Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/305/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45535108, zastúpený: Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: X. K., I..: XX.XX.XXXX, Z.: B. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 248,95 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 248,95 € od 28.4.2009 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania, pozostávajúcej zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2012 Slovak Telecom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35763469, ako postupca (ďalej len „právny predchodca“) a žalobca, ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému, vedenej pod referenčným číslom 1.91539843. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, ako poskytovateľom v zmysle o elektronických komunikáciách Zmuvu o pripojení č. 3193275, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu, platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný je teda sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené s prevádzky. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7903140490 splatnú dňa 27.4.2009 znejúcu na sumu 248,95 €.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa , na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v zmysle vyššie citovaných uznesení vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe nasledovného skutkového stavu veci:

Dňa 7.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa postupca zaviazal postúpiť a týmto i postúpil žalobcovi postupované pohľadávky podľa čl. I zmluvy špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa Príloh 1 až 10 tejto zmluvy, vzniknuté na základe Zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi, so všetkými právami s nimi spojenými.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Základným predpokladom pre vyhovenie nároku žalobcu v akomkoľvek konaní je preukázanie tzv. vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia resp. práva, na základe ktorého môže žiadať od povinného určité nepeňažné či peňažné plnenie alebo iný nárok. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní

sú v zmysle všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne.

V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.12.2011 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak telecom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom. V zmysle Čl. II uvedenej zmluvy žalobcovi mali byť postúpené len pohľadávky špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa Príloh 1 až 10 zmluvy. Žalobca súdu tieto dôkazy aj napriek výzve súdu v konaní nepredložil. Z uvedeného dôvodu súd potom nemohol uzavrieť, že riadnym vlastníkom pohľadávky je práve žalobca, nakoľko to iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo jasne a nezameniteľne preukázané, že práve vlastníctvo pohľadávky vo výške 248,95 € voči žalovanému vzniknutej z faktúry č. 7903140490 prešlo na žalobcu. Žalobca teda nepredložil súdu jednoznačný dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k žalovanej pohľadávke a preto súd musel konštatovať, že tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej legitimácie.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanému nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že je v konaní aktívne legitimovaný, t.j. že je riadnym vlastníkom žalovanej pohľadávky a preto žalobu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.