Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/106/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. P., V.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: R. P., V.. XX.XX.XXXX, P. O.L. XXXX/XB, X., občianka SR a R. E., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXXX/XX, Q., B..Č.. L. Ú. V. L. B. N. T., X. V. Y., občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného , o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným na OS Nitra dňa 28.9.2011 domáhala zvýšenia výživného otcovi k mal. V. z 66,40 eur na 150 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom na dieťa rozhodnuté v roku 2001, dieťa je staršie a podstatne sa zvýšili výdavky na jeho výchovu, výživu. OS Nitra preniesol príslušnosť na tunajší súd uznesením č. k. -14 zo dňa 18.10.2011.

Otec doručil súdu dňa 24.4.2013 návrh na zníženie výživného a to na 50 eur v období od 1.10.2011 do 1.2.2013, od 1.4.2013 na sumu 30% životného minima na nezaopatrené dieťa.

Matka trvala na zvýšení výživného, nesúhlasila so znížením výživného. Otec sa k návrhu vyjadril písomne i ústne prostredníctvom dožiadania, súhlasil konať, rozhodnúť bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca, ústnym vyjadrením otca, pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. , správou Štatistického úradu v SR, správou ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, písomným vyjadrením družky otca (J. R.), potvrdením o príjme matky, rodným listom dieťaťa, potvrdením o príjme manžela matky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. dieťa rozsudkom OS Nitra č. k. -17 zo dňa 04.12.2001 ( právoplatný 22.01.2002).Otcovi bolo určené výživné na dieťa v sume 2.000 Sk ( 66,38 eur). Matka bola v tom čase na materskej, poberala materský príspevok 2.740 Sk a rodinné

prídavky na dieťa. Otec mal netto mesačný príjem 8.241 Sk. Ani jeden z rodičov okrem mal. V. iné deti nemali. Mal. V. mala cca 2 roky.

V súčasnom období je matka nanovo vydatá, obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka odôvodnila návrh na zvýšenie výživného tým, že dcéra dospieva, čím sa zvyšujú aj výdavky na ňu. Od septembra 2012 dochádza maloletá do školy z X. do Č., lebo pôvodne bývali v Č. a presťahovali sa do X.. Výdavky s cestovaním dieťaťa má matka za 1 lístok vo výške cca 0,40 eur.

Matka bola do 18.09.2011 na rodičovskej dovolenke so synom B. ( nar. XX.X.XXXX), pochádzajúceho z jej terajšieho manželstva uzatvoreného dňa 26.4.2008. Do skončenia rodičovskej dovolenky poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur. Okrem V. a B. iné deti nemá. Pracovala od 29.09.2011 vo firme Samsung electronics LCD Slovakia s.r.o. ( ďalej len „ Samsung“) na dohodu o vykonaní práce, mesačne mala netto priemernú mzdu 431,52 eur. Od 14.9. 2011 do 6.11. 2011 bola nezamestnaná, poberala dávku v nezamestnanosti nasledovne: od 14.09. do 30.09.2011 v sume 104,30 eur, za 10/2011 v sume 190,20 eur, od 1.11. do 6.11.2011 v sume 36,90 eur. Od novembra 2011 robí opäť v Samsungu, mala netto mesačný príjem za obdobie 11/2011 -9/2012 v sume 409,55 eur, v období 10/2012-7/2013 vo výške 528,40 eur. Podľa vyjadrenia matky má i ďalšie mesiace obdobný príjem. Rodinné prídavky na V. D. B. poberá mesačne jej manžel. Nakoľko jej otec na V. neplatil výživné riadne a včas, poberala náhradné výživné v období od roku 2002 do 1.2.2013, kedy jej bolo zrušené. Otec jej na dieťa výživné naďalej neplatí.

Matka bývala s rodinou v čase podania návrhu u rodičov manžela a prispievali im na bývanie sumou 135 eur mesačne. S manželom si kúpili na úver 3-izbový byt v X., kde sa presťahovali v septembri 2012. V súčasnosti majú mesačné výdavky s bytom za elektrinu 30 eur, plyn 6 eur, nájom 104 eur, fond opráv 34 eur a hypotéku na byt mesačne 240 eur. Spolu ide o sumu 414 eur.

Manžel matky je zamestnaný, podľa ňou doloženého potvrdenia mal netto mesačný príjem za obdobie 2-7/2012 vo výške 687,70 eur. V súčasnosti má obdobný príjem.

Mal. V. bola v čase podania návrhu matky na súd v 6. ročníku ZŠ, v súčasnosti navštevuje 8. ročník ZŠ. S dieťaťom bola dvakrát na endokrinológii, mala pripnutý prístroj na srdci a dvakrát u kardiológa. Ročne chodí s V. na kontrolu k alergológovi chodíme. V súčasnosti nenavštevuje maloletá pravidelne žiadneho lekára, nemá zdravotné problémy. Dieťa sa v škole nestravuje. Matka jej kupuje kvapky na imunitu (imunoglukan), s čím má výdavky 15 eur.

Lustráciou súd zistil, že otec je vo výkone trestu od 31.3.2013 pre trestný čin v zmysle , ( trestný čin zanedbania povinnej výživy). predpokladaný koniec trestu má otec určený na 30.6.2014 a dátum podmienečného prepustenia na 15.11.2013.

Zo správ ústavu na výkon trestu odňatia slobody mal súd preukázané, že otec je od 14.5.2013 pracovne zaradený na pracovisko mimo ústav s dohľadom Alro. V máji 2013 mal netto mzdu 70 eur, v 6/2013 v sume 122,24 eur a v 7/2013 v sume 124,65 eur.

Otec v rámci svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu 24.4.2013 žiadal znížiť výživné na 50 eur mesačne v období od 1.10.2011 do 1.3.2013 a od 1.4.2013 v sume 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa. Návrh odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá z čoho platiť výživné po 150 eur mesačne. Uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu bol zamestnaný, žil v spoločnej domácnosti s matkou jeho druhého dieťaťa. Poukázal na to, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo u neho k zmene pomerov i v tom, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. K., V.. XX.X.XXXX.

Otec sa k návrhu vyjadril 24.7.2013 v rámci dožiadania. K svojim pomerom uviedol, že nič nevlastní. Ukončil stredné odborné učilište chemické, obrábač kovov bez maturity. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval v Čechách ako skladník. Potvrdil, že v ústave je zaradený na výkon práce, výšku odmenu uviesť

nevie, ale podľa jeho slov mu ostáva cca 14 eur. Pred nástupom do výkonu trestu býval v Kladne v podnájme s družkou a ich spoločným dieťaťom. Celkový nájom bol 9.000 Kč, pritom on z toho prispieval polovičnou sumou. Jeho družka J. R. bola zamestnaná, mesačne zarábala cca 10000 Kč. Otec nemá žiadne zdravotné problémy.

Matka nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného odôvodniac to i tým, že otec o dieťa nemá záujem od jej 6. rokov. Podľa jej slov samotná V. jej povedala, že o otca nemá záujem a nechce sa s ním stretnúť.

Zo správy Štatistického úradu SR súd zistil, že v roku 2011 mal skladník v SR netto mesačný príjem 574 eur a v roku 2012 v sume 592 eur; obrábač kovov mal v roku 2011 netto mesačný príjem 636 eur a v roku 2012 v sume 717 eur.

Za účelom zistenia pomerov otca pred nástupom do výkonu trestu súd oslovil i jeho družku, s ktorou podľa jeho tvrdenia žil v spoločnej domácnosti v Česku. Menovaná J. R. súdu potvrdila, že otec bol v Česku zamestnaný, no ona jeho príjem nepoznala. Podľa jej vyjadrenia s otcom V. nežila v spoločnej domácnosti od 1.11.2011.

Kolízna opatrovníčka dieťaťa nesúhlasí so znížením výživného. Má za to, že sú tu dôvody na zvýšenie výživného, lebo naposledy sa o výživnom rozhodovalo v roku 2001.

Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zákonom a nie až na základe rozhodnutia súdom či rozhodnutia rodičia pri splnení kladených podmienok. právo na výživu vzniká dieťaťu už jeho narodením a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým nie sú schopné samy sa živiť. Nadobudnutie plnoletosti pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam.

Podľa , veta prvá o rodine, (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotil najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia.

Podľa o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

R 27/1970: Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona o rodine <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3486785&FragmentId2=3486785> (poznámka: teraz § 75 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719543&FragmentId2=4719543>) nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové prípadne i majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne majetkové možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.

Podľa o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru, vzdelanie, príprava na budúce povolanie, a pod. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 10 rokov, ktorý uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov a zistil, že návrh na zvýšenie výživného i návrh na zníženie výživného neboli podané dôvodne. Dôvodnosť je daná práve tým, že uplynulo cca 10 rokov, pričom otec si vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, o dieťa nemá žiadny záujem a až do nástupu na výkon trestu bol zárobkovo činný. Dieťa je o cca 1 0 rokov staršie a sú s jeho výživou, výchovou a vzdelávaním podstatne vyššie výdavky ako boli pred desiatimi rokmi. Pritom otec sa na nich nijako nepodieľa a neplní si ani zákonnú povinnosť prispievať na výživu dieťaťa.

V čase pôvodného rozhodnutia bola matka na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky, okrem V. iné deti nemala. V súčasnosti je opäť vydatá ( od 26.4.2008) a dňa 18.8.2008 sa jej z manželstva narodilo ďalšie dieťa. Matka má v súčasnosti netto mesačný príjem cca 528,40 eur. Jej manžel má netto mesačný príjem cca 687,70 eur. Čiže príjem matky sa zvýšil a došlo u nej k podstatnej zmene pomerov.

Otec mal v čase pôvodného rozhodovania netto mesačný príjem 8.241 Sk. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť otcov príjem pred nástupom do výkonu trestu, súd posudzujúc obdobie od septembra 2011 doposiaľ a berúc do úvahy vzdelanie otca i jeho poslednú prácu skladníka, požiadal o súčinnosť Štatistický úrad SR na zistenie príjmu otca. Súd žiadal poskytnúť údaje o netto mesačnom príjme skladníka, lebo naposledy otec túto prácu v Česku vykonával a netto mesačnom príjme obrábača kovov, lebo podľa slov otca má takéto vzdelanie ukončené. Po spriemerovaní príjmov pre skladníka a obrábača kovov uvádzaných v správe Štatistického úradu SR si súd ustálil, že otec mal v čase pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody netto mesačný príjem cca 600 eur. Súd má za to, že pokiaľ by nebol v súčasnosti vo výkone trestu za trestný čin zanedbania povinnej výživy, dosahoval by minimálne obdobný príjem.

Pokiaľ ide o odôvodnenie otca na zníženie výživného tým, že je vo výkone trestu súd len dodáva, že práve svojim konaním a spôsobom života sa dostal do výkonu trestu a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo jeho dieťa sankcionované znížením výživného práve pre porušovanie zákona otcom. V konečnom dôsledku otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať a preto súd vychádzal z toho, že pokiaľ by sa nedopustil trestného činu, dosahoval by netto mesačný príjem ako je už vyššie uvedené ( cca 600 eur). Súd prihliadal i na ďalšiu zmenu pomerov, ktorá u otca nastala a to je skutočnosť, že sa mu 28.8.2009 narodilo ďalšie dieťa. Súd zároveň prihliadal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20-30 % z čistej mzdy otca a delí počtom vyživovacích povinností. Čiže keďže si súd ustálil netto mesačný príjem otca 600 eur, 20 %z toho je 120 eur, po vydelení na dve deti pripadá na každé dieťa suma 60 eur. Pritom naposledy bola otcovi na V. obdobná výška výživného určená. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh oboch rodičov bol nedôvodný a preto oba ich návrhy zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).