Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-89-2009.pdf
PDF · 93.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/89/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Slovenská republika
- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bazovova 2, Bratislava, IČO: 42 499 500, proti žalovaným 1/ E.. F. F., S.. X.X.XXXX, M. Q., U. XXXX/X, 2/ Q. F., S.. X.X.XXXX, M. Q., U. XXXX/X, 3/ X. F., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., U. XXXX/X zastúpení Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, AK Poprad, Štefánikova 882/39 a 4/ X.. D. F., S.. XX.X.XXXX, M. Q., U. XXXX/X, zastúpenému žalovanými v 1. a 2. rade ako zákonnými zástupcami, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. až 4. rade sú p o v i n n í vypratať a odovzdať žalobcovi priestory nachádzajúce sa v budove č. súp. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Q., a to na 1. poschodí, označené ako byt č. XX, pozostávajúce z izby č. 1 o výmere 15,50 m2, izby č. 2 o výmere 19,65 m2, izby č. 3 o výmere 19,63 m2, kuchyne o výmere 8,71 m2, predsiene o výmere 12,96 m2, kúpeľne o výmere 3,63 m2, WC o výmere 1,87 m2 a v suteréne označené ako pivnica č. 11 o výmere 3,40 m2, v lehote 30 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu žalobcom.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 15.6.2009 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť vypratať a odovzdať mu priestory nachádzajúce sa v budove č. súp. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Q., a to na
X. poschodí, označené ako byt č. XX, pozostávajúce z izby č. 1 o výmere 15,50 m2, izby č. 2 o výmere 19,65 m2, izby č. 3 o výmere 19,63 m2, kuchyne o výmere 8,71 m2, predsiene o výmere 12,96 m2, kúpeľne o výmere 3,63 m2, WC o výmere 1,87 m2 a v suteréne označené ako pivnica č. 11 o výmere 3,40 m2, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade k náhrade trov konania.
Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C 89/2009-110 zo dňa 14.06.2011, proti ktorému podali žalovaní odvolanie. Odvolací súd uznesením č. 6Co/174/2011 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1999 bol žalovanému v 1. rade prenajatý služobný byt nachádzajúci sa v ubytovacej časti budovy G. W. Q.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t. j. počas trvania služobného pomeru. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade na vlastnú žiadosť dňom 30.6.2008 ukončil služobný pomer, teda týmto dňom došlo k zániku nájomného vzťahu a žalovaný so svojimi rodinnými príslušníkmi býva v predmetnom byte bez právneho dôvodu. V súvislosti s nárokom žalovaných na bytovú náhradu poukázal na skutočnosť, že na rodinný dom, v ktorom žalovaní bývali pred vznikom nájomného vzťahu, nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie napriek tomu, že ide o stavbu, ktorá bola dokončená po 1.10.1976, a preto tento rodinný dom nemožno považovať za byt a žalovaní nemajú nárok na bytovú náhradu.
Žalovaní uviedli, že sú si vedomí povinnosti odovzdať predmetný byt žalobcovi, pretože služobný pomer žalovaného skončil k 30.6.2008, avšak sú toho názoru, že žalovaný v 1. rade má nárok na zabezpečenie bytovej náhrady v zmysle § 4 Zák. č. 189/1992 Zb. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že v predmetnom byte býval od roku 1994. Predtým býval u svojich rodičov, kde užíval súbor miestností na I. poschodí rodinného domu, ktorý spĺňal požiadavky samostatného bytu. Predtým ako uzavrel nájomnú zmluvu, tak mal podanú žiadosť o pridelenie bytu na Mestskom úrade Q. ako aj žiadosť o prijatie za člena OSBD. Rozhodnutie o pridelení bytu však ani v jednom prípade vydané nebolo. Poukázal aj na to, že pokiaľ nikto nespochybňuje, že súbor miestností, ktoré žalovaní užívali, je služobným bytom, tak obdobne je potrebné posudzovať aj priestory, ktoré žalovaní užívali v rodinnom dome. Jednoznačne tieto priestory prestali užívať po tom, čo bol žalovanému
v 1. rade pridelený predmetný byt. Poukázali aj na výpoveď svedkyne, ktorá potvrdila, že žalovaní v rodinnom dome žili samostatne, a že im bol daný aj neformálny súhlas vlastníkov domu na bývanie v tomto dome.
Z výpovedí účastníkov, z výpovede svedkyne E.. O. F.
a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisu z LV č. XXXX, kolaudačného rozhodnutia, potvrdenia o pridelení súpisného čísla, nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1999, evidenčného listu bytu, pracovnej zmluvy, rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru, výziev na vypratanie bytu, nájomnej zmluvy zo dňa 20.7.1994, zjednodušenej projektovej dokumentácie, rozhodnutia o určení súpisného čísla, LV č. XX, snímky Topografického ústavu Banská Bystrica, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 1.7.1999 navrhovateľ s odporcom v 1. rade uzavreli zmluvu o nájme služobného bytu č. XX, nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti č. súp. XXXX/X W. Q. S. Y. U., pozostávajúceho z 3 obytných miestností, príslušenstva a pivnice č. 11. V zmysle článku III nájomnej zmluvy nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú, t. j. počas trvania služobného, prípadne pracovného pomeru nájomcu. V zmysle článku VI, bodu 1, sa touto nájomnou zmluvou nahradila pôvodná nájomná zmluva zo dňa 20.7.1994. Aj pôvodná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t. j. počas doby trvania služobného, alebo pracovného pomeru nájomcu. Žalovaným v 2. až 4. rade, ako rodinným príslušníkom žalovaného v 1. rade, vzniklo právo bývania v predmetnom byte. Žalovaný v 1. rade ukončil služobný pomer dňom 30.6.2008.
Pred uzavretím nájomnej zmluvy žalovaní v 1., 2. a 3. rade bývali v rodinnom dome
t. č. číslo súp. XXX, nachádzajúcom sa v F., ktorý bol vo vlastníctve rodičov žalovaného v 1. rade. Po úmrtí otca žalovaného v 1. rade sa výlučnou vlastníčkou tohto rodinného domu stala matka žalovaného v 1. rade E.. O. F., čo vyplýva z výpisu z LV č. XX pre k. ú. F.. Žalovaní v tomto rodinnom dome užívali priestory, ktoré sa nachádzali na prízemí tohto rodinného domu a to kuchyňu, kúpeľňu, WC a 2 izby. Rodičia žalovaného v 1. rade a jeho súrodenci užívali priestory nachádzajúce sa na poschodí rodinného domu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že na prízemí vybúral jednu priečku tak, aby sa mohla vytvoriť kuchyňa (ide o miestnosť označenú 1.03 na náčrte A-03).
Skutočnosti uvádzané žalovaným v 1. rade potvrdila aj svedkyňa E.. O. F., ktorá uviedla, že s výstavbou rodinného domu začali v roku 1975 a do rodinného domu sa nasťahovali v roku 1977. Svedkyňa uviedla, že po svadbe žalovaného
v 1. rade prenechali žalovaným časť rodinného domu na prízemí. Uviedla, že so žalovanými nemali uzavretú nájomnú zmluvu, žalovaní teda užívali predmetný byt bezodplatne, neuhrádzali ani poplatky za energie, ale pomáhali pri prácach okolo domu.
Podľa § 710, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak bol nájom dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676, ods. 2, neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 4 Zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt, alebo byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
V prejednávanej veci sa žalobca domáha vypratania priestorov nachádzajúcich sa v budove G. W. Q. Č.. V.. XXXX/X. Žalobca uviedol, že predmetný byt nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, kde je zapísaná iba samotná budova, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, avšak v skutočnosti ide o služobný byt. V zmysle § 2, ods. 1, Zák. č. 182/1993 bytom sa rozumie miestnosť, alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Z predloženého kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že časť C budovy G. Q. slúži ako ubytovacia časť. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v tejto časti sa nachádzajú miestnosti určené na trvalé bývanie colníkov, ako aj miestnosti využívané na prechodné ubytovanie. Podľa názoru súdu priestory užívané žalovanými spĺňajú charakter bytu v zmysle § 2, ods. 1, cit. zákona, pretože sú určené trvalo na bývanie a sú samostatnou bytovou jednotkou. Zároveň možno konštatovať, že ide o byt služobný v zmysle § 1 Zák. č. 189/1992 Zb., pretože nájomca predmetného bytu musí vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
V zmysle § 710, ods. 2, Obč. zákonníka, ak je nájom bytu dohodnutý na dobu určitú, zaniká uplynutím tejto doby. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca uzavrel so žalovaným 1. rade nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to počas doby trvania služobného, resp. pracovného pomeru žalovaného v 1. rade. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že dňom 30.6.2008 žalovaný v 1. rade služobný pomer ukončil, teda týmto dňom došlo aj k zániku nájomného vzťahu. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel a uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt.
Spornou otázkou medzi účastníkmi bola skutočnosť, či žalovaní majú nárok na bytovú náhradu. V zmysle § 4 Zákona č. 189/1992 Z.z. v prípade skončenia nájmu na dobu určitú v zásade nájomca nemá nárok na bytovú náhradu okrem prípadu, že predmetom nájmu je služobný byt a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu. V tomto smere odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým je súd 1. stupňa v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný. Odvolací súd konštatoval, že citované zákonné ustanovenie explicitne nešpecifikuje kvalitu pôvodného bytu a ani povahu právneho vzťahu. Textuálny výklad podporuje akýkoľvek pôvodný byt a akékoľvek užívanie pôvodného bytu. Dôležité je, aby sa pôvodný vzťah dal podradiť pod obsah práva užívať byt vrátane výpožičky alebo len odvodneného práva bývania. Aj logickým výkladom je možné uznať „za užívanie bytu“ akýkoľvek užívanie bytu prinášajúce efekt obydlia, aby nájomca po zániku nájomného vzťahu neostal bez obydlia, ktoré pred služobným pomerom mal zabezpečené. Odvolací súd poukázal aj na to, že žalovaný mal pred služobným pomerom rozbehnuté aktivity na získanie vlastného bývania a bolo by problematické v súčasnosti vylúčiť, či by neboli naplnené nebyť vzniku služobného pomeru. Za takého stavu aj užívanie bytu v rodinnom dome obývanom aj bez nájomnej zmluvy, aj len s neformálnym súhlasom jeho vlastníka, predstavuje užívanie bytu na účely § 4 Zákona č. 189/1992 Z.z.
Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu súd skúmal, či žalovaný pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného v 1. rade ukončil užívanie bytu v rodinnom dome svojich rodičov. Zo správy Obce F. vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol na trvalý pobyt na adrese F. č. XXX prihlásený od 12.8.1983 do 23.9.1994. Už z uvedenej správy je zrejme, že žalovaný v 1. rade býval v predmetnom rodinnom dome až do doby, kým neuzavrel pôvodnú nájomnú zmluvu zo dňa 20.7.1994, ktorá predchádzala nájomnej zmluve zo dňa 1.7.1999. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa E.. O. F.. Z výpovede žalovaného v 1. rade, ako aj z výpovede svedkyne vyplýva, že žalovaný v 1. rade užíval súbor miestností nachádzajúcich sa na prízemí (resp. na
1. nadzemnom podlaží) rodinného domu pozostávajúcich z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktoré spĺňajú charakter súboru miestností určených na trvalé bývanie.
Žalobca namietal, že stavba rodinného domu bola dokončená až po 1.10.1976 a teda na jej užívanie sa vyžadovalo kolaudačné rozhodnutie, ktoré však v danom prípade vydané nebolo a teda ani priestory v rodinnom dome nemožno považovať za priestory, ktoré by boli rozhodnutím určené na bývanie. Žalobca vychádzal aj z výpovede svedkyne, ktorá tvrdila, že do rodinného domu sa nasťahovali až v roku 1977, a to bezprostredne po ukončení výstavby. Na návrh žalobcu súd vyžiadal aj snímku s Topografického ústavu Banská Bystrica, z ktorej však nebolo možné jednoznačne ustáliť, či k 1.10.1976 už bola stavba rodinného domu ukončená. Aj keď svedkyňa uvádzala, že do rodinného domu sa sťahovali až v roku 1977, nemožno jednoznačne konštatovať, či k 1.10.1976 už stavba rodinného domu bola ukončená alebo nie. Podľa názoru súdu pri posúdení tejto otázky je potrebné vychádzať predovšetkým z rozhodnutia Obecného úradu F.S. zo dňa 21.2.2002 č. 606/02, ktorým bolo určené súpisné číslo predmetnému rodinnému domu. Podľa tohto rozhodnutia sa stavba stala užívania schopnou pred rokom 1976. Naviac v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetná stavba je rodinným domom, ktorá po celú dobu nepochybne slúži na bývanie. Aj z predložených náčrtov nepochybne vyplýva, že tak na 1. nadzemnom podlaží, ako aj na
2. nadzemnom podlaží sa nachádzajú priestory určené na trvalé bývanie.
Vzhľadom na uvedené súd považoval za preukázané, že žalovaný v 1. rade až do uzavretia nájomnej zmluvy k predmetnému bytu užíval súbor miestností nachádzajúcich sa v rodinnom dome jeho rodičov, ktoré sú určené na bývanie. K týmto priestorom nemal uzavretú nájomnú zmluvu, ale býval v nich so súhlasom vlastníkov rodinného domu. S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ako aj na vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že žalovaní majú nárok na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme primeraného náhradného bytu, preto povinnosť žalovaných vypratať byt uložil až po zabezpečení bytovej náhrady žalobcom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca ako aj žalovaní zhodne uviedli, že náhradu trov konania nepožadujú.
Keďže žalobca je v zmysle § 4, ods. 2, písm. a/, Zák. č. 71/19/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, oslobodený od poplatkov a návrh bol podaný dôvodne, súd v zmysle § 2, ods. 2, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovaných v 1., 2. a 3. rade. Zároveň súd zohľadnil, že žalovaný v 4. rade je maloletý bez vlastného príjmu, preto vo vzťahu k nemu poplatkovú povinnosť neuložil. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1, písm. b/, Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).