Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-72-2013.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/72/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovu v právnej veci navrhovateľky W. T., nar. XX.XX.XXXX , bytom G., G. XXX/XX proti odporcovi C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XXX/XX, za účasti maloletej C. T., nar. XX.XX.XXXX zastúpenej Ú. B., ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu G., Matričný úrad G., vo zv. X, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX r o z v á d z a .
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú C. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloleté dieťa výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľa podaným návrhom žiadala, aby súd rozviedol manželstvo s odporcom. Ako hlavný dôvod vidí jeho žiarlivosť a ich vzájomné intímne spolužitie. Dva roky už intímne spolu nežijú a sex mimo menzesu si vynucoval odporca každý deň. V poslednej dobe pri sexuálnom styku aj krvácala. Sex si odporca vynucoval aj keď ona naň nemala chuť a orgazmus musela predstierať. Stalo sa, že ju ponúkol dvakrát aj mladšiemu kamarátovi, raz aj na verejnosti. Povedal jej, že druhé by mu určité veci spravili a ona mu ich spraviť nechce. Je žiarlivý, kontroluje jej telefón, robil jej žiarlivostné scény a cíti, že bude lepšie aj pre ňu, aj pre maloleté dcéru, keď sa s ním rozvedie. Ona už obnoviť spolužitie nemieni. Odporcu už nemá rada a nevidí dôvod na obnovenie spolužitia.
Dcéru žiada pre prípad rozvodu manželstva zveriť do svojej opatery. Rozhodnutie o výživnom ponecháva na úvahu súdu, nakoľko odporca je nezamestnaný.
Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Uviedol, že nie je až tak žiarlivý ako uviedla navrhovateľka. Je pravdou, že intímne nežijú dva roky. Keď niečo povie dvojzmyselne, tak ona si to vyhodnotí inak pre seba, ako to on myslel. Ponúkol ju kamarátovi, ale nepovedal to tak, ako si to vysvetlila ona. Nikdy násilnícky nebol. Keď nechcela mať intímny styk, tak ani ho nemali. Aj naďalej môžu takto žiť, ako žili. Tri týždne nech je preč v Rakúsku, kde pracuje a potom tri týždne keď je doma môžu žiť tak, ako žili doteraz. On má kamarátku, nie je to frajerka. Chodieva ku nej každý večer. Máva s ňou intímny styk. Aj keď nemá sex s manželkou, koľkí manželia žijú bez sexu. Nebude mať sex s manželkou, ale bude ho mať naďalej s kamarátkou. Takto mu to vyhovuje a takto môžu žiť naďalej v manželstve.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletú dcéru do starostlivosti matky, ktorá sa u nich vyjadrila, že chce byť zverená do opatery matky a otca zaviazať na platenie výživného v minimálnom rozsahu vzhľadom na to, že je nezamestnaný a bez príjmu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania , oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 20.06.1992. U obidvoch účastníkov konania ide o manželstvo prvé . Zo spolužitia pochádzajú dve deti plnoletý syn a maloletá dcéra Miroslava. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Poltári. Navrhovateľka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka. Odporca je nezamestnaný.
Podľa §-u 23 ods.1 Zákona o rodine , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ods.2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ods.3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia. V manželstve účastníkov konania došlo k hlbokému a trvalému rozvratu. Aj keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, nevedú usporiadaný manželský život, nakoľko navrhovateľka pracuje tri týždne v Rakúsku a tri týždne keď je doma, ako uviedla, s odporcom nie je skoro vôbec v kontakte. Intímne manželia spolu nežijú už dva roky, čo viedlo na strane odporcu k manželskej nevere. Odporca napriek tomu, že vzťahy v manželstve sú tak vážne narušené, že manželstvo už fakticky nefunguje, chce naďalej v ňom zotrvať i napriek tomu, že navrhovateľka to rázne odmieta s tým, že intímne bude žiť s priateľkou a s navrhovateľkou bude žiť v manželstve tak, ako doposiaľ. Je spoločensky odôvodnené, aby takto rozvrátené manželstvo bolo rozvedené, lebo v danom prípade si takéto manželstvo nemôže plniť ani jednu so svojich základných funkcií a v tomto prípade si to vyžaduje aj záujem maloletého dieťaťa, lebo takéto manželstvo nedáva záruku, ani dobrý príklad pre jeho výchovu a preto i napriek nesúhlasu odporcu bolo rozvedené.
Pretože súd rozviedol manželstvo, z ktorého pochádza ešte maloleté dieťa, je povinný postupovať podľa §-u 24 ods.1 Zákona o rodine a určiť komu bude maloleté dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods.3 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach prihliadne súd vždy na to, aby bola zabezpečená najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa jeho majetku (§ 28 ods.1 Zákona o rodine).
Podľa ods.2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri výkone sú povinný chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V danom prípade bolo dieťa zverené do výchovy matky, ktorá sa oň vzorne stará a spĺňa predpoklady pre to, aby aj po rozvode zabezpečila jeho riadnu výchovu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ods.2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
V predmetnom konaní rodičia maloletej nežiadali upraviť styk otca s maloletou dcérou.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods.4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Pri určovaní výživného prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa. Otec maloletej je nezamestnaný, v súčasnej dobe bez akéhokoľvek príjmu, preto mu súd v zmysle intencií vyššie uvedených určil platiť výživné v zákonom stanovenej výške, nakoľko mu jeho momentálna finančná situácia neumožňuje platiť vyššiu čiastku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, veta prvá O.s.p., kde účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť, alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten , kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo,, alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a predo nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletého detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
U p o z o r n e n i e :
Manžel, ktorý pri uzatvorení manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.