Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-1576-2011.pdf
PDF · 82.62 KB
No categories available
2Er/1576/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, právne zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti povinnému I.. Ľ. P.G., M.. XX. XX. XXXX, Q. P. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., Š. G. P., na vymoženie pohľadávky vo výške 89,58 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, Exekútorský úrad Kynceľová, Kynceľová 77, 974 01 Kynceľová, pod sp. zn. EX 3118/2011, o námietkach povinného proti trovám exekúcie a o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamieta.
Súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje v časti istiny 89,58 eura.
Súd námietky povinného proti exekúcii vo zvyšnej časti zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 89,58 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14RO/74/2010-14 zo dňa 20. 04. 2010.
Poverením č. 5601 075316 * zo dňa 22. 07. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu, Exekútorský úrad Kynceľová, Kynceľová 77, 974 01 Kynceľová, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 3118/2011.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinného označené "Upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 3118/2011-6, - odvolanie" zo dňa 04. 01. 2013 s prílohami /poznámka súdu: v uvedenom podaní povinného zrejme došlo k chybe v písaní v dátume jeho vyhotovenia, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené až 23. 01. 2013, a teda pravdepodobne bolo podanie povinného vyhotovené dňa 04. 02. 2013/. K podaniu súdny exekútor pripojil aj fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17. 12. 2012 a dokladu preukazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 23. 01. 2013.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Súd po preskúmaní obsahu podania povinného označeného "Upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 3118/2011-6, - odvolanie" zo dňa 04. 02. 2013 dospel k záveru, že predmetné podanie je potrebné posudzovať ako námietky povinného vznesené proti exekúcii a zároveň ako námietky povinného proti trovám exekúcie, nakoľko povinný v podaní uvádza skutočnosti, ktorými namieta neoprávnenosť vedenia exekúcie, ale namieta aj nepreskúmateľnosť výpočtu trov exekúcie.
Podľa § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov slúži mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).
Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 2 vety druhej OSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota na podanie námietok proti exekúcii je tri dni a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa námietky podali u povereného súdneho exekútora. Ako vyplýva z fotokópie doručenky predloženej súdnym exekútorom, upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 23. 01. 2013. Na základe konštatovaných skutočností súd zistil, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti trovám exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 3-dňovej lehoty, bol deň 28. 01. 2013. Z predložených listinných dôkazov, a to obálky, v ktorej boli námietky podané na pošte a doručené súdnemu exekútorovi však vyplýva, že námietky povinného boli odovzdané na poštovú prepravu dňa 05. 02. 2013 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 07. 02. 2013, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.
Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené, súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal ich obsahom.
Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že istinu vo výške 89,58 eura uhradil oprávnenému dňa 27. 01. 2012. Povinný ďalej uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie je zrejmá nesprávnosť v dátume jeho narodenia. Povinný namietol blokáciu jeho účtu v banke na sumu viac ako 400,00 eur. Povinný k svojmu podaniu pripojil aj fotokópiu poštového peňažného poukazu, z ktorého je zrejmé, že 27. 01. 2012 povinný uhradil prostredníctvom pošty sumu 89,58 eura v prospech účtu adresáta Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Nám. SNP 98/2, 96047 Zvolen.
Podaním zo dňa 19. 04. 2013 sa k námietkam povinného vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že povinný dňa 23. 01. 2013 telefonicky kontaktoval exekútorský úrad a oznámil, že pohľadávka bola uhradená priamo oprávnenému. Súdny exekútor následne kontaktoval oprávneného, ktorý oznámil, že mu povinný uhradil istinu vo výške 89,58 eura dňa 31. 01. 2012.
Dňa 30. 04. 2013 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného. Oprávnený uviedol, že dňa 30. 01. 2012, t.j. po začatí exekúcie, bola vykonaná priama úhrada istiny subjektom povinným na účet oprávneného. Oprávnený trvá na vymožení všetkých súm uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, teda trov súdneho konania, trov exekúcie z titulu uhradeného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v exekúcii, spolu vo výške 70,70 eura. Podľa oprávneného je tvrdenie povinného o nesprávnom dátume jeho narodenia pravdepodobne chybou v písaní a povinný mal na ňu upozorniť už po doručení exekučného titulu.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd konštatuje, že povinný podal námietky proti exekúcii v zákonnej lehote.
Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") splnením dlh zanikne.
Podľa § 567 ods. 2 OZ peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva po vydaní exekučného titulu) prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (viď. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
Súd má z vyjadrenia povinného, oprávneného a súdneho exekútora preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili čiastočný zánik vymáhaného nároku, keďže došlo zo strany povinného prostredníctvom poštového podniku k uhradeniu istiny vymáhaného nároku vo výške 89,58 eura a to ku dňu 30. 01. 2012, kedy bola suma 89,58 eura pripísaná na účet oprávneného. Dlh zanikol sčasti splnením po začatí exekučného konania (ktoré v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo dňa 17. 06. 2011), a preto súd o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
K tvrdeniu povinného o nesprávne uvedenom dátume jeho narodenia súd uvádza, že po vykonanej lustrácii v Registri obyvateľov SR má súd preukázané, že povinný sa narodil dňa XX. XX. XXXX (M. XX. XX. XXXX), avšak uvedená zrejmá nesprávnosť v písaní nie je skutočnosťou, ktorá by mala za následok neprípustnosť predmetnej exekúcie, nakoľko osobu povinnú je možné jednoznačne identifikovať na základe jej mena, priezviska, bydliska, štátneho občianstva.
Súd záverom konštatuje, že štátny dohľad nad činnosťou súdnych exekútorov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nie exekučný súd. Tvrdenia povinného ohľadne postupu exekútorského úradu pri vykonávaní exekúcie nie sú v rámci rozhodovania súdu o námietkach relevantné.
Poučenie:
Proti výrokom tohto uznesenia o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie a o zamietnutí námietok proti exekúcii v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku tohto uznesenia o čiastočnom vyhovení námietkam proti exekúcii je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.