Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/17/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti P.: G., nar. X.X.XXXX a Z., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Y. P., trvale bytom Y. XX, V., t.č. bytom T. X, V., zastúpená advokátkou Mgr. Adrianou Novomestskou, so sídlom Trnavská 64, Bratislava a otec - Y. P., bytom U. XX, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti počas trvania dlhodobej práceneschopnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 17.1.2013 žiadal otec o zníženie svojej vyživovacej povinnosti zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XX,- eur mesačne na každé z maloletých detí počas trvania jeho práceneschopnosti, čo neskôr špecifikoval ako obdobie od 31.1.2013 do 2.5.2013.

Návrh otec odôvodnil tým, že už viac ako desať rokov trpí ochorením medzistavcových platničiek a jeho stav sa v súčasnosti zhoršil natoľko, že sa bude musieť dňa 31.1.2013 podrobiť operácii, po ktorej bude nasledovať nutná rehabilitácia a rekonvalescencia. Z tohto dôvodu sa jeho príjem zníži asi na polovicu, pretože bude poberať len nemocničné dávky. Dodal, že v roku 2007 uzavrel nové manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti a jeho manželka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, takže jeho práceneschopnosť sa dotkne životnej úrovne celej rodiny. Nakoľko jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške X.XXX,- eur, nemal ako v minulosti vytvárať úspory, ktoré by pokryli náklady, ako aj výživné počas trvania jeho práceneschopnosti. Uviedol, že s matkou sa pokúsil dohodnúť na dočasnom znížení výživného, s čím nesúhlasila a žiadala, aby jej dlžné výživné po návrate do práce doplatil. Uviedol, že matka sa presťahovala do bytu k svojmu priateľovi, ktorý ju finančne zabezpečuje a s ktorým má takmer trojročnú maloletú dcéru, ktorá v apríli 2013 dovŕši X roky a matka bude preto schopná opäť pracovať. Taktiež dodal, že má matka príjem vo výške XXX,- až XXX,- eur z prenájmu bytu, ktorý po vyporiadaní BSM ostal v jej výlučnom vlastníctve. Preto pokladá za nespravodlivé, aby sa zníženie jeho životnej úrovne počas trvania práceneschopnosti dotklo len detí z jeho súčasného manželstva a jeho samého.

Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko podľa jej názoru na strane otca nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, a to ani na prechodnú dobu. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sa s otcom bola ochotná dohodnúť tak, že počas trvania jeho práceneschopnosti bude uhrádzať nižšie výživné s tým, že vzniknutý nedoplatok uhradí po

návrate do práce. S touto dohodou však otec nesúhlasil, podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti a zároveň začal na maloleté deti platiť nižšie výživné vo výške XX,- eur mesačne. Zdôraznila, že výživné je určené na zabezpečovanie potrieb detí, ktoré je nevyhnutné uspokojovať nepretržite, pričom od posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti uplynulo už viac ako X rokov a počas tejto doby sa potreby detí neznížili, ale naopak vzrástli. Taktiež dodala, že otec svoje výdavky nepodložil žiadnymi dôkazmi a niektoré ani bližšie nešpecifikoval a preto ich nemožno pokladať za relevantné. Uviedla, že po vyporiadaní BSM otcovi uhradila sumu XXX.XXX Sk a každý mesiac mu zasiela XXX,- eur ako splátku za podiel na byte a je toho názoru, že sa mal otec správať zodpovedne a aspoň časť týchto peňazí si mal odložiť na podobné situácie, v akej sa ocitol teraz. Ďalej dodala, že otec v návrhu neuviedol skutočnosť, že v spoločnej domácnosti býva aj so svojou matkou, ktorá sa takisto podieľa na úhrade nákladov za domácnosť. Uviedla, že v roku 2012 mala príjem z brigádnickej činnosti vo výške X.XXX,XX eur, zisk z prenájmu bytu vo výške XXX,- eur a taktiež poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur, ktorý jej však bude vyplácaný iba do apríla 2013. Uviedla, že maloleté deti majú pravidelné, ako aj jednorazové výdavky na školu, mimoškolské aktivity, taktiež im platí poistku, obe majú zdravotné problémy a chodia na rehabilitácie.

Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, nakoľko zníženie výživného by nebolo v záujme maloletých detí.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodnými listami, sobášnym listom, lekárskymi správami, potvrdeniami o zárobku účastníkov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. a vypočul účastníkov konania.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci nasledovne :

Naposledy došlo k úprave výživného pre maloleté deti v konaní o rozvod manželstva rodičov a to v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -54 zo dňa 17.5.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2006 tak, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti vo výške X.XXX,- Sk na každé maloleté dieťa.

Následne Okresný súd Bratislava IV rozhodoval vo veci vyživovacej povinnosti rozsudkom č.k. -91 zo dňa 9.11.2010 právoplatným dňa 12.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -113 zo dňa 19.4.2011 tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti a návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol.

O návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia na dočasné zníženie vyživovacej povinnosti počas trvania jeho práceneschopnosti rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. -27 zo dňa 30.1.2013 tak, že návrh otca zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2013.

Otec vo výpovedi uviedol, že jeho práceneschopnosť trvala od 31.1.2013 do 2.5.2013, pričom počas tohto obdobia mal nižší príjem a teda nebol schopný súčasne pokryť všetky svoje výdavky a zaplatiť aj určené výživné, ktoré v podstate tvorilo polovicu jeho vtedajšieho príjmu. Dodal, že od posledného rozhodnutia kedy bolo určené výživné sa jeho pomery zmenili v tom, že je ženatý a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a keďže sa jeho výdavky počas trvania práceneschopnosti nezmenili, bol nútený zredukovať určené výživné na sumu XX,- eur mesačne na každé z maloletých detí, inak by ohrozil svoju súčasnú rodinu. Taktiež uviedol, že na pokrytie rozdielu medzi príjmami a výdavkami v čase práceneschopnosti si musel požičať peniaze od svojej matky, ktorej túto pôžičku spláca po XX,- eur mesačne, nakoľko peniaze za vyporiadanie BSM použil na vyplatenie spoločného úveru. Uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je vo výške X.XXX,- eur mesačne netto a v spoločnej domácnosti býva s manželkou a so svojou matkou, ktorá uhrádza asi 1/3 nákladov na bývanie. Dodal, že manželka je na materskej dovolenke a jej mesačný príjem je vo výške XXX,- eur spolu s rodinnými prídavkami a

jeho matka poberá starobný dôchodok vo výške XXX,- eur. Nevyhnutné výdavky, ktoré musí mesačne uhrádzať vyčíslil vo výške X.XXX,- eur, v rámci ktorých je zahrnutá aj splátka za hypotéku vo výške XXX,- eur mesačne. K svojej výpovedi ďalej dodal, že zdravotné problémy mal dlhodobo, avšak v novembri XXXX mal úraz, následkom ktorého sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav a bola nutná operácia, o ktorej však vedel len dva mesiace dopredu.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že otec je riadne zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem v roku 2012 bol X.XXX,XX eur netto. V roku 2013 dosahoval príjem nasledovne: v januári vo výške XXX,XX eur netto, vo februári vo výške X,XX eur netto, v marci vo výške X.XXX,XX eur netto a v apríli vo výške X,XX eur netto. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vydaného Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že v období od 31.1.2013 do 2.5.2013 bol otec práceneschopný, pričom v tomto období mu boli vyplatené nemocenské dávky nasledovne: v marci 2013 vo výške XXX,XX eur, v apríli 2013 vo výške XXX,XX eur a v máji 2013 vo výške XXX,XX eur. Otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému Y. P., nar. XX.X.XXXX a k maloletej Z. P., nar. X.XX.XXXX.

Matka vo výpovedi uviedla, že u otca sa jednalo o plánovanú operáciu, čomu mal podľa jej názoru prispôsobiť aj svoje finančné hospodárenie, keďže vedel dopredu že bude dlhší čas práceneschopný. Dodala, že výdavky s maloletými deťmi má predovšetkým na stravu, školu, zdravotné potreby, krúžky a lieky, za ktoré musí doplácať. V súčasnosti je na predĺženej rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške XXX,- eur mesačne a finančné prostriedky z prenájmu bytu vo výške XXX,- eur, z ktorého však XXX,- eur tvoria náklady za byt. V spoločnej domácnosti žije s priateľom, s ktorým spoločne hospodária a s ktorým má maloletú dcéru. Mesačne spláca XXX,- eur banke, XXX,- eur otcovi za vyrovnanie po rozvode a ďalších XXX,- eur svojim rodičom, od ktorých si požičala XXX.XXX Sk, ktoré už vyplatila otcovi za vyporiadanie BSM.

Z listinných dôkazov vyplýva, že matka v roku 2012 poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne a z jej daňového priznania za rok 2012 súd zistil, že z prenájmu nehnuteľnosti mala základ dane XXX,- eur a daň XXX,XX eur. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. E., nar. XX.X.XXXX. V spoločnej domácnosti žije so svojim priateľom, ktorý v období od júla 2012 do júna 2013 mal priemerný mesačný príjem X.XXX,XX eur.

Maloletý G. navštevuje 5. ročník ZŠ. Zvýšené náklady má v súvislosti so zdravotnými problémami, mimoškolským krúžkami a návštevou základnej umeleckej školy.

Maloletý Z. navštevuje 3. ročník ZŠ. Taktiež má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnými problémami a mimoškolskými krúžkami.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo určené výživné pre maloleté deti v roku 2006, t.j. pred 7 rokmi. Zároveň bolo preukázané, že otec je dlhodobo riadne zamestnaný

a pracuje v O. banke F. a jeho príjem v roku 2012 predstavoval sumu X.XXX,XX eur mesačne. Ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Bratislava IV č.k. , príjem otca je stabilný a už v roku XXXX predstavoval sumu X.XXX,XX eur priemerne mesačne netto a v roku 2010 (január až august) sumu X.XXX,XX eur priemerne mesačne netto. Z uvedeného je zrejmé, že otec má dlhodobo (najmenej od roku 1996) príjem pravidelný a tento mu umožňuje vytvárať si finančné rezervy, ktoré môže použiť na preklenutie určitých dočasných finančných problémov, vzniknutých napr. pri krátkodobej ale aj dlhšej práceneschopnosti. Navyše súd poznamenáva, že otec má zdravotné problémy dlhodobo a preto aj v tejto súvislosti mal nad možnosťou svojej práceneschopnosti uvažovať. Súd sa nemohol stotožniť s obranou otca smerujúcou k tomu, že platením výživného v určenej výške počas trvania práceneschopnosti by ohrozil svoju súčasnú rodinu, keďže vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletým deťom je prvoradá a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, nakoľko maloleté deti sú svojou výživou na rodičov plne odkázané. Taktiež je súd toho názoru, že otec nedosahoval tak nízky príjem, aby si nedokázal zabezpečiť finančné prostriedky na riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti počas 3-mesačného trvania jeho práceneschopnosti a s takouto situáciou mal otec počítať, keďže je bežné, že ktorýkoľvek z rodičov môže byť istý čas práceneschopný. Zároveň súd poukazuje aj na to, že v čase práceneschopnosti otca sa maloletým deťom náklady na starostlivosť neznížili a nie je spravodlivé, aby sa väčšia časť vyživovacej povinnosti otca prenášala na matku, ktorá navyše vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd návrh otca na zníženie výživného za obdobie od 31.1.2013 do 2.5.2013 v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa písmeno a) , nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd

v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).