Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-2-2012.pdf
PDF · 89.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobcu
BL Management, s.r.o., so sídlom D. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, zastúpeného Z. Y. G. - D., G. so sídlom D. XX, H. proti žalovanej I. I., D. M., toho času bytom U. U., I. XXX/XX, o zaplatenie 594,46 Eur (17.908,97 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. septembra 2011, č.k. 19C/217/2010-120, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Výroky rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok „Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby“ bod 8.1.6 písm. a/, písm. b/, bod 8.1.7, bod 15.3, bod 17.3 z r u š u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 54,2 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 18.04.2008 do zaplatenia, ako aj úrok vo výške 8,5 % ročne zo sumy 40 Eur od 18.04.2008 do 04.03.2009, všetko v splátkach 20 Eur, vždy do 15. dňa každého mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Určil, že zmluvné podmienky „Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby“ pod bodom 8.1.6 písm. a/, písm. b/, bod 8.1.7, bod 15.3 a bod 17.3, ktorých znenie uviedol vo výroku rozsudku, sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca v žalobe tvrdil, že na základe žiadosti žalovanej jej bol poskytnutý úver v zmysle písomne uzavretej zmluvy, a to vo výške 29.691,- Sk. Žalovaná časť tohto úveru zaplatila, ale splátky boli nepravidelné a dostala sa tak do omeškania, preto bola vyzvaná k okamžitému splateniu celého dlhu, a to vo výške 17.757,47 Sk, ktorý pozostával z istiny 14.674,72 Sk, ale aj započítaných zmluvných úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru, ako aj úroku vo výške 3.082,75 Sk. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe žiadosti o úver žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 29.691,- Sk, z ktorých časť ostala neuhradená. Žalovaná v konaní uznala, že časť úveru má nesplatenú a túto žalobcovi dlhuje, nebola však schopná uviesť, v akej výške je tento zostatok. Zo žalobného návrhu a dokladov predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná poukázala žalobcovi 6x sumu 2.365,- Sk a 10x sumu 1.266,- Sk, spolu čiastku 26.850,- Sk, teda rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenými finančnými prostriedkami predstavuje sumu 2.841,- Sk, t.j. 94,20 Eur. Uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, keď žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala. Žalovaná si svoj záväzok splnila iba do výšky 26.850,- Sk, a preto jej jednoznačne vznikla povinnosť vrátiť rozdiel v sume 2.841,- Sk (94,20 Eur). Z tohto dôvodu ju súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy po odpočítaní čiastky, ktorú uhradila žalovaná po podaní žaloby na súd vo výške 40 Eur, teda k sume 54,20 Eur, keď konanie o zaplatenie uhradenej sumy 40 Eur bolo samostatným uznesením v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti zastavené. Z tejto čiastky priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietol. Ďalej sa zaoberal aj dohodnutými zmluvnými podmienkami, ktoré vyplývali najmä zo „Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby“ vydaných žalobcom a dospel k záveru, že zmluvné podmienky, ktoré uviedol vo výroku rozsudku (najmä, ktorými bol určený úrok, spôsob jeho výpočtu a sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok) boli objektívne spôsobilé poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa, boli nastavené jednostranne v neprospech žalovanej, pretože predstavovali iba povinnosti a sankcie z jej strany bez poskytnutia adekvátnych výhod, či stanovenia prípadných sankcií zo strany poskytovateľa služieb. Okrem toho sú tieto podmienky aj nejasne formulované z hľadiska ich vykonateľnosti v budúcnosti, odkazujú na možnú jednostrannú zmenu, ktorá nie je bližšie označená, preto vyhlásil tieto podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní vyslovil názor, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne zistil skutkový stav, keď vo svojom rozhodnutí zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 54,20 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 18.04.2008 do zaplatenia. S danou sumou 54,20 Eur nemôže súhlasiť, nakoľko žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, pričom odplata je v zmluve vyjadrená prostredníctvom dlžníkovho záväzku platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov, preto zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pretože v takomto prípade by išlo o zmluvu nepomenovanú, prípadne o zmluvu o pôžičke. Z toho vyplýva, že splátky žalovaného neboli započítavané len na poskytnutý úver (istinu), ale aj na príslušenstvo (úroky). Výška úroku z úveru bola dohodnutá vo výške 19,99 % p.a. Vzhľadom na to predstavovala výška nesplatenej istiny (tak, ako to aj žalobca uviedol vo svojej žalobe) ku dňu zosplatenia úveru sumu 14.674,72 Sk. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou úrokov z úveru do dňa zosplatenia úveru, čím svojím postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zmluvné podmienky, uvedené vo výroku rozsudku vyhlásil za neprijateľné. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil a svoje tvrdenia aj nedostatočne odôvodnil, keď vo svojom odôvodnení neuviedol, akým spôsobom podmienky pôsobia nepriaznivo voči spotrebiteľovi. Poukázal ďalej na to, že podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa majú vyhodnocovať ako celok a nie samostatne po jednotlivých bodoch a upozornil tiež na skutočnosť, že dňa 10.01.2005 žalovaná svojím podpisom potvrdila, že súčasťou žiadosti o úver sú aj podmienky.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že je vdova, žije sama v podnájme a jej vdovský a starobný dôchodok je 309 Eur, teda životné minimum. Nie je možné, aby sumu, ku ktorej bola zaviazaná, platila vo vyšších splátkach ako bolo dohodnuté na súdnom pojednávaní, nakoľko má ešte viacero exekúcií. Tiež nesúhlasila so stanovenou výškou úrokov, ktoré žiadala odpustiť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. v časti, v ktorej žalobe nebolo vyhovené a v časti, v ktorej súd určil neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti a zistil, že vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšujúcej časti zamietnutá, je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., aj keď z iných dôvodov, ako vecne správny
potvrdiť a vo výrokoch, ktorým boli zmluvné podmienky určené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v intenciách rozsahu a dôvodov odvolania, t.j. v časti, v ktorej nebolo žalobcovi vyhovené a v ktorej súd bez návrhu určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, teda nezaoberal sa tou časťou napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobe žalobcu čiastočne vyhovel.
Pokiaľ sa jedná o tú časť rozhodnutia, kde súd prvého stupňa vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné v tejto časti ako vecne správny potvrdiť, aj keď z iných právnych dôvodov. Keďže odvolací súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právnych predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a boli pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení vyjadrili. Účastníci proti inému právnemu posúdeniu veci nevzniesli žiadne výhrady.
V danej veci súd prvého stupňa vychádzal z toho, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Konštatoval, že žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala.
Tento záver prvostupňového súdu, a to, že medzi účastníkmi, resp. ich právnymi predchodcami došlo k uzavretiu zmluvy, odvolací súd nepovažoval za správny. Z listín nachádzajúcich sa v spise totiž vyplýva, že žiadosťou o úver zo dňa 10.01.2005 žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru, a to v sume 33.000,- Sk, s požadovanou dobou splácania 24 mesiacov a maximálnou mesačnou splátkou 2.600,- Sk. Na túto žiadosť o úver právny predchodca žalovaného reagoval listom zo dňa 16.12.2005, v ktorom žalovanej oznámil, že jej ako žiadateľke schválil žiadosť o zmenu podmienok úveru tak, že jej bude poskytnutý úver v sume 29.691,- Sk, s dobou splácania 30 mesiacov a výškou mesačných splátok v sume 1.085,- Sk pri prvej mesačnej splátke a v sume 1.266,- Sk pri ostatných mesačných splátkach. Zároveň žalovanej oznámil, že úroky vypočítané s použitím základnej úrokovej sadzby pre jej úver sú vo výške 19,99 % p.a. Ročná percentuálna miera nákladov pre jej úver je 10,35 % a iné poplatky sú aktuálne stanovené v platnom cenníku.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu na návrh žalovanej reagoval písomným stanoviskom zo dňa 16.12.2005, ktoré v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo možné považovať za prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahovalo dodatky - inú sumu úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, odkaz na iné poplatky stanovené v platnom cenníku, inú sumu poskytnutého úveru, rozdielnu dobu splácania a rozdielnu výšku mesačných splátok ako obsahovala žiadosť žalovanej o úver. V dôsledku uvedeného
v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomné podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.12.2005 bolo odmietnutím návrhu a považovalo sa za nový návrh zmluvy. Tento nový návrh však už žalovaná písomne znovu neprijala. V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. musela byť zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade uzatvorená obligatórne v písomnej forme, inak je absolútne neplatná. V danom prípade je teda zrejmé, že žalobca mal teda buď návrh žalovanej písomne potvrdiť a uzatvoriť zmluvu tak, aby bolo zrejmé, že v plnom rozsahu akceptuje jej návrh na uzatvorenie zmluvy, alebo mal zabezpečiť, aby žalovaná písomne akceptovala jeho nový návrh, ktorý jej zaslal oznámením zo dňa 16.12.2005. Keďže z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaná písomne neakceptovala nový návrh žalobcu na uzavretie zmluvy zo dňa 16.12.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi platne nevznikla, a teda nedošlo ani k platnej dohode o úrokoch z úveru, poplatkoch a pod., pretože nedostatok písomnej formy spôsobil absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
Keďže však z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že aj keď žalovaná neprijala znovu písomný návrhu žalobcu, bola jej žalobcom poskytnutá suma 29.691,- Sk, z ktorej žalobcovi celkom vrátila sumu 26.850,- Sk pred podaním žaloby a sumu 40 Eur po podaní žaloby, preto jej v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia rozdiel medzi žalobcom poskytnutou a žalovanou vrátenou sumou, t.j. sumu vo výške 54,20 Eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žalovanú zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 54,20 Eur s príslušenstvom, považoval preto odvolací súd v tejto časti za správne, aj keď z iného právneho titulu.
Z vyššie uvedených dôvodov, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi platne nevznikla, bol v zostávajúcej časti návrh žalobcu nedôvodný a žaloba v tejto časti bola súdom prvého stupňa správne zamietnutá.
Pokiaľ sa jedná o zmluvné podmienky „Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby“, ktoré súd prvého stupňa vo výroku rozsudku vyhlásil za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, keď konštatoval, že sa jedná o podmienky, ktoré poškodzujú spotrebiteľa, v tejto časti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil z dôvodov uvedených vyššie, keď mal za to, že k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi vôbec nedošlo. Preto z takejto neplatnej zmluvy nemôžu byť ani zmluvné podmienky vyhlásené za neprijateľné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom konania, ktorí obaja boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .