Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-198-2012.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/198/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: S. D., nar. XX. R. XXXX, bytom U. XXXX, zastúpeného splnomocnenkyňou : JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., IČO : 36 832 103, M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín proti odporkyni: W. J., nar. XX. R. XXXX, bytom C. XX, H., zastúpenej advokátom : JUDr. Andrej Huorka, Gelnická 8, Bratislava, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. októbra 2012 č. k. 4C/209/2009-139, 2509214050, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že právne úkony uzavretie darovacej zmluvy a zriadenie vecného bremena (vklad do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Hlohovec pod č. V 1062/2009 zo dňa 4.9.2009) medzi darcom Ing. I. K., nar. X.X.XXXX a manželkou K. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. XX/X, H. a obdarovanou W. J., nar. XX.XX. XXXX, bytom C. XX, H., ktorých predmetom sú darovanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. H. zapísané ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XX, or. č. X, na ul. K. v H., postavenej na pozemku - parc. KN registra "C" č. 5010 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX o veľkosti 4788/367861-ín vzhľadom k celku a spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku - parc. KN registra "C" č. 5010, k. ú. H. a zriadenie vecného bremena v prospech I. K. a K., rod. K. spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania bytu č. XX na X. podl. a podielu 4788/367861-ín vzhľadom k celku na spoločných častiach a zariadeniach byt. domu súp. č. XX a pozemku - parc. KN registra "C" č. 5010 sú voči navrhovateľovi právne neúčinné; o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa vo veci samej odôvodnil právne ustanoveniami § 42a ods. 1 a 3, § 142b ods. 1 a 2, § 116 OZ (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania bolo bez pochýb zistené, že rodičia odporkyne darovali predmetný byt odporkyni darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena datovanou dňa 7. januára 2007, pričom podpisy obdarovanej a darcov na nej boli overené až dňa 7.8.2009 na matrike v Hlohovci, pričom v osvedčovacej knihe sú ich podpisy overené pod poradovým číslom 2111/2009 až 2113/2009, pričom až v ten deň bola zmluva aj skutočne podpísaná a uzatvorená, čím tvrdenia odporkyne ako i svedkov - rodičov odporkyne o tom, že predmetnú darovaciu zmluvu podpísali už v roku 2007 nie sú pravdivé. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že rodičia odporkyne, ona sama a jej bratia podpísali dohodu rodiny K. o zabezpečení starostlivosti o rodičov, avšak pochybné je kedy tak urobili, keď je tu rozpor vo výpovediach svedkov o tom za akých okolností bola táto dohoda podpisovaná. Okrem pochybností dátumu podpisu tejto dohody sú tu pochybnosti i o dôvodoch uzatvorenia tejto dohody, keď podľa odporkyne išlo o vek
a zdravotný stav jej rodičov a potrebu sa o nich postarať, podľa rodičov odporkyne nie je pravdou, že by ich odporkyňa opatrovala, jednalo sa iba o bežné, nie časté návštevy a rodičia odporkyne jej starostlivosť v rokoch 2006 až 2012 nepotrebovali, pričom skutočná vôľa otca odporkyne bola, aby sa za ich života s predmetným bytom nedisponovalo, aby v ňom mohli dožiť a po ich smrti mal byť tento byt predmetom dedičského konania. Súd prvého stupňa považoval za nepreukázané i tvrdenie otca odporkyne o tom, že nemal vedomosť o tom, že má záväzok voči navrhovateľovi a že sa o tom dozvedel až v roku 2010 v exekučnom konaní, keďže exekučným titulom tu je rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 5Cb/3/2007-44 z 21. januára 2008, dopĺňací rozsudok z 26. marca 2008 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/282/2008-136 zo dňa 11. júna 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. júla 2009, keď síce je relevantné, že otec odporkyne tu bol riadne zastúpený advokátom. I tvrdenie odporkyne o nevedomosti, že jej otec musel zaplatiť značnú sumu je v rozpore s tým, že si od svojich detí musel požičiavať peniaze na dovybavenie predmetného bytu a v prípade, že vedeli, že podniká muselo im byť jasné, že nepodniká úspešne. Dôvodil, že uzatvorením darovacej zmluvy medzi odporkyňou ako obdarovanou a jej rodičmi ako darcami dňa 7.8.2009 došlo ku kráteniu navrhovateľa, nakoľko otec odporkyne ako dlžník navrhovateľa je nemajetný a navrhovateľ tak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka. Z časového sledu konania odporkyne a jej rodičov, ako je uzatvorenie dohody datovanej dňom 7.1.2006, uzatvorenia darovacej zmluvy datovanej dňom 7.1.2007 s overením podpisov až dňa 7.8.2009 (keď až týmto dňom bola dohoda platne uzatvorená), ako aj zo skutočnosti, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/282/2008-136 zo dňa 11.6.2009 nadobudol právoplatnosť dňom 28.7.2009 možno dospieť celkom bezpečne k záveru, že tu bola snaha uzatvorením darovacej zmluvy uchrániť predmetný byt pred exekúciou, čomu nasvedčujú aj rozpory vo výpovediach odporkyne jej otca i ostatných svedkov. S poukazom na to, že navrhovateľ podal návrh včas proti osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech na jeho úkor a vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu a preto mu vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s použitím § 151 ods. 3 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) s tým, že tak učiní do 30 dní.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Dôvodila, že nesprávny bol záver súdu prvého stupňa, že by bol Ing. K. dlžníkom vo veci Okresného súdu v Galante č. k. 5Cb/3/07, dlžníkom bola spoločnosť ESTAV v.o.s. Sereď, ktorého spoločníkmi boli Ing. I. K. a X. C., pričom na transakcii, z ktorej vznikla pohľadávka sa podieľal iba X. C. a do exekučného vymáhania sa Ing. K. nikde nespomína, a preto spochybňovanie výpovede X. C. je nepodložené. Za nesprávny považovala záver súdu prvého stupňa, že by sa Ing. K. zúčastňoval a zúčastňuje na chode spoločnosti ESTAV v.o.s., kde je doteraz síce vedený ako konateľ, pričom ale od 1.1.1996 až do dôchodku bol v pracovnom pomere v HAŠTRA s.r.o. a od roku 1992 bol i spoločníkom v spoločnosti ESTAV s.r.o., ktorá zanikla k 16.2.2011. Dodala, že samotná darovacia zmluva nie je veľmi fundovaná, a preto spochybňovanie článku 3 tejto zmluvy, ktorým sa mali darcovia a obdarovaná snažiť o vytvorenie poistky pre neukrátenie ostatných detí v rámci dedičského konania a tak z tejto zmluvy urobiť tzv. zastretý právny úkon považuje za absurdné, keď ide len o subjektívny názor sudcu. Za základný predpoklad úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, čo v tomto prípade bolo splnené, i keď existujú pochybnosti o platnosti platobného rozkazu 1Rob/8/2000; skutočnosť, že odporovaný právny úkon ukracuje veriteľa v možnosti uspokojenia svojej pohľadávky sa v tomto konaní riešilo len čo sa týka predbežných opatrení; absentovalo preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť týmto darovaním veriteľa, pričom obdarovaná o tejto skutočnosti musela vedieť. V tejto súvislosti poukázala na okolnosť, že úmysel ukrátiť veriteľa darovacou zmluvou a vedomosť obdarovanej o tejto skutočnosti neboli preukázané, keďže nikto z vypočutých svedkov nevedel o pohľadávke navrhovateľa voči ich otcovi a správa katastra zavkladovala darovaciu rozhodnutím č. V 1062/2009-01 zo 4.9.2009, avšak upovedomenie o začatí exekúcie je až z novembra 2009.
Úmysel ukrátiť veriteľa pri uzatváraní dohody členov rodiny K. o zabezpečení starostlivosti o rodičov uzavretej dňa 7.1.2006 nebol preukázaný u osôb, ktoré dohodu podpísali, nakoľko v tom čase o pohľadávke nikto z nich nemohol vedieť. Skutočnosť, že k opatreniu overenými podpismi a zavkladovaniu darovacej zmluvy došlo až dva roky po jej podpise je bežným, nie neobvyklým postupom. Rovnako za nedôvodné považuje i cinické konštatovanie, že darcovia si vzhľadom na svoj zdravotný stav nevyžadujú osobnú starostlivosť darkyne a že tá ich aj tak nenavštevuje veľmi často je v právnom štáte nedôstojné postavenia sudcu a nemá nič spoločné s dokazovaním. Dodala, že navrhovateľ nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť darovacou zmluvou veriteľa, odporkyňa v čase uzatvárania darovacej zmluvy
vrátane doby kedy bol návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností povolený si nebola tejto skutočnosti vedomá a z hľadiska práva si nevie predstaviť ako má dokázať, že o dlžobe nevedela.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ a to tak, že z odvolania odporkyne nevyplýva žiaden z dôvodov, ktoré sú vyžadované v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) až písm. f) O.s.p. a je postavené len na opise skutočností, že Ing. I. K. nevedel o rozsudku ani o obsahu konania sp. zn. 5Cb/3/2007 Okresného súdu v Galante a nezúčastňoval sa na chode spoločnosti ESTAV v.o.s., ktoré v skutočnosti nemajú právnu relevanciu v predmetnom spore o určení neúčinnosti darovacej zmluvy. Dodal, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pri akejkoľvek interpretácii v konaní zisteného skutkového stavu takýto záver urobiť nemožno. Dodal, že podaným odvolaním odporkyňa sleduje zámer účelovo predĺžiť existenciu právoplatného rozhodnutia vo veci. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, jeden režijný paušál a DPH, spolu 79,58 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 24.9.2013 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/209/2009 je určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené.
Odvolateľka, odporkyňa, odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Keďže odvolací súd nezistil žiadny zásadný dôvod brániaci mu stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa, s odôvodnením napadnutého rozsudku, teda najmä s jeho záverom o splnení zákonných
predpokladov na určenie neúčinnosti darovacej zmluvy len na doplnenie a vyporiadanie sa s námietkami odporkyne v odvolaní dopĺňa nasledovné:
Podľa § 42a ods. 1,2,3 písm. a) OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený (1). Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (2). Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117) (3).
Je nesporné, že právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in frauden creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Veriteľ preto musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Odporovateľnosť je procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné, pričom samotná právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však už hmotnoprávnou stránkou odporovateľnosti, pričom neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou a pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu a to ex tunc; vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným.
Navrhovateľ preukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, keďže je veriteľom, ktorý má ako v čase podania návrhu tak i v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. pohľadávku splatnú, teda má podklad pre výkon rozhodnutia, tzv. exekučný titul a odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Tzv. exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu v Galante č. k. 5Cb/3/2007-44 z 21. januára 2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 5Cb/3/2007-55 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava (sp. zn. 21Cob 282/08) č. k. 5 Cb 3/2007-136 z 11 júna 2009 a opravným uznesením z 10. februára 2010 č. k. 5Cb/3/2007-143, z ktorého je zrejmé, že otec odporkyne (darca, účastník odporovateľného právneho úkonu) bol v tomto konaní žalovaným v 2. rade, ktorý vo veci dňa 6. decembra 2007 splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta JUDr. Štefana Šefčoviča, keď následne došlo k vypovedaniu plnomocenstva a v rámci odvolacieho konania bol Ing. I. K. doručený termín odvolacieho pojednávania vo veci dňa 29. mája 2009 a po vyhlásení rozsudku odvolacím súdom bol I. K. rozsudok doručený dňa 27.7.2009 do vlastných rúk čo jednoznačne potvrdzuje, že otec odporkyne mal vedomosť o svojom záväzku voči navrhovateľovi a popiera jeho tvrdenie, že o tomto sa dozvedel až v roku 2010. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v rozhodnej dobe v prospech týchto osôb. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú, prezumujú a druhá strana teda osoba dlžníkovi blízka má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, teda dôkazné bremeno je tu na odporkyni.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tým, že odporkyňa dôkazné bremeno neuniesla, nepreukázala nevedomosť o predpokladanom prezumovanom úmysle dlžníka. Nedôvodnou je námietka odporkyne v odvolaní, že žalovaná pohľadávka v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 5Cb 3/2007 bola pohľadávkou spoločnosti ESTAV v.o.s., keďže v zmysle § 86 Obchodného
zákonníka spoločníci ručia za záväzky všetkým svojim majetkom spoločne a nerozdielne. Napokon samotné pochybnosti ohľadne uzatvárania darovacej zmluvy jej datovania a skutočného podpisovania vzbudzujú dôvodné pochybnosti, keďže práve krátko pred samotným podpísaním darovacej zmluvy (podpísanej dňa 7.8.2009) bol doručený otcovi odporkyne potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu Trnava (exekučný titul) a to dňa 27.7.2009.
O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 a preto o trovách rozhodne súd prvého stupňa.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.