Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-77-2013.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov - matky: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jolana Černá, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 a otca: A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.5.2013 č.k. 10P/24/2013-60, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletého A. od februára 2012 z pôvodnej sumy 250,- Eur na 130,- Eur. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade podľa výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zníženie výživného a to zmena pomerov. Súd pritom zohľadnil, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/125/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.7.2010, mal otec priemerný čistý mesačný zárobok 360,74 Eur, pričom v roku 2012 dosiahol priemerný mesačná zárobok 576,89 Eur a v roku 2013 500,- Eur. Otcov príjem sa teda oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil. Súd prihliadol aj na to, že otec dňa 14.11.2011 uzavrel manželstvo, avšak počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Pokiaľ otec poukazuje na to, že vychováva aj maloletú dcéru svojej manželky, súd zdôraznil, že k tomuto dieťaťu nemá vyživovaciu povinnosť. Súd tiež skonštatoval zmenu pomerov na strane matky maloletého tým, že je znovu vydatá a z nového manželstva má jedno maloleté dieťa, teda matka spolu vychováva tri maloleté deti. Dcéra matky z prvého manželstva J. navštevuje strednú školu a otec bol na ňu zaviazaný hradiť výživné 130,- Eur mesačne. Túto vyživovaciu povinnosť ale neplní a matka dostáva náhradné výživné 106,58 Eur. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 Eur, príspevok za opatrovanie maloletého A. vo výške 266,41 Eur, na prevádzku osobného motorového vozidla pre maloletého A. 32,50 Eur a za zvýšené opotrebenie 18,06 Eur. Jej terajší manžel dosahuje priemerný čistý mesačná zárobok cca 400,- Eur mesačne. Maloletý A. je pritom dieťa ťažko zdravotne postihnuté s mierou funkčnej poruchy 70% a vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť matky. Dieťa má podstatne zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením bežnej osobnej hygieny, hygieny v domácnosti, nosí plienky, opotrebúva šatstvo, nosí ortopedickú obuv, okuliare, je odkázané na prevoz osobným motorovým vozidlom. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, po skonštatovaní, že otec má v súčasnosti vyšší príjem ako v čase
predchádzajúceho rozhodovania a má možnosť hradiť lízing na osobné motorové vozidlo vo výške 85,- Eur a za mobilný telefón 19,- Eur mesačne, pričom mal možnosť a schopnosť zobrať si pôžičku počas druhého manželstva, ktorú má splácať v mesačných splátkach po 221,- Eur mesačne, súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania oprel o § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie otec maloletého, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd doteraz prevedené dokazovanie prehodnotil a s poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že výživné zníži zo sumy 250,- Eur na 120,- Eur mesačne. Poukázal na okolnosti rozchodu rodičov maloletého s tým, že nehnuteľnosť rodičov matky dieťaťa skultúrnili, zrekonštruovali, k čomu hradili aj polovicu réžie nehnuteľnosti a dohodli sa aj na právnom usporiadaní vlastníctva k nehnuteľnosti, z ktorého ale zišlo. Následne sa osamostatnili, ale manželstvo sa narušilo z dôvodu, že bývalá manželka si našla nového partnera, s ktorým sa rozhodla žiť. Po rozvode z domácnosti odišiel bez vyporiadania majetku s prihliadnutím na postihnutie maloletého A.. Vyprosil si tvrdenie matky maloletého, že od rozvodu sa o dieťa nezaujíma. Naopak, má ho veľmi rád, pravidelne sa s ním stretáva, veľmi dobre si spolu rozumejú. Poukázal na to, že po rozvode manželstva v roku 2010 bol nútený vo veku 51 rokov začať nový život úplne od nuly, zabezpečiť si bývanie, zariadenie, motorové vozidlo kvôli zamestnaniu a keďže si finančné prostriedky z domu neodniesol, bol nútený začať s úvermi, ktoré samozrejme musí splácať. Jeho príjem činí 576,- Eur mesačne, z čoho je nútený pokryť všetky svoje výdavky, čo mu skutočne neumožňuje hradiť výživné 250,- Eur na maloletého A., preto sa domáha jeho zníženia.
Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a odvolanie otca v celom rozsahu „zamietnuť“.
Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca poukázala na to, že odvolanie je odôvodnené úplne inými dôvodmi ako to bolo v návrhu. Ním uvedené dôvody ale na vyživovaciu povinnosť by nemali žiaden vplyv ani vtedy, ak by boli pravdivé. Žiadna dohoda, že dôjde k vyporiadaniu vlastníctva nehnuteľnosti rodičov matky nebola. Otec sa vo februári 2010 odsťahoval zo spoločnej domácnosti v období, kedy matka svojho terajšieho manžela ani nepoznala a nie že by sa rozhodla žiť s iným mužom. Pri odchode si otec odviezol zo spoločnej domácnosti osobné veci a z vybavenia domácnosti sa všetko rozdelilo na polovicu. Nie je pravdou, že by v byte nechal všetko v záujme syna. Nenechal ani žiadne nahromadené finančné prostriedky, keďže žiadne nemali. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo, je vlastníctvom maloletého A., lebo prostriedky naň získali od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Záverom poznamenala, že otec od novembra 2012 svojvoľne znížil výživné na sumu 150,- Eur a od mája 2013 na sumu 120,- Eur. Uzavrela, že z dôvodu, že otec žiadne relevantné okolnosti dôležité ohľadom zníženia výživného v odvolaní neuviedol, pričom zdravotný stav maloletého sa k lepšiemu nezmenil, ale sa postupne zhoršuje, navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca „zamietol“ a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil podľa obsahu zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), po uskutočnení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie (§ 213 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdiť.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie otcom žiadaného zníženia výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne i vyhodnotil a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právny záver súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania nespochybnených otcom ani v odvolaní, prvostupňový súd správne uzavrel, že v danom prípade nebola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu
- zníženie výživného a to podstatná zmena pomerov. V konaní bolo naopak preukázané, že pomery na strane otca oproti času predchádzajúcej úpravy sa zmenili k lepšiemu, keď jeho priemerný čistý mesačný príjem podstatne vzrástol, pričom na jeho strane nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Prvostupňový súd pritom správne skonštatoval, že otec nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére terajšej manželky, i keď sa podieľa na jej výchove. K podstatnej zmene pomerov, avšak neodôvodňujúcej zníženie výživného, došlo tiež na strane matky maloletého, keďže sa opätovne vydala a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, pričom preukázaný príjem jej terajšieho manžela je veľmi nízky. K žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného nedošlo ani na strane maloletého A., naopak jeho zdravotný stav sa postupne zhoršuje, čo by bolo skôr dôvodom na zvýšenie výživného. Okolnosti majetkového vysporiadania rodičov maloletého po rozvode manželstva, ako ich popisuje otec v odvolaní, nemôžu mať žiaden vplyv na určenie výšky jeho výživného k dieťaťu. Pokiaľ otec poukazuje na svoje aktuálne výdavky ako lízing na auto, výdavky na telefón, splácanie úverov, žiada sa zdôrazniť, že v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho vyplýva, že otec maloletého sa môže zaväzovať inými nie nevyhnutnými výdavkami a nákladmi až po zohľadnení výživného na maloletého A., ktoré podľa dosiaľ právoplatného rozhodnutia predstavuje 250,- Eur mesačne. Ak by za daných okolností, keď nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, došlo k jeho zníženiu, išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (§ 159 ods. 3 O.s.p.). V súčasnosti už súd preto nemôže posudzovať, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané pomerom účastníkov, ale musí hodnotiť už iba okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z nich, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Prvostupňový súd preto správne návrh otca na zníženie výživného zamietol.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky cit. ust. § 78 Zákona o rodine pre zmenu výšky výživného a to ani na jeho nižšie ako otcom žiadané zníženie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.