Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-62C/42/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. B. XX, D., 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. B. XX, D., zastúpených spoločnosťou: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o. so sídlom Pribinova č. 20, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, proti povinnému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Povinnému sa nepriznáva voči navrhovateľom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 29.05.2023, sa navrhovatelia domáhali voči povinnému nariadenia neodkladného opatrenia tak, že súd zriaďuje vecné bremeno v prospech navrhovateľov spočívajúce v užívacom práve k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom H. I. D., nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obec D. – F., okres D. J., a to k pozemkom vyznačeným v Geometrickom pláne č. XX/XXXX, autorizačne overeným J. H. K. dňa XX.XX.XXXX: pozemku parcely registra „C.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2 v rozsahu vymedzenom v Geometrickom pláne a k pozemku parcely registra „C.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2 v rozsahu vymedzenom v Geometrickom pláne.

2. Navrhovatelia odôvodnili svoj návrh vecne tým, že spolu s povinným nadobúdali nehnuteľnosti v katastrálnom území F. (rodinný dom súp. č. XXXXX na pozemku parc. č. XXX/X s výmerou 230 m2 – nehnuteľnosti navrhovateľov a rodinný dom súp. č. XXXXX na pozemku parc. č. XXX/X s výmerou 238 m2 – nehnuteľnosti povinného) a to tak, aby každý mal presnú polovicu z predmetného pozemku, ktorú skutočnosť má potvrdzovať aj žiadosť o reálnu deľbu parcely s tým, že ide o dvojdom, pričom hranica týchto domov mala byť aj hranica medzi pozemkami navrhovateľov a povinného, avšak z nového polohopisného zamerania pozemkov vyplýva, že v pôvodnom zameraní došlo k chybe a pozemok parcely registra „C.“, parc. č. XXX/X je o 4 m2 menší ako pôvodná výmera pozemku a teda na uvedenej výmere sporného pozemku stojí časť stavby vo vlastníctve navrhovateľov, hoci v čase výstavby stavieb žiadna z procesných strán o chybe vo výmere pozemkov vedomosť nemala, keďže niekoľko desiatok rokov stojace oplotenie navrhovateľov a hranica ich pozemku boli od začiatku tak, ako to pôvodne podľa ich dohody aj malo byť – na polovicu a do času zistenia spornej hranice, kým navrhovatelia v apríli 2023 nezabezpečili skutočné zameranie nehnuteľností a na základe geometrického plánu procesné strany zistili, že navrhovatelia skutočne užívajú malú časť pozemku povinného, pričom ide o parcely č. XXX/XX s výmerou 4 m2 a č. XXX/XX s výmerou 2 m2, nemali medzi sebou žiadne konflikty týkajúce sa užívania nehnuteľností, avšak v dôsledku zistenia spornej hranice pozemku povinný vyvoláva pravidelné konflikty a hádky, dokonca zbúral plot, ktorý oddeľoval pôvodné hranice nehnuteľností, k čomu bola privolaná aj policajná hliadka a situácia sa stáva neúnosnou, denne dochádza medzi stranami ku slovným konfliktom,

navrhovatelia sa vyhýbajú povinnému, boja sa vyjsť na svoj pozemok pred dom, pričom povinný sa vyhráža zbúraním ich stavby. Navrhovatelia zastávali názor, že vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia sa vzťahy medzi stranami ustália s tým, že nemajú záujem o akékoľvek ukrátenie povinného, avšak ide len o minimálnu časť pozemku povinného, ktorú aj tak už desiatky rokov užívajú, preto zdôraznili tiež skutočnosť, že splnili všetky predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko so zreteľom na všetky okolnosti boli v dobrej viere, že im sporný pozemok patrí, nemali absolútne žiadnu pochybnosť o tejto skutočnosti, keďže o chybe vo výmere pozemku nevedeli a ani vedieť nemohli, právo oprávnenej držby vykonávali fakticky a nerušene od času nadobudnutia nehnuteľností, t. j. viac ako 10 rokov. V neposlednom rade navrhovatelia uviedli, že v dôsledku vzniknutej situácie dochádza k zásahu do výkonu ich vlastníckeho práva k stavbe, ktorá stojí na spornom pozemku.

3. Súd podriadil posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nasledovným procesnoprávnym normám:

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1, veta prvá C.s.p, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , veta prvá , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

4. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

5. Z navrhovateľmi pripojených listín – rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava III o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 14.11.1978 v spojení so žiadosťou navrhovateľa 1/ a povinného o reálnu deľbu parcely zo dňa 05.09.1979 vyplýva, že pozemky, na ktorých stoja rodinné domy procesných strán (parc. č. XXX/X o výmere 230 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 238 m2), predstavovali pôvodne pozemok s parcelným číslom XXX/X o výmere 468 m2 a uvedený pozemok bol pridelený do osobného užívania navrhovateľov a povinného za účelom výstavby rodinného domčeka a následne navrhovateľ 1/ spolu s povinným požiadali Obvodný národný výbor Bratislava III o reálne rozdelenie parcely č. XXX/X tak, že každý zo žiadateľov bude vlastniť 1 parcely.

6. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva LV č. XXXX pre katastrálne územie F., navrhovatelia ako bezpodieloví spoluvlastníci vlastnia pozemok parc. č. XXX/X (vytvorený pôvodne z parcely č. XXX/ X o výmere 468 m2), na ktorom stojí ich rodinný dom so súp. č. XXXXX, vo výmere 230 m2 tak,

ako to vyplýva aj z geometrického plánu a výkazu výmer zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. nejde o presnú polovicu pôvodnej parcely, ktorá by mala správne činiť rozlohu o výmere 234 m2. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť povinný ako výlučný vlastník nadobudol pozemok parc. č. XXX/X, na ktorom stojí jeho rodinný dom so súp. č. XXXXX, vo výmere 238 m2 tak, ako to potvrdzuje list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., hoci v zmysle žiadosti o reálnu deľbu parcely mal mať jeho pozemok v skutočnosti rozlohu o výmere iba 234 m2.

7. Právo, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť urýchlená právna ochrana, súd podriadil nasledovnému právnemu stavu:

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

8. Súd uvádza, že navrhovatelia osvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná neodkladná ochrana v podobe zriadenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo navrhovateľov užívať časť nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, nakoľko rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX o pridelení pozemku do osobného užívania a žiadosťou o reálne rozdelenie pozemku zo dňa XX.XX.XXXX na jednu polovicu rovnomerne medzi oboch dotknutých vlastníkov osvedčili skutočnosť, že aj napriek tomu, že časť rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľov stojí na časti pozemku vo vlastníctve povinného, mienili vlastniť a užívať iba presnú polovicu z pôvodnej parcely o výmere 468 m2 a v tejto domnienke vytýčili aj faktickú hranicu pozemkov plotom, pričom vzhľadom na dátum žiadosti o reálnu deľbu parcely niekoľko desaťročí časť cudzieho pozemku aj skutočne užívali v dobrej viere, že sporná časť pozemku o výmere 4 m2 im oprávnene patrí. Dobromyseľnosti navrhovateľov nasvedčuje aj minimálna – na pohľad nespozorovateľná výmera časti pozemku vo vlastníctve povinného, ktorú navrhovatelia svojou časťou rodinného domu od začiatku 80-tych rokov minulého storočia až do nového zamerania pozemkov užívali v presvedčení, že plot sa nachádza v presnej polovici pozemkov procesných strán a súčasne hranica rodinných domov (dvojdomu) sa nachádza na hranici pozemkov parc. č. XXX/X E. B. XXX/X. Navrhovatelia tak osvedčili svoje právo, ktoré je identické s nárokom domáhaným sa v zmysle posudzovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to pravdepodobnosť existencie navrhovateľmi vydržaného užívacieho práva k ich rodinným domom zastavanej časti pozemku vo vlastníctve povinného a zároveň listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. preukázali svoje vlastnícke právo k rodinnému domu so súp. č. XXXXX, ktorý sa sčasti nachádza na pozemku vo vlastníctve povinného a takto stojí od roku 1984, pričom aj od svojho vlastníckeho práva k stavbe odvodili neodkladným opatrením požadovaný nárok na zriadenie vecného bremena k časti cudzej nehnuteľnosti – pozemkom parc. č. XXX/XX o výmere 4 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 2 m2, hoci ich špecifikáciu (označenie a výmeru parciel) navrhovatelia žiadnym dokladom nepreukázali.

9. Pokiaľ ide osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, navrhovatelia vzhliadli potrebu neodkladnej ochrany ich užívacieho a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v správaní povinného, ktorý po zistení spornej hranice pozemkov neustále vyvoláva konflikty s navrhovateľmi, vyhráža sa im zbúraním ich stavby a dokonca zbúral plot oddeľujúci dotknuté pozemky, avšak napriek tomuto opisu rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovatelia nekonzistentne s údajným neúnosným správaním povinného sa nedomáhali uloženia povinnosti zdržať sa alebo upustiť od takéhoto konania povinného, ktorým narúša susedské vzťahy a nad mieru primeranú pomerom

susedov (navrhovateľov) obťažuje, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe na zriadenie vecného bremena tak, ako to predpokladá ustanovenie , ale obchádzajúc procesnoprávny inštitút žaloby mienili dosiahnuť trvalú úpravu pomerov (ktorá síce využitím inštitútu neodkladného opatrenia vylúčená nie je) priamo bez vykonania dokazovania vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam o užívaní cudzieho pozemku v dobrej viere a tiež v súvislosti s princípom kolízie vlastníckych práv dotknutých subjektov a princípom primeranosti, pokiaľ ide o obmedzenie toho ktorého vecného práva.

10. Vzhľadom na charakter neodkladným opatrením uplatneného nároku, ktorý znie na konštituovanie vecného práva v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonník a zakladá medzi procesnými stranami spor, ktorý treba prejednať s nariadením pojednávania a vykonaním dokazovania za dodržania jednotlivých zásad civilného súdneho procesu (napr. zásada ústnosti, verejnosti, rovnosti strán, kontradiktórnosti konania), nie je možné zákonné a spravodlivé prejednanie občianskoprávneho sporu a jeho rozhodnutie vo forme rozsudku suplovať konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je založené iba na povinnosti osvedčenia, a nie úplnom zistení skutkových tvrdení, od ktorých navrhovatelia svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu odvodzujú.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že navrhovatelia v účelovej snahe urýchlene dosiahnuť súdnu ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, zvolili nesprávny procesnoprávny inštitút v podobe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko zriadiť vecné bremeno a jemu zodpovedajúce užívacie právo k nehnuteľnosti možno len na základe rozsudku, ktoré rozhodnutie je zavŕšením civilného súdneho procesu za dodržania zákonného postupu v súvislosti s podaním kvalifikovanej žaloby, písomným štádiom súdneho konania a zásadami o priebehu pojednávania (ust. až ).

12. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že ak navrhovatelia vzhľadom na povinným každodenne vyvolávané hádky a konflikty sa obávajú o svoju telesnú alebo duševnú integritu, ako aj svoj majetok (potenciálne zbúranie, resp. narušenie ich stavby), náležitou požiadavkou v záujme dosiahnutia bezodkladnej právnej ochrany by bol návrh na uloženie vyššie uvedenej povinnosti zdržať sa konania, ktorým by povinný inicioval konfliktné situácie a hádky smerujúce k ohrozeniu nehnuteľného majetku a integrity navrhovateľov a to v intenciách ustanovenia . Zároveň je však potrebné uviesť, že navrhovatelia nijakým spôsobom neosvedčili samotné, nimi namietané správanie povinného, keď nijakým spôsobom napriek údajne privolanej policajnej hliadke neosvedčili fakt, že povinný zbúral plot oddeľujúci pôvodné hranice pozemkov (napr. zápisnicou alebo iným dokladom o ingerencii polície), pričom navrhovateľmi pripojené fotografie hodnoverne neosvedčujú záver, že zobrazené kusy nejakého stavebného materiálu sú výsledkom vyčíňania povinného, ktorým mal svojvoľne zbúrať plot oddeľujúci pôvodné hranice pozemkov a v súvislosti s údajnými každodennými konfliktmi a hádkami či vyhrážaním sa zbúrania rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľov, títo svoje skutkové tvrdenia neosvedčili vôbec – žiadnym spôsobom.

13. Z vyššie uvedených dôvodov, keď návrh nezodpovedá obsahovým požiadavkám neodkladného opatrenia tak, ako to predpokladá ustanovenie – h) , nakoľko práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa možno domáhať len v konaní vo veci samej a napokon za situácie, keď navrhovatelia spoľahlivo neosvedčili svoje tvrdenia o neustálom a neúnosnom správaní povinného, ktoré by si svojou intenzitou vyžadovalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (odhliadnuc od nesprávne uplatneného nároku prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vecne a právne dôvodný, preto postupom podľa ust. návrh zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. v spojení s ust. na základe zásady úspechu procesných strán tak, že plne procesne úspešnému povinnému nepriznal voči neúspešným navrhovateľom nárok na náhradu trov konania, nakoľko povinnému v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).