Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/278/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej L. V., O.. XX. XX. XXXX, V. E., L. XXXX/ XX, o zaplatenie 295,82 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca, Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 295,82 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 10. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 02. 11. 2006 Zmluvu o pôžičke evidovanú pod číslom 6019145, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.481,08 Eur (poznámka sudcu: podľa obsahu spisu bola pôžička poskytnutá do výšky sumy 30.000,- Sk, tzn. 995,82 Eur). Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 48. mesačných splátkach v sume 32,20 Eur. Ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.226,82 Eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 08. 2010 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, na čo žalovaná nereagovala žiadnou úhradou. Ku dňu podania žaloby, dlh žalovanej predstavoval sumu 295,82 Eur.

Po zaplatení súdneho poplatku, žalobca podal návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu dňa 27. 06. 2013 a súčasne pripojil aj súhlas navrhovaného žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so vstupom do súdneho konania namiesto pôvodného žalobcu. Dôvodom pre zmenu účastníka bolo uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 06. 2013.

Súd uznesením č. k. - 29 zo dňa 27. 06. 2013 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania žalobca EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, Údernícka č. 5, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 07. 2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca sa písomne vyjadril, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Uviedol, že na podanej žalobe trvá, s tým, že upravil už správne výšku poskytnutej pôžičky na sumu 995,82 Eur. Potvrdil úhradu v časti poskytnutej pôžičky vo výške 1.226,82 Eur. Pripojil platobnú históriu, kde úhrady žalovanej boli evidované ako „priradené (VS, splátka)“ a „Priradené (EČ, splátka)“. Poukázal na to, že v zmysle bodu 12.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke, sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Podľa bodu 12.3 uvedených podmienok sa dohodli, že klient v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok, je povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške 0,05 % denne. V zmysle bodu 12 Podmienok, boli žalovanej vyčíslené poplatky vo výške 47,43 Eur, ktoré sú v platobnej histórii evidované ako „pokuta, omeškanie“ a „pokuta sankcia“. Žalovaná suma 295,82 Eur pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 252,83 Eur a z poplatkov vyčíslených podľa bobu 12 Podmienok vo výške 42,99 Eur. Pôvodný veriteľ zaslal žalovanej upomienku, ktorú prevzala 12. 10. 2010, na základe ktorej mala zaplatiť celý zvyšok dlhu.

Žalovaná súhlasila s tým, že jej bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu vo výške 30.000,- Sk. Zmluva bola uzatváraná ako telefónna pôžička, kde bola informovaná len o výške pôžičky, výške splátok, nebola upozorňovaná na žiadne prípadné dôsledky nesplácania úveru, ale ani na to, koľko percent tvoria náklady úveru, pretože určite by si bola rozmyslela, či by bola takýto úver zobrala, už aj vzhľadom k tomu, že obaja s manželom sú starobní dôchodcovia. Spravidla sa človek uchádza o pôžičku, keď je v určitej finančnej núdzi a teda žalovaná uvítala možnosť tejto pôžičky. Až následne po podpísaní zmluvy si prepočítala celkovú výšku úveru, a zistila, že pôvodná výška bola navýšená na sumu 46.560,- Sk. Uvedenú sumu považovala za nehoráznu. Keďže zmluva bola už podpísaná, do roku 2009 riadne platila úver a následne splácala úver podľa finančných možností. Vyjadrila presvedčenie, že pokiaľ zaplatila na úver sumu 1.226,82 Eur, celkom určite už bol úver žalobcovi zaplatený. Pokiaľ ju napriek tomu žalobca žiada ešte na doplatenie sumy, ktorá je predmetom konania, žalovaná žiadala, aby súd preskúmal, či je úver podľa zákona, predovšetkým úrok z úveru a tiež zložky úveru, pretože prakticky náklady úveru tvorili viac ako 50 % poskytnutého úveru.

Zo Žiadosti a Zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 435310755 zo dňa 02. 11. 2006 súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi pôvodným žalobcom a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľkou, dôchodkyňou. Výška pôžičky bola 30.000,- Sk, ktorú mala zaplatiť žalovaná v 48. mesačných splátkach, pričom výška splátky bola 970,- Sk. V zmluve sa nachádzal záznam o RPMN vo výške 26,22 %. Zo zmluvy nebolo možné vyčítať, či bol dohodnutý úrok z úveru, v akej výške. Z výkladových pravidiel to nebolo možné vôbec zistiť, ani za pomoci dioptrických pomôcok. Súčasťou uvedenej zmluvy bol na druhej strane zmluvy takmer nečitateľný text, ktorým mali byť určité výkladové pravidlá. Je nutné konštatovať, že tento text nie je skutočne čitateľný bez použitia dioptrických pomôcok. Veľkosť písma vo výkladových pravidlách je výrazne menšia, ako sú údaje o účastníkoch zmluvného vzťahu na prvej strane zmluvy a dokonca je veľkosť menšia oproti vyhláseniu klienta, kde mal klient podpísať časť, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich a súhlasil s nimi. Nie je zrejmé, či VOP boli totožné s výkladovými pravidlami, ktoré boli súčasťou zmluvy, nachádzali sa na druhej strane jedného listu, pretože žiadne VOP okrem tejto časti neboli pripojené k zmluve. Keďže výkladové pravidlá nebolo možné prečítať, bol vyzvaný žalobca k predloženiu textu zmluvy výkladových pravidiel v čitateľnom texte. Z definície a výkladových pravidiel z bodu 10.1 vyplynulo, že zmluva je uzavieraná na diaľku, ak spoločnosť a klient uzatvára zmluvu výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, najmä avšak nielen prostredníctvom elektronickej pošty, faxu, telefónu, adresného listu, ponukového katalógu, bez súčasnej fyzickej prítomnosti spoločnosti, klienta alebo sprostredkovateľa. Zmluva je uzavieraná na diaľku, aj v prípade ak klient z vlastnej vôle spätne reaguje na marketingovú komunikáciu spoločnosti, vyplnením alebo podpísaním žiadosti, formulárov, návrhov zmlúv a ich odoslaním spoločnosti. Takáto spätná reakcia sa zároveň považuje za žiadosť alebo súhlas klienta uzatvoriť so spoločnosťou zmluvu, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podľa bodu 12.2, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, že klient sa dostal do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, zmluvná pokuta predstavovala 10 % z dlžnej splátky. Rovnako bol dohodnutý aj sankčný úrok vo výške 0,05 % denne z toho istého dôvodu, podľa bodu 12.3.

Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaná od 02. 11. 2006 pravidelne splácala predpísané splátky, výška týchto splátok od augusta 2009 bola rôzna, vyššia alebo nižšia ako dohodnutá splátka. Žalovaná vykonala poslednú registrovanú úhradu dňa 23. 03. 2010 a k uvedenému obdobiu bola zaplatená suma 1.226,82 Eur. V časti zostatku dlhu bol uplatňovaný zostatok 295,82 Eur, evidovaný k 31. 03. 2013.

Listom zo dňa 20. 08. 2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 263,92 Eur, najneskôr tri dni od doručenia upomienky, pod následkom vymáhania pohľadávky s príslušenstvom. Pohľadávka mala byť uhradená jednorazovo. Žalovaná prevzala výzvu dňa 12. 10. 2010.

Podľa ust. , o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 4 ods. 1,2 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa č.l. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a/ smernice, na účely tejto smernice „ nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z úpravy v odsekoch 1 ust. § a 53 vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou poskytnutého úveru. Úverová zmluva je upravená ako právny inštitút v , ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, o spotrebiteľskom úvere a ustanovením a nasl. . Zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi konania, na základe zmluvy zo dňa 02. 11. 2006, súd skúmal v súlade ust. zákona o spotrebiteľskom úvere a ustanovení §, 53 , ktoré boli účinné v čase uzavretia uvedenej zmluvy.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver na základe Zmluvy o pôžičke č. 435310755, v zmysle ktorej žalovaná čerpala úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur), dňom 02. 11. 2006. Úver platila v pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej výške v období od 16. 02. 2007 až do 23. 03. 2010, pričom v mesiaci august 20009 zaplatila dve splátky, jednu 35,45 Eur a druhú 35,20 Eur. Ďalšie splátky od 23. 03. 2010 už žalovaná nezaplatila, celková vykázaná úhrada žalovanou bola vo výške 1.226,82 Eur.

Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákona zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru. Súd konštatuje, že zmluva síce obsahovala RPMN, avšak zo

Zmluvy o poskytnutej pôžičke nikde nevyplývala výška dohodnutého ročného úroku z úveru, čo je podľa názoru súdu závažný nedostatok, pretože výška úroku z úveru musí byť súčasťou zmluvy o úvere, čo vyplýva napokon aj z ust. .) Okrem toho, že to vyplýva priamo z uvedeného ustanovenia, je to pre spotrebiteľa závažný údaj, aby tak vedel posúdiť, či úver spĺňa aj jeho ekonomické možnosti, zvlášť pokiaľ sa zmluva neuzatvára pri osobnom kontakte účastníkov zmluvného vzťahu, kedy účastník nemá možnosť odkomunikovať zmluvné podmienky s osobou, ktorá je spôsobilá takéto podmienky vysvetliť. Keďže nebolo možné zistiť výšku úroku, súd podporne vychádzal z priemerného úroku z úveru, ktorý poskytovali banky v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí pôžičky, tzn. v mesiaci november 2006. Výška úroku pri spotrebiteľských úveroch v tomto období predstavovala 10,89 %, čo predstavuje zo sumy poskytnutého úveru (30.000,- Sk) výšku 3.267,- Sk. Za daného stavu súčet týchto dvoch súm predstavuje sumu 33.267,- Sk, čo je úver aj s nákladmi, a v prepočte predstavuje výšku 1.104,26 Eur. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty, v tomto prípade súd konštatuje, že zmluvná pokuta bola zahrnutá do formulárovej zmluvy, nebola dojednaná medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v zmysle ust. .

Podľa ust. , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluva bola uzavretá ako formulárová zmluva, žalovaná nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, mohla len pristúpiť na podmienky uvedené v zmluve, ktoré boli naviac písané takým drobným písmom, že žalovanej mohla uniknúť neprijateľná podmienka v zmluve. V prípade, že boli takouto formou dohodnuté zmluvné podmienky, týkajúce sa výšky úroku z úveru, zmluvnej pokuty nekonkretizovaných poplatkov, ide opäť o prejav nerovnováhy práv a povinností v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, čo súd považuje za neprijateľnú podmienku.

Neprijateľné podmienky nemôžu požívať ochranu, pretože sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere a príslušnými ustanoveniami a ods. 1 . V zmysle ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné.

S poukazom na plnenie žalovanej za dané obdobie, súd konštatuje, že žalovaná na úhradu úveru, vrátane priemerného úroku, ktorý bol poskytovaný bankami v čase uzavretia zmluvy, zaplatila celkovo sumu 1.226,82 Eur. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 995,82 Eur. Pokiaľ by mala žalovaná zaplatiť naviac aj žalovanú sumu, tak by uhradila bez uplatneného úroku z omeškania sumu 1.522,64 Eur, čo presahuje poskytnutý úver o sumu 526,82 Eur. To by znamenalo, že náklady úveru by predstavovali vo vzťahu k poskytnutému úveru 53 %, čo rozhodne nie je možné považovať za akceptovateľné náklady úveru.

Súd zhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná nie je povinná doplatiť žalobcovi žalovanú sumu a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala úspech v konaní žalovaná, ktorá však vyslovene uviedla, že si neuplatňuje náhradu trov konania, žalobca bol v konaní neúspešný, z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.