..
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 31.12.2004 dohodou uzavretou dňa 7.12.2004. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť, v dôsledku ktorého sa zrušilo pracovné miesto zamestnanca.
Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že akciová spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s §§ 154 až 220 zák. č. 513/91 Zb. v znení noviel, s dňom zápisu do obchodného registra 01.07.2001, v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO: 00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb., zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 01.07.2001 vložil do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Podľa § 14, s názvom Podiely na hospodárskych výsledkoch, Kolektívnej zmluvy SPP š. p. uzavretej dňa 15.11.2000 na roky 2001 až 2003 medzi SPP, š. p. ako zamestnávateľom a odborovými základnými organizáciami (ďalej len „OZO„) pôsobiacimi v SPP, š. p., zastúpenými predsedom Plynárenského odborového zväzu T. K., zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š. p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.
Dňa 11. decembra 2001 uzavreli odporca a predseda Plynárenského odborového zväzu („POZ„) T. K. Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorým dodatkom sa pre rok 2001 zrušil celý paragraf 14 „Podiely na hospodárskych výsledkoch".
Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 - „Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. ... . Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t. j. 11.12.2001.
Podľa Výkazu ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2011 odporcu, ktorý tvoril prílohu k daňovému priznaniu k dani z príjmov odporcu, hospodárskym výsledkom odporcu v roku 2001 bola strata.
Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR J.. Q. K. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a. s. a Plynárenským odborovým zväzom rozhodnutím zo dňa 01.06.2004 rozhodol tak, že zamestnávateľ
- Slovenský plynárenský priemysel, a. s. je povinný zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u odporcu práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12 847,- Sk (od 01.01.2099 suma 426,44 €), a to ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007 č. k. 4Sp/34/2006-183 na návrh Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. rozhodnutie rozhodcu J.. Q. K. zo dňa 1.6.2004 zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou rozhodcu vec opätovne prejednať.
Rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 rozhodca J.. Q. K. v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy rozhodol tak, že nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 z 15.11.2000 nepriznal.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.01.2012 č. k. 3 Sp 28/2011-129 rozhodol tak, že rozhodnutie rozhodcu J.. Q. K., rozhodcu pre kolektívne spory Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy zo dňa 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a vec rozhodcovi vrátil na ďalšie konania. Zároveň v odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi (Slovenský plynárenský priemysel, a. s.) na ďalšie konanie, pričom bude povinnosťou odporcu a konajúceho orgánu vo veci nárokov na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 opätovne rozhodnúť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2012.
Z oznámenie rozhodcu J.. Q. K. z 15.10.2012 súdu vyplynulo, že tento vo veci ďalej nekoná, ani nevydal nové rozhodnutie.
Podľa § 20 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období od 01.5.2001 do 01.4.2002 (Zákonník práce, ďalej len „ZP„), postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon.
V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ak tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky zamestnancov, vzťahuje sa to na zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, ak sa výslovne neustanovuje inak. Zamestnávateľmi, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, sa na účely tohto zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej výdavky na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet zriaďovateľa.
Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Podľa § 111 ZP, zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Podľa § 112 ZP, zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.
Zamestnancom sa nezávisle od celkových výsledkov zamestnávateľov zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.
Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z jej ekonomickej úlohy. Súvisí s účasťou zamestnanca v spoločenskej výrobe a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. Predstavuje odmenu za vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu, vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť príslušnej organizácie, význam príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny výkon a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie zamestnanca na mzdu, na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.
Mzda sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho vykonanú prácu podľa množstva, akosti a vopred stanovených noriem.
Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie, prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia. Prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v čase skončenia pracovného pomeru známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.
Kolektívna zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ide o tzv. normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych právnych aktov vzťahujúcich sa len na určitý individuálny, výnimočný prípad, ktoré zakladajú, menia a rušia práva a povinnosti konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej časti obsahuje aj záväzkovú časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z normatívnej časti
kolektívnej zmluvy upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.
Prínos práce zamestnanca pre zamestnávateľa nemožno vždy oceniť v rámci zamestnancovej základnej mzdy alebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa. Pravidlá pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre vyplatenie určitej peňažnej čiastky (časti mzdy) vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia vopred stanovených merateľných ukazovateľov. V danom prípade podmienkou priznania podielov na hospodárskych výsledkoch a ich tvorba bola odvíjaná od hospodárskeho výsledku zamestnávateľa za rok 2001, z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š. p. Pod pojmom priaznivé hospodárske výsledky treba rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto prípade kalendárnom roku 2001, dosiahne zisk - kladný hospodársky výsledok po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za rok 2001, je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za účtované obdobie roka 2001 v mínusovej hodnote, teda vykázal stratu.
Pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ neexistuje norma upravujúca priznanie podielov podľa vopred vydaných interných predpisov, dojednaní v dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní, ak je priznaná - teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve, stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súd, bolo ustanovenie kolektívnej zmluvy a to § 14 „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ - pre rok 2001 zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, ktorý dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda T. K., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š. p. uzavretú na roky 2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2 ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP, akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003.
Nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo uzavreté, preto sa vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa. V danom prípade však 01.04.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až 2003. Aj v prípade, že by nárok navrhovateľa na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a. s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nebola splnená základná podmienka spočívajúca v tom, že odporca nedosiahol v roku 2001 kladný hospodársky výsledok, preto odporca nie je povinný zaplatiť navrhovateľovi podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi vo veci priznal na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu sú odporcom zaplatený súdny poplatok za podaný odpor podaný proti platobnému rozkazu v sume 21,24 € (do 31.12.2008 suma 640,- Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).