Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-177-2013.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/177/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: František Gubó, s miestom podnikania 941 41 Bešeňov 240, IČO: 30 901 421, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom, so sídlom B. O.. X, XXX XX O. K., proti žalovanému: DOPRAVEX, s.r.o., so sídlom 038 42 Príbovce 175, IČO: 44 083 238, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom M. R. X. XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 18.018,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-235 zo dňa 20.3.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-235 zo dňa 20.3.2013 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.018,86 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.081 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.032 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 610, § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 36 ods. 1, 2, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že medzi účastníkmi konania bola platne, v písomnej forme uzatvorená Rámcová zmluva o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 dňa 14.3.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.3.2011. Túto zmluvu okresný súd vyhodnotil ako zmluvu o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy zo dňa 14.3.2011, v období trvania zmluvy podľa čl. II. od 1.1.2011 do 31.12.2011, vykonával v zmysle dohodnutého predmetu zmluvy v čl. I. žalobca ako dopravca, v zmluve označený ako prevádzkovateľ, svojim dopravným prostriedkom pre žalovaného ako odosielateľa, v zmluve označeného ako objednávateľ, prepravu veci - nákladu určeného žalovaným ako odosielateľom. Vykonávanie prepravy v zmysle dohodnutých podmienok podľa čl. I. rámcovej zmluvy nebolo sporné medzi účastníkmi konania. Spornou nebola ani cena, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému za vykonanú prepravu vo faktúrach č. 2011217 vo výške 22.657,57 Eur, zaplatená vo výške 15.000 Eur, nesplatená vo výške 7.657,52 Eur, vo faktúre č. 2011264 vo výške 10.226,10 Eur a vo faktúre č. 2011288 vo výške 135,24 Eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vykonanie dopravy žalobcom na základe jeho požiadania nerozporoval v mesiacoch jún, júl a august, nenamietal ani cenu vyúčtovanú v uvedených faktúrach, uviedol, že ...„boli vystavené na základe skutočne vykonanej prepravy nákladu navrhovateľom v predmetnom období“. Sporným medzi účastníkmi konania sa stal čl. IV. bodu 4 druhá veta rámcovej zmluvy ohľadne splatnosti vyúčtovanej ceny. Okresný súd zmluvné dojednanie čl. IV. bodu 4 Rámcovej zmluvy zo dňa 14.3.2011 vyhodnotil ako odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Účastníci zmluvy urobili splatnosť prepravného - čas splnenia záväzku žalovaného zo zmluvy o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka závislú od splnenia skutočnosti, a to zmluvného plnenia tretieho subjektu odlišného od zmluvných strán vo vzťahu k žalovanému. K tomu, aby podmienka vyvolala právne následky, musí spĺňať náležitosti, ktoré sa týkajú jej možnosti a dovolenosti. Na nemožnú podmienku sa zo zákona neprihliada v zmysle ust. § 36 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka.
Možnosť podmienky znamená, že nastane skutočnosť ustanovená ako podmienka. Možnosť podmienky musí byť fyzická a objektívna. Na druhej strane, nemožnosť podmienky má za následok neplatnosť právneho úkonu, ak ide o odkladaciu podmienku, pričom neplatnosť sa môže týkať buď celého právneho úkonu alebo iba v jeho podmienenej časti (§ 41 Občianskeho zákonníka). Dovolenosť (prípustnosť) podmienky je daná vtedy, ak sa jej ustanovenie neprieči právu, pričom môže ísť o rozpor so zákonom, o jeho obchádzanie alebo o rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka); odkladacia podmienka podľa čl. IV. bod 1 Rámcovej zmluvy nespĺňa tieto kritéria dovolenosti. Vychádzajúc zo zákonného znenia § 610 OZ (správne malo byť uvedené Obchodného zákonníka) - zmluva o preprave veci, podľa ktorého sa prepravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné), potom vyplýva, že odplatnosť je jedným z charakteristických znakov tohto zmluvného vzťahu, t.j. že zmluva musí obsahovať tak záväzok dopravcu vykonať prepravu veci z určitého miesta do iného určitého miesta, ako aj záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu ako základné náležitosti zmluvy o preprave veci. Viazať čas splnenia záväzku odosielateľa na splnenie podmienky, v tomto prípade v zmysle dojednania čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy, podľa názoru okresného súdu odporuje zákonu, obchádza zákon, a to ustanovenie § 610 Obchodného zákonníka, pretože podľa uvedeného zmluvného dojednania sa môže stať, že splatnosť ceny za prepravu nikdy nenastane, čomu nasvedčuje aj stav preukázaný v čase rozhodovania okresného súdu (nevymožené pohľadávky žalovaného v zmysle právoplatného platobného rozkazu sp. zn. 33Rob/86/2012 zo dňa 9.2.2012, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012), čo potom vylučuje odplatnosť tohto právneho úkonu - zmluvy o preprave, ako základnej náležitosti tejto zmluvy, čím obchádza zákon. Tento stav, ktorý reálne môže nastať - že žalovaný ako odosielateľ nedostane platby od svojich zmluvných partnerov a potom nezaplatí žalobcovi, sa tiež prieči dobrým mravom. Z uvedených dôvodov považoval okresný súd toto zmluvné dojednanie neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2012 (č.l. 184), keď uviedol, že ...„potom tento posledný subjekt sa nemôže domôcť svojho práva zo zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch,“ a s týmto stanoviskom sa okresný súd stotožnil.
Okresný súd uviedol, že ust. § 610 Obchodného zákonníka je kogentné ustanovenie v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Od zákonného ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany nemôžu odchýliť alebo ho vylúčiť, čo sa podľa čl. IV. bod 4 rámcovej zmluvy stalo. Odkladacia podmienka v čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy vylučuje záväzok odosielateľa - zaplatiť dopravcovi odplatu tým, že jeho splatnosť nemusí nikdy nastať, a preto je obchádzaním zákona, ust. § 610 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z charakteru podmienky ako vedľajšieho ustanovenia v právnom úkone, jej nesplnenie znamená, že z platného právneho úkonu právne následky vôbec nenastanú, t.j. že v prípade nesplnenia odkladacej podmienky v čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy by nedošlo k splneniu záväzku žalovaného ako odosielateľa zaplatiť dopravcovi - žalobcovi odplatu, pričom zmluva o preprave veci musí obsahovať tak záväzok dopravcu vykonať prepravu veci, ako aj záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu.
Okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie podľa návrhu právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov Ing. Kováča a p. Sarasa, o obsahu rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, nakoľko vykonanie týchto dôkazov nebolo relevantné aj s ohľadom na prijatie záveru okresným súdom o absolútnej neplatnosti čl. IV. bod 4 druhá veta pri aplikácii ust. § 41 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 20.3.2013 bolo pre okresný súd nesporné, že zmluvu v znení, ako ju účastníci konania podpísali, tvoril sám konateľ žalovaného, a pokiaľ aj v súvislosti s návrhom na dokazovanie výsluchom uvedených svedkov žalovaný uviedol, že títo mohli prerokovávať obsah zmluvy so zmluvnými partnermi a pripomienky zmluvných partnerov zapracovať do samotnej zmluvy, toto tvrdenie nepreukazuje jednak ani zmluva uzavretá so žalovaným, ani zmluvy, ktoré predložil krátkou cestou na pojednávaní právny zástupca žalovaného - Rámcové zmluvy č. 2011/01/06, č. 2011/01/04, č. 2011/01/14 a č. 2011/01/13, keď tieto zmluvy čo do obsahu zmluvných dojednaní boli totožné. Žalovaný predložil uvedené rámcové zmluvy na preukázanie obvyklosti zmluvného dojednania čl. IV. bod 4 druhá veta v príslušnom odvetví; okresný súd poukázal na právne zhodnotenie, ktoré vyjadril vo svojom
rozhodnutí, a teda absolútnu neplatnosť tohto dojednania, na ktorú bol súd povinný prihliadať zo zákona; zákonnosť má prednosť pred obvyklosťou v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka.
O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov vo výške 1.081 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.032 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p., keďže mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nenamieta skutočnosť, že so žalobcom uzatvoril písomnú Rámcovú zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 zo dňa 14.3.2011 a následne Dodatok č. 1 zo dňa 14.3.2011, čím so žalobcom vstúpil do zmluvného vzťahu. Žalovaný nenamietal, že v zmysle a na základe jeho požiadania žalobca vykonal v mesiacoch jún, júl a august 2011 v prospech žalovaného prepravu nákladu dopravnými prostriedkami, za ktorú mu vystavil faktúru č. 2011217 na sumu 22.657,52 Eur s dátumom splatnosti dňa 31.8.2011, faktúru č. 2011264 na sumu 10.226,10 Eur s dátumom splatnosti dňa 30.9.2011, faktúru č. 2011288 na sumu 135,24 Eur s dátumom splatnosti dňa 30.10.2011. Žalovaný nerozporoval faktúry, ktoré boli vystavené na základe skutočne vykonanej prepravy nákladu žalobcom v predmetnom období. Žalovaný však poukázal na čl. IV. bodu 4. uzavretej zmluvy, ktorú rámcovú zmluvu vyhotovil žalovaný a zaslal ju na podpis žalobcovi. Pri vypracovaní návrhu rámcovej zmluvy a jej čl. IV. bod 4. uviedol žalovaný termín „investor“. Zmluvné strany tým však nemali na mysli investora tak, ako ho definuje stavebný zákon alebo česká a slovenská odborná literatúra. Investorom bola myslená osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, teda odberateľ žalovaného. Úmyslom účastníkov konania pri uzatváraní rámcovej zmluvy a ohľadne jej sporného dojednania v čl. IV. bod 4. bolo dohodnúť splatnosť faktúr. Žalobca nikdy nevystavoval faktúry na skutočného investora celej stavby, ale vždy vystavil faktúru na žalovaného. Takisto žalovaný nevystavoval faktúru na skutočného investora celej stavby, ale len na svojich odberateľov. Je bežnou praxou v zmluvných vzťahoch, že splatnosť je viazaná na úhradu od odberateľa. Uvedená podmienka mala bola koncipovaná v tom zmysle, že keď žalovanému zaplatí jeho odberateľ, on zaplatí za prepravu žalobcovi, s čím žalobca pri podpise rámcovej zmluvy súhlasil. Investorom stavby v zmysle predmetnej rámcovej zmluvy, na ktorej sa preprava nákladu uskutočňovala, za ktorú žalobca vystavil žalovanému predmetné faktúry, bola spoločnosť SIPABAU s.r.o., IČO: 36 761 079, ktorá dňa 21.6.2012 zmenila obchodné meno na OBERTUS s.r.o. a jednalo sa o stavbu - Rýchlostná komunikácia R1, objekt č. 124 - Žirany - Beladice, ktorej skutočným investorom bola spoločnosť GRNVIA, a.s. (správne malo byť uvedené GRANVIA, a.s.). Spoločnosť OBERTUS s.r.o. do dnešného dňa neuhradila žalovanému ani len z časti dlh, ktorý mu vznikol voči žalobcovi, na základe dodaného kameniva a vykonaných prác na predmetnej stavbe, čím došlo k meškaniu platieb žalovanému zo strany spoločnosti OBERTUS s.r.o.. Preto žalovaný žaloval spoločnosť OBERTUS s.r.o., ktorá bola platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava II. zo dňa 9.2.2012, sp. zn. 33Rob/86/2012, právoplatným a vykonateľným dňa 3.3.2012, zaviazaná k zaplateniu sumy 32.963,88 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Následne bola vec žalovaným postúpená s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 5.4.2012 na Exekútorský úrad V. - JUDr. Júlie Kubjatikovej, ktorá exekučné konanie vedie pod sp. zn. EX 256/12. Pričom ani v rámci spomínaného exekučného konania nedošlo do dnešného dňa zo strany spoločnosti OBERTUS s.r.o. čo i len k čiastočnej úhrade dlhu voči žalovanému. Ak účastníci konania súhlasili s podmienkami uvedenými v podpísanej zmluve, tak je potrebné žalobu žalobcu vyhodnotiť ako podanú predčasne. Súd prvého stupňa vyhodnotil dojednanie čl. IV. bod 4. predmetnej rámcovej zmluvy ako odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka a zároveň túto podmienku považuje za nedovolenú, pretože podľa názoru okresného súdu odporuje zákonu a obchádza ho. Žalovaný mal za to, že z definície odkladacej podmienky vyplýva, že účinnosť právneho úkonu nastane, keď sa splní podmienka. Do splnenia, či nesplnenia podmienky trvá stav neistoty. Okamihom splnenia podmienky nastávajú právne následky úkonu. Keďže do dnešného spoločnosť OBERTUS s.r.o., ako investor stavby v zmysle čl. IV. bod 4. predmetnej rámcovej zmluvy neuhradila žalovanému jej dlh ani len sčasti, nebola do dnešného dňa splnená odkladacia podmienka tohto ustanovenia. Názor okresného súdu, ktorý tvrdí, že odkladacia podmienka v čl. IV. bod 4. vylučuje záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu tým, že jeho splatnosť nemusí nikdy nastať, a preto je obchádzaním zákona ust. § 610 Obchodného zákonníka, nie je podľa názoru žalovaného dôvodný. Predmetná podmienka žiadnym spôsobom nevylučuje povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastky za vykonanú prepravu, len túto povinnosť odkladá do doby úhrady platieb zo strany dodávateľa žalovaného. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, keďže podľa dojednania nielenže nie sú obvyklé podmienky odkladu splatnosti faktúr, ale žalobca ani s takýmito podmienkami odkladu splatnosti nikdy ústne a ani písomne nesúhlasil. Za týchto podmienok by nikdy nevstúpil do právneho vzťahu a nevykonal by prepravu v prospech žalovaného. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi rozsudku okresného súdu. V danom právnom vzťahu ide o zmluvu o preprave veci, v zmysle ktorej sa prepravca zaviazal odosielateľovi prepraviť vec z určitého miesta odoslania do miesta určenia a to tak, že odosielateľ sa zaviazal zaplatiť mu prepravné. Podľa §263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú písomnú formu právneho úkonu. Teda od zákonného ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany nemôžu odchýliť alebo ho vylúčiť, čo sa podľa názoru okresného súdu čl. IV. bod 4. rámcovej zmluvy stalo. Žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný, a preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Základným odvolacím argumentom zo strany žalovaného bolo posúdenie, či nastala splatnosť žalobcovho nároku, uplatneného žalobou voči žalovanému alebo nie. Žalovaný sa bránil, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa čl. IV. bod 4, uzavretej rámcovej zmluvy nenastala splatnosť žalobcovho nároku, keďže táto bola odložená do doby úhrady platieb zo strany dodávateľa žalovaného. Žalovaný bol toho názoru, že ak nedošlo k úhrade platieb zo strany jeho zmluvného partnera, tak je žaloba žalobcu podaná predčasne.
V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonal prepravu nákladu dopravnými prostriedkami v prospech žalovaného, a to v mesiacoch jún, júl, august 2011, ktorú cenu prepravy žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2011217 na sumu 22.657,52 Eur, č. 2011264 v sume 10.226,10 Eur, faktúrou č. 2011288 na sumu 135,24 Eur.
Podľa čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku číslo: 2011/01/02 zo dňa 14.03.2011 (ďalej len „rámcová zmluva“), uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom (odosielateľ) a žalobcom ako prevádzkovateľom (dopravca), bola splatnosť faktúry 60 dní odo dňa jej doručenia. .... „V prípade meškania platieb zo strany investora stavby, na ktorej sa preprava uskutočňuje, sa lehota splatnosti upravuje tak, že objednávateľ uhradí prevádzkovateľovi faktúru do 10 dní po úhrade platieb zo strany investora. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry si môže prevádzkovateľ uplatňovať úrok z omeškania 0,02% mesačne“.
Krajský súd poukazuje na citáciu uvedeného čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy, keďže predmetný článok a bod je rozhodný a podstatný pre posúdenie splatnosti žalobcovho nároku. Okresný súd však výklad tohto článku neuskutočnil, keďže prikročil k vyhodnoteniu dojednania odkladacej podmienky ako absolútne neplatnej v zmysle ust. § 41, § 39, § 3 Občianskeho zákonníka. Primárne však podľa názoru krajského súdu je určujúce uskutočniť výklad čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy za dôkaznej povinnosti sporových strán, vo vzťahu k zodpovedaniu otázky splatnosti žalobcovho nároku. Podľa doterajších dôkazov investorom stavby - rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce, Banská Bystrica - severný obchvat, t.j. aj stavby rýchlostná cesta R1 Nitra - Západ - Selenec a stavby rýchlostná cesta R1 Selenec - Beladice, bola spoločnosť GRANVIA, a.s., so sídlom Europeum Business Center, Blok A, Suché mýto 1, 811 03
Bratislava, IČO: 36 862 631 s odkazom na listinný dôkaz zo dňa 26.11.2012, nachádzajúci sa na č.l. 189 - 191 spisu.
Žalobca na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 06.02.2013 uviedol, že okrem tejto rámcovej zmluvy inú zmluvu so žalovaným neuzavrel. Žalobca súčasne uviedol, ako vnímal rámcovú zmluvu predloženú žalovaným, a to v tom zmysle, že keď si ju prečítal, tak ju podpísal, pretože spoločnosť GRANVIA, a.s. ako investora poznal, vedel, že je to 100% investor, s ktorým v minulosti spolupracoval a vedel, že svoje záväzky si riadne plní. Preto žalobca rámcovú zmluvu podpísal a poslal naspäť žalovanému a hneď začala spolupráca. Žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 20.03.2013 potvrdil, že vypracoval návrh rámcovej zmluvy a tento zaslal žalobcovi, s ktorým nikdy nekomunikoval ohľadne samotnej zmluvy, ani ohľadne konkrétneho zmluvného dojednania čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom ohľadne tvorby zmluvy nekomunikoval.
Z doterajšieho zisteného skutkového stavu a znenia čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy vyplýva, že investorom stavby nie sú jednotlivý subdodávatelia, a preto v rámci nového konania okresný súd primárne cez výkladové pravidlá v zmysle ust. § 266 Obchodného zákonníka bude vyhodnocovať čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy. Podľa doterajšieho dôkazného stavu pravidlá výkladu prejavu vôle, uskutočneného žalovaným v rámcovej zmluve, konkrétne v čl. IV. bodu 4, svedčia v jeho neprospech, pretože úhrada faktúr žalobcovi mala byť uskutočnená do 10-tich dní po úhrade platieb zo strany investora stavby, ktorým bola GRANVIA, a.s. a nie spoločnosť OBERTUS s.r.o., ktorá bola zmluvným partnerom žalovaného, t.j. objednávateľom vo vzťahu k žalovanému. Odkladacia podmienka prichádza do úvahy len v tom prípade, ak je určitým spôsobom dohodnutá. K posúdeniu čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy je nevyhnutné aplikovať výkladové pravidlá podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, pričom pri pochybnostiach je potrebné výklad uskutočniť na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, t.j. žalovaného, ktorý vypracoval návrh rámcovej zmluvy. Pokiaľ okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pre ktorú skutočnosť bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní okresný súd za dôkaznej povinnosti sporových strán, aplikácii výkladových pravidiel, obsiahnutých v ust. § 266 Obchodného zákonníka, vyhodnotí čl. IV. bodu 4, rámcovej zmluvy, vo vzťahu k splatnosti žalobcovho nároku a vo veci rozhodne, pretože odkladacia podmienka prichádza do úvahy len v tom prípade, ak je určitým spôsobom dohodnutá, vyjadrená.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.