Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-2T/15/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.9.2013 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto

rozhodol:

Obžalovaný ppráp. G. G. A. G. Z. E. , nar. X.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom E. Č.. XXX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 15.6.2008 v čase okolo 04.00 hod. v obci E., okr. Čadca, pred pohostinským zariadením L. v areáli futbalového štadióna na verejne prístupnom mieste, sa dopustil výtržnosti tým, že po predchádzajúcej slovnej výmene napadol A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom E. Č.. XXX, tohto zhodil na zem a potom, ako sa A. C. postavil na nohy, udrel ho päsťou do oblasti ľavej časti spánku, po ktorom údere A. C. spadol na zem, kde ho najmenej 2 krát udrel päsťou do tváre, pričom mu spôsobil pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti a v oblasti ľavej očnice s krvným výronom, pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek, hrudnej a driekovej, mikropoškodenie blanky bubienka ľavého ucha s ľahkou poruchou sluchu, s dobou práceneschopnosti v trvaní 6 dní,

t e d a

na verejne prístupnom mieste sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného

t ý m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods.1 Tr.zák., s použitím § 56 ods.1, 2 Tr.zák, § 36 písm.j/ Tr.zák, § 38 ods.2, 3 Tr.zák., na peňažný trest vo výmere 265 € (dvestošesťdesiatpäť €).

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. súd u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, škodu vo výške 432,- €.

odôvodnenie:

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20.2.2013 krajský súd podľa zrušil rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 5.9.2012 a zároveň podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení citovaného rozhodnutia krajský súd považuje za potrebné uviesť, že už uznesením zo dňa 15.2.2012 bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený, pričom krajský súd vyslovil názor, že okresný súd nevysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku, prečo nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného ako pokus prečinu ublíženia na zdraví a tiež, že nie je možné stotožniť sa s argumentmi o nenaplnení zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa Tr. zák., keď okresný súd odôvodnil vtedy svoje rozhodnutie stupňom spoločenskej nebezpečnosti. Odvolací súd aj naďalej zotrváva na názore, že záver okresného súdu o tom, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k stretu je správny a zákonný. Vyplýva to naviac aj z iného konania vedeného na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. . Je preto právnou otázkou, či konaním obžalovaného uvedeným v obžalobe a následne zisteným v rámci dokazovania bolo poškodenému ublížené na zdraví, a ak áno, či toto ublíženie na zdraví spĺňa znaky ust. Tr. zák. Odvolací súd poukazuje opätovne na teóriu, ktorú uviedol vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví okresný súd odvolávajúc sa na právny názor krajského súdu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že neboli naplnené zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. ani v štádiu pokusu, nakoľko nebola naplnená subjektívna stránka tohto trestného činu - úmyselné zavinenie ku spáchaniu trestného činu. Vykonaným dokazovaním podľa okresného súdu nebolo preukázané, že obžalovaný práve s poukazom na okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu predmetného skutku chcel poškodenému ublížiť na zdraví, resp. priamo nechcel spôsobom uvedených v porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Zavinenie ako podstatná náležitosť trestnej zodpovednosti v prípade obžalovaného nebolo preukázané, a teda bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Krajský súd poukazuje na to, že vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nepoukazoval na formu zavinenia, resp. naplnenie či nenaplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. vo vzťahu k zavineniu. Práve naopak, rozoberal teóriu prečinu ublíženia na zdraví s tým, že nie každé poškodenie zdravia musí byť ublížením na zdraví, avšak nedotkol sa subjektívnej stránky trestného činu. Pokiaľ okresný súd poukazuje na to, že krajský súd sa v podstate stotožnil so závermi okresného súdu pokiaľ ide o nenaplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa Tr.zák., tak k tomu krajský súd uvádza, že takéto konštatovanie a stotožnenie sa so závermi okresného súdu ani vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd neuviedol. Vytkol okresnému súdu, že napriek účinnosti nového okresný súd nesprávne a v rozpore so zákonom oslobodil obžalovaného pre nedostatok stupňa spoločenskej nebezpečnosti napriek tomu, že podľa nového je potrebné uplatňovať tzv. materiálny korektív. Preto uložil okresnému súdu povinnosť vysporiadať sa s materiálnym chápaním prečinu výtržníctva a následne dospieť k správnemu a zákonnému záveru a napriek tejto skutočnosti okresný súd opätovne nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Krajský súd sa stotožňuje so záverom prokurátora, že obžalovaný sa jednoznačne dopustil minimálne prečinu výtržníctva podľa Tr. zák. Konštatuje pri tom, že vo veci už bolo vykonané dostupné dokazovanie a z neho možno dospieť k záveru o vine obžalovaného. V tomto smere bude povinnosťou okresného súdu prehodnotiť svoje právne závery a následne rozhodnúť v súlade s vykonanými dôkazmi a stavom veci a v súlade so zákonom. V tomto štádiu krajský súd nemohol napraviť pochybenie okresného súdu, nakoľko nie je možné uznať obžalovaného vinným, pokiaľ okresný súd oslobodil obžalovaného, avšak všetky dôkazy svedčia skôr pre vinu obžalovaného. Z uvedených dôvodov okresný súd, keďže dospel napriek dostatočnému dokazovaniu k nesprávnemu právnemu záveru, pochybil pri svojom rozhodovaní, a preto krajský súd zrušil jeho prvostupňové rozhodnutie a bude povinný znovu vo veci konať a rozhodnúť v súlade so zákonom.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom

rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného, aj hmotného práva. Súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pokiaľ zmenou skutkových zistení na novom hlavnom pojednávaní nestratili svoj pôvodný skutkový podklad. S poukazom na konštatovanie krajského súdu v zrušujúcom uznesení, že vo veci už bolo vykonané dostupné dokazovanie a z neho možno dospieť k záveru o vine obžalovaného, súd v súvislosti s otázkou viny obžalovaného nevykonával ďalšie dokazovanie a osvojil si dokazovanie vykonané na predchádzajúcich hlavných pojednávania, na základe ktorého vo veci rozhodol. Pri svojom rozhodovaní bral do úvahy aj právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, a to uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28.7.2010, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 15.2.2012.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28.7.2010, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu v Čadci sp. zn. zo dňa 15.2.2010 a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, krajský súd konštatoval, že okresný súd nezistil skutkové okolnosti úplne, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého rozsudku, a preto bolo potrebné dokazovanie doplniť a opakovane vypočuť znalca za účelom zistenia, či sa obžalovaný dopustil konania tak, ako je uvedené v skutkovej vete, príp. ak súd zistí iné skutočnosti, tieto sa musia odraziť v skutkovej vete, samozrejme pri zachovaní zásad o totožnosti skutku. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo (okrem výpovede poškodeného ), že by mal obžalovaný udrieť poškodeného 4-5 krát päsťou do tváre. Okresný súd sa nevysporiadal dostatočne ani so skutočnosťou, ktorú uviedol obžalovaný, že spoločne mali spadnúť na zem a že sa v čase pádu držali. Na túto verziu však poukázal znalec na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že v prípade, že by pád nasledoval po údere päsťou do oblasti očnice, smeroval by na oblasť záhlavia a jednalo by sa o tzv. nechránený pád, avšak poúrazové zmeny v oblasti záhlavia by museli byť evidentné, pričom takéto zranenie zistené nebolo. Okresný súd preto musí dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, že v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti bral za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Musí byť z neho zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Takisto okresný súd nevykonal dokazovanie na zistenie podstatnej skutočnosti v súvislosti so zisťovaním zákonných znakov prečinu ublíženia na zdraví, keď neskúmal, po aký čas bol následkom zranení sťažený obvyklý spôsob života u poškodeného. Je to pritom podmienka pre záver, že v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. došlo k ublíženiu na zdraví. V tomto smere bude povinnosťou okresného súdu doplniť dokazovanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 15.2.2012 krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 7.9.2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že okresný súd sa dopustil v prvom rade chyby v napadnutých výrokoch rozsudku a tieto spôsobili nejasnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku a došlo aj k porušeniu ustanoví pri záveroch okresného súdu o vine obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu, z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach vyplynulo, že záver okresného súdu o tom, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k stretu je správny a zákonný. Naviac to vyplýva aj z iného konania vedeného na Okresnom súdu v Čadci sp. zn. . Je otázkou, či konaním obžalovaného uvedeným v obžalobe a následne aj zisteným v rámci dokazovania bolo poškodenému ublížené na zdraví, a ak áno, či toto ublíženie na zdraví spĺňa znaky ust. Tr. zák. Je pravdou, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani jedno zo zranení, ktoré poškodený utrpel nevyžadovalo dobu liečenia dlhšiu ako 7 dní. Z rozsudku okresného súdu však nie je zrejmé, či okresný súd zvažoval kvalifikáciu v zmysle ust. Tr. zák. Okresný súd nijakým spôsobom nevysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku, prečo nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného ako pokus prečinu ublíženia na zdraví. S týmto sa bude musieť v novom rozsudku okresný súd vysporiadať. Vykonané dokazovanie však skôr nasvedčuje správnosti záveru okresného súdu prezentovaného v napadnutom rozsudku vo vzťahu k nenaplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Takisto v ďalšom bude potrebné okresnému súdu vysporiadať sa s materiálnym chápaním prečinu výtržníctva a následne dospieť k správnemu a zákonnému záveru.

Na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, znalcov G.. O.K., G.. F., svedkov R., V., L., N. a prečítaním listinných dôkazov.

Znalec G.. G. O., odborný lekár v odbore otorinolaringológia vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že popísané poranenie blanky bubienka ľavého ucha na základe objektívnych vyšetrení G.. Ž. zo dňa 16. 6. 2008 (t. j. na prvý deň od vzniku poranenia ľavého ucha) bolo charakterizované zaschnutou krvou vo zvukovode, pričom zjavné prederavenie blanky bubienka nebolo ani pod zväčšením pod mikroskopom viditeľné. Keď došlo v priebehu týždňa ku spontánnemu odstráneniu zaschnutej krvi z priľahlej oblasti zvukovodu a blanky bubienka, tak G.. Ž. už dokázal posúdiť malú krustu (zaschnutú krv) nachádzajúcu sa v mieste prípadného prederavenia blanky bubienka, avšak v objektívnom náleze zranenia nepopísal presnejšie umiestnenie, tvar a rozsah udávaného prederavenia na kruhovej ploche blanky bubienka, pretože bolo podľa G.. Ž. prekryté krvnou krustou. Z týchto objektívnych príčin je zrejmé, že sa jednalo o mikro-poškodenie blanky bubienka, charakterizované malou trhlinkou, liečba tohto zranenia bola ukončená dňa 7. 7. 2008 podľa G.. Ž.. G.. G. v lekárskej správe uviedol, že poškodený mal dňa 16. 6. 2008 zistené hemotimpánum (zakrvácanie do bubienkovej dutiny), čo nie je totožné s krvnou krustou vo zvukovode, ktorá bola G.. Ž. zistená prvotným vyšetrením zo dňa 16. 6. 2008. Krv v strednom uchu za blankou bubienka (hemotimpánum) nebola vyšetrením zistená a teda sa tam nenachádzala. Ďalej G.. G. uvádza, že vyšetrením sluchu po prepustení bola zistená opakovane ľahká porucha sluchu poškodeného nevýbavnosťou strmienkového reflexu na ľavom uchu. Uvádza, že sa jedná o zmiešanú poruchu sluchu s kostno-vzdušným rozdielom. Po podrobnom prehodnotení všetkých audiometrických nálezov znalec hodnotí sluch na ľavom uchu za normálny, alebo v medziach normy. G.. G. popisovaný ľahký typ zmiešanej poruchy sluchu ľavého ucha na niektorých vysokých frekvenciách pokladá za nevýznamnú odchýlku v hodnotení poruchy sluchu u poškodeného, ktorá nemá žiadny súvis s úrazovým dejom zo dňa 15. 6. 2008. Prítomnosť alebo neprítomnosť strmienkového reflexu v rámci hodnotenia poškodenia blanky bubienka s jej mikroprederavením nemá väčší klinický význam. K mechanizmu úrazu znalec uvádza, že charakter malého nezávažného zranenia blanky bubienka prejavujúceho sa vytvorením menšej krvnej zrazeniny v mieste vzniku poranenia svedčí, že toto zranenie bolo spôsobené nepriamym vonkajším mechanickým násilím tupého predmetu o určitej ploche, ktorá svojim kontaktom s priľahlými mäkkými tkanivami ušnice mala za následok jeho vznik. Zranenie blanky bubienka ľavého ucha bolo spôsobené úrazovým mechanizmom, a to kinetickou energiou zvýšeného vztlaku vo vonkajšom zvukovode ucha spôsobeným tzv. „poklopovým mechanizmom“ pevného predmetu naliehajúceho na vonkajšiu oblasť ľavej ušnice. Jednoznačne zjavné prederavenie blanky bubienka nebolo lekármi zistené, pretože nebolo viditeľné a jednalo sa o mikroporanenie blanky bubienka. Popísané zranenie mohlo byť spôsobené úderom päsťou smerovanou na vonkajšiu oblasť ľavej ušnice a priľahlú časť sánkového kĺbu, ktorý sa nachádza presne pred ušným lalôčikom ľavej ušnice. Na vznik zranenia postačoval jeden úder vyvinutý rukou v rozmedzí slabšej až stredne silnej intenzity. Uvedený úder rukou smerovaný priamo do vonkajšej oblasti ľavej ušnice nemusel spôsobiť žiadne zjavne viditeľné poranenia vonkajšej ušnice v zmysle pomliaždenia mäkkých tkanív ušnice prejavujúcich sa farebnými zmenami (krvnými podliatinami) a opuchom rôzneho stupňa. Mechanizmus vzniku zranenia úderom hlavou o pevnú zem následkom pádu je vysoko nepravdepodobným. Poškodený A. C. utrpel nezávažné poranenie blanky bubienka ľavého ucha, ktoré sa odborným ORL vyšetrením prejavovalo len povrchovou krvnou krustou, pričom prederavenie nebolo viditeľné ani pod zväčšením, a to otomikroskopickým vyšetrením stredného ucha zo dňa 16. 6. 2008 vykonaného G.. Ž.. Toto poranenie si vyžadovalo krátkodobý čas liečby, ktorá trvala od vzniku zranenia, a to 5-6 dní. Liečba zranenia si nevyžadovala žiadny odborný medicínsky zákrok a vzniknuté zranenie sa zhojilo spontánne časom. Pokiaľ by si zranenie vyžadovalo vystavenie PN, dĺžka by bola v trvaní 4-5 dní. Poškodený A. C. bol pre vzniknuté poranenie ľavého ucha obmedzený hučaním v uchu v trvaní 4-5 dní a bolestivosťou v oblasti ľavého ucha a ušnice v trvaní 2-3dní. Musel si 4-5 dní chrániť ľavé ucho pred vniknutím vody, aj keď je vysoko nepravdepodobné, že by došlo ku preniknutiu infekcie cez zvukovod do stredoušia, pretože priama komunikácia nebola objektívne pozorovaná. Užíval na odporúčanie lekárov antibiotiká po dobu 7 dní

ako prevenciu sekundárnej infekcie. Nemohol po dobu 3-4 dní riadne vysmrkávať hlieny nosom, aby nezvyšoval vnútroušný tlak v stredouší poškodeného ucha, čo by malo za následok skomplikovanie

hojenia prípadného prederavenia. Bol obmedzovaný lekárskymi vyšetreniami, ktoré musel opakovane podstúpiť v súvislosti s liečbou svojich zranení. Nebol dočasnou poruchou sluchu vľavo výraznejšie obmedzovaný, pretože sa jednalo o jednostrannú ľahkú poruchu sluchu, ktorá poškodzovala len vyššie frekvencie a rýchlo sa upravovala do normy, pričom 1. 7. 2008 bol zistený už normálny sluch na poškodenom uchu. Poškodený bol obmedzovaný vzniknutým zranením počas obvyklej činnosti v trvaní 5 dní, nevyžadoval pomoc inej osoby. Znalec si na hlavnom pojednávaní zotrval v celom rozsahu na písomne podanom znaleckom posudku, pričom pozmenil závery znaleckého posudku pokiaľ ide o bodu, počas ktorej mal poškodený C. hučenie v ľavom uchu, túto by skrátil oproti znaleckému posudku na 2-3 dni a liečbu antibiotikami v trvaní 7 dní nepovažoval za potrebnú, pretože infekcia do stredného ucha nehrozila. Zranenie si hospitalizáciu takisto nevyžadovalo. Pokiaľ ide o krvácanie do stredoušia, toto v znaleckom posudku nekonštatoval, nakoľko zo zdravotnej dokumentácii takáto diagnóza nevyplývala ani z objektívnych vyšetrení.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý G.. C. F., znalec z odboru zdravotníctvo, farmácia odvetvie traumatológia, ktorý vo svojom výsluchu si zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý v tejto trestnej veci vypracoval. Vychádzal z dokumentácie, v ktorej nebolo nič o perforácii ušného bubienka a podľa nálezov nebola táto zistená. Takisto nebolo zistené krvácanie ucha, ktoré zvyčajne sprevádza takéto prasknutie ušného bubienka. Nie je znalcom z ušného lekárstva. Vychádzal zo záverov odborných vyšetrení, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, nemal k dispozícii žiaden lekársky nález, v ktorom by sa konštatovala perforácia ušného bubienka. Táto diagnóza nebola uvedená ani pri prepustení v prepúšťacej správe. Sú to nové skutočnosti, ktoré sa dozvedel až po tom, keď vypracoval znalecký posudok. Pokiaľ vylúčil možnosť poranenia úderom päsťou do ľavej časti spánku, vychádzal z lekárskej dokumentácie, kde nebolo nič uvedené o perforácii ušnej blanky. V prípade, ak by mal vedomosť o perforácii blanky bubienka, dalo by sa uvažovať aj o údere päsťou alebo dlaňou do oblasti ušnice. Vzhľadom na to, že v diagnóze bolo iba krvácanie do stredoušia vľavo, konštatoval, že k tomuto mohlo dôjsť pádom, nakoľko pri páde dochádza k takýmto zraneniam. Pokiaľ ide o pád poškodeného, na jeho tele v oblasti hlavy neboli popísané také poúrazové zmeny, ktoré by svedčili preto, že hlavou narazil na zem tak, že by pád nebol tlmený. Poškodený mohol po údere padnúť aj takýmto spôsobom, ako to popisuje svedok N., takže si najskôr sadol a následne si ľahol na zem. Nejednalo sa o také násilie takej intenzity, ktoré by spôsobilo nechránený pád

poškodeného a úder hlavou o zem veľkou intenzitou. S poukazom na najzávažnejšie poranenie, z ktorého vychádzal stanovil dobu PN 10 dní. Išlo o poranenie krvácania do stredoušia. Ostatné zranenia by si vyžadovali PN v trvaní 6 dní a s tým spojené aj obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Poškodený bol v dôsledku poranenia hospitalizovaný, pociťoval bolesti v oblasti hlavy, chrbta. Mal slabšie počutie, šumenie v uchu. Z jeho pohľadu bolo najhoršie krvácanie do stredoušia, ktoré si vyžaduje liečbu antibiotikami, kde hrozí infekcia stredoušia, aby pacient nevykonával činnosť, ktorá zvyšuje vnútroušný tlak, ako fyzická záťaž, musí sa vystríhať prechladnutiu. Po 10 dňoch bol stav poškodeného stabilizovaný, neboli zistené žiadne komplikácie. K rozdielu medzi diagnózou krvácania do stredoušia a perforáciou ušného bubienka by sa mohol vyjadriť znalec z odboru ORL. Na hlave poškodeného boli objektivizované pomliaždenia v oblasti čela a ľavej očnice, tieto boli spôsobené úderom päsťou do týchto oblastí. Jednalo sa o údery v počte najmenej dva, ktoré boli zasadené strednou intenzitou. Iné poranenia na tvári alebo tele poškodeného, ktoré by boli spôsobené opakovanými údermi päsťou, v zdravotnej dokumentácii neboli popísané. Krvácanie do stredoušia sa v zdravotnej dokumentácii po prvýkrát objavilo počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení v Čadci a viac v dokumentácii takéto krvácanie nebolo popísané. Ostatné poranenia, a to pomliaždenie v oblasti lopatiek, hrudnej a driekovej chrbtice ľahkého stupňa vznikli pri páde poškodeného na zem, pričom pád smeroval na zadnú stranu tela. Obžalovaný utrpel v predmetný deň poranenia tak, ako sú uvedené v písomne podanom znaleckom posudku. Išlo o odreniny na pravej ruke v oblasti 2-5 horného medzičlánkového kĺbu prstov ruky, ktoré zranenie nie je spojené s masívnym krvácaním. Tieto zranenia vznikli oterom o zem.

Obžalovaný G. G. nepopiera, že došlo k stretu s poškodeným a opisuje situáciu tak, že v podstate poškodený fyzicky napadol s ním sediaceho kamaráta po určitej dobe začal poškodený napádať ďalšieho kamaráta obžalovaného a keď mu obžalovaný chcel pomôcť, poškodený fyzické útoky presmeroval na obžalovaného, spoločne spadli na zem tak, že poškodený spadol na chrbát a obžalovaný spadol tvárou dopredu, a keď dopadli na zem, poškodený udieral obžalovaného rukami a kopal ho nohami. Obžalovaný si bránil tvár tak, že vyrážal údery poškodeného, ktoré smerovali na tvár a hlavu obžalovaného. Následne

sa konflikt skončil a obžalovaný odišiel preč. Obžalovaný teda popiera, že by udrel poškodeného takým spôsobom, ako to popisuje skutková veta napadnutého rozsudku.

Poškodený A. C. popiera akýkoľvek útok z jeho strany voči obžalovanému, alebo niektorému z kamarátov obžalovaného a uvádza, že keď stál, dostal silný úder päsťou do ľavého spánku, spadol na zem a následne ho obžalovaný udrel 4-5 krát do tváre, zväčša do ľavej časti. Bližšie okolnosti si však nepamätá a tieto mu povedal na druhý deň svedok D. N..

Svedkovia R., V. K. C. L. (kamaráti obžalovaného) na hlavnom pojednávaní potvrdili skutočnosti uvádzané obžalovaným a svedok D. N. (kamarát poškodeného) potvrdil skutočnosti uvádzané poškodeným.

Podľa odpisu Registra trestov GP SR obžalovaný nemá v ňom záznam.

Podľa správy Obce Svrčinovec obžalovaný nebol riešený na obecnom úrade za žiaden priestupok. Povesť v obci má dobrú.

Podľa správy Obvodného úradu Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy obžalovaný nemá v evidencii priestupkov žiaden záznam.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil spis Okresného súdu Čadca sp. zn. , z ktorého vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. bol obv. A. C. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák. úč. do 1.9.2009 a prečinu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359 ods.1 Tr.zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že :

dňa 15. 6. 2008 v čase okolo 4:00 hod. pri pohostinstve zv. L. v areáli TJ E., v obci E., okr. Čadca pod vplyvom alkoholu vychádzajúc z dverí pohostinstva úmyselne hodil tenkostenný sklený pivový pohár smerom k stolu na terase, kde sedeli R. R., C. L., N. V. K. G. G., pričom pohár sa rozbil cca 1,5 m od stola o plechový plot a následne sediaceho R. R. chytil za odev pod krkom, šklbal a vykrikoval na neho, že dostane na hubu. Na čo neskôr pri šatniach TJ E. fyzicky napadol N. V. tak, že zozadu rukou zohnutou v lakti ho silno zvieral na krku a keď N. V. z tohto zovretia vyslobodil G. G., obrátil útok proti nemu tak, že ho chytil za ruky a ako ním šklbal, spadli obaja na betónovú podlahu, o ktorú si G. G. udrel hlavu, kde ho ležiaci A. C. začal kopať a udierať päsťami rúk smerujúc do oblasti hlavy a hrudníka, ktoré údery G. G. vykrýval rukami. Následne na to, neďaleko železničnej stanice v obci E., sa vyhrážal G. G., R. R. K. N. V. slovami, že ich všetkých pozabíja, že majú po piči, že sa majú na čo tešiť, pričom na G. G. vykrikoval, že „do 10 dní nebude robiť u polície, že sa postará, že ho vyzlečie z uniformy“. Pričom fyzickým útokom A. C. neboli spôsobené R. R. K. N. V. zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a G. G. spôsobil pásovitú plošnú odreninu kože na pravej strane čela na ploche 8x3 cm, bez prítomnosti krvného výronu v okolí, opuchu, plošné odreniny kože nad hornými medzičlánkovými kĺbmi II.-V. prsta pravej ruky na chrbtovej strane, drobné pomliaždeniny

povrchového charakteru na vnútorných stranách oboch predlaktí, ktoré zranenia si vyžiadali poruchu zdravia v dĺžke 5 dní,

za čo mu bol uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 200,- € (dvesto eur) a ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) dní.

S poukazom na právny názor krajského súdu, okresný súd na základe dokazovania vykonaného na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný G.U. G. dňa 15.6.2008 v čase okolo 04:00 hod. v obci E., okres Čadca pred pohostinským zariadením L. v areáli futbalového štadióna na verejne prístupnom mieste sa dopustil výtržností tým, že po predchádzajúcej slovnej výmene napadol A. C., tohto zhodil na zem a po tom, ako sa A. C. postavil na nohy, udrel ho päsťou do oblasti ľavej časti spánku, po ktorom údere A. C. spadol

na zem, kde ho obžalovaný najmenej dvakrát udrel päsťou do tváre, pričom mu spôsobil zranenia: pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti a v oblasti ľavej očnice s krvným výronom, pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek, hrudnej a driekovej, mikropoškodenie blanky bubienka ľavého ucha s ľahkou poruchou sluchu s dobou práceneschopnosti v trvaní 6 dní. Uvedené bolo predovšetkým preukázané výpoveďou obžalovaného G. G., poškodeného A. C., svedkov R., V., C. L., N. a výsluchom znalcov G.. C. F. a G.. O.. Nesporne bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo v predmetný večer k stretu a fyzickému konfliktu. Uvedené nepopiera ani obžalovaný, ktorý však popisuje situáciu tak, že v podstate poškodený napadol s ním sediaceho kamaráta, následne začal napádať ďalšieho kamaráta a keď mu išiel obžalovaný pomôcť, útoky poškodený presmeroval na obžalovaného. Obžalovaný popiera, že by udrel poškodeného takým spôsobom, ako mu to kladie za vinu obžaloba. Na druhej strane poškodený C. obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje. Uvádza, že dostal silný úder päsťou do ľavého spánku od obžalovaného a následne mu obžalovaný dal ešte 4-5 úderov do tváre. Svedkovia R., V. K. C. L. potvrdzujú skutočnosti uvádzané obžalovaným a svedok N. potvrdzuje skutočnosti uvádzané poškodeným. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo nepochybne preukázané, aké zranenia poškodený A. C. utrpel a akým mechanizmom boli tieto spôsobené. Znalec G.. C. F. potvrdil, že poškodený utrpel poranenie na tvári, a to pomliaždenie čela a ľavej očnice, ktoré jednoznačne vznikli pri údere päsťou do týchto oblastí. Jednalo sa o údery v počte najmenej 2. Ostatné poranenia na tele vznikli pádom na zem. Znalec G.. G. O. potvrdil, že poškodený zároveň utrpel zranenie blanky bubienka ľavého ucha, ktoré bolo spôsobené úrazovým mechanizmom, a to kinetickou energiou zvýšeného vztlaku vo vonkajšom zvukovode ucha spôsobeným tzv. poklopovým mechanizmom pevného predmetu naliehajúceho na vonkajšiu oblasť ľavej ušnice. Jednoznačne zjavné prederavenie blanky bubienka nebolo lekármi zistené, pretože nebolo viditeľné a jednalo sa o mikro poranenie blanky bubienka. Popísané zranenie mohlo byť spôsobené úderom päsťou smerovanou na vonkajšiu oblasť ľavej ušnice a priľahlú časť sánkového kĺbu, ktorý sa nachádza presne pred ušným lalôčikom ľavej ušnice. Na vznik zranenie pritom postačoval jeden úder vyvinutý rukou v rozmedzí slabšej až stredne silnej intenzity. Uvedené zranenie si vyžadovalo krátkodobý čas liečby na dobu 2-3 dní. Podľa znaleckého posudku znalca G.. F. najzávažnejšie poranenie si vyžadovalo dobu práceneschopnosti v trvaní do 6 dní. Vzhľadom na toto dokazovanie súd upravil skutkovú vetu rozsudku. Má zato, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný mal udrieť poškodeného 4-5 krát do tváre. Uvedené tvrdí iba poškodený. S poukazom na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že zranenia vznikli úderom do tváre najmenej dvakrát, súd ustálil skutkovú vetu a uvedenú skutočnosť preniesol do skutkovej vety rozsudku. Taktiež s poukazom na doplnené znalecké dokazovanie znalcom z odboru otorinolaringológia, súd ustálil zranenia, ktoré boli spôsobené konaním obžalovaného poškodenému a taktiež aj dobu práceneschopnosti.

S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, okresný súd sa zaoberal zistením, či bolo poškodenému ublížené na zdraví a ak áno, či toto ublíženie na zdraví spĺňa znaky ust. § 123 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ublíženie na zdraví je špeciálny prípad ujmy na zdraví a za ublíženie na zdraví sa považuje len také poškodenie zdravia iného, ktoré si a/ objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a zároveň b/ počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj a/ príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného, b/ intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali a c/ ktorý orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené. Ublíženie na zdraví je znakom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák.

Nie každá porucha zdravia je ublížením na zdraví v zmysle . Nestačia napríklad prechodné bolesti alebo nevoľnosť, oderky, nepatrné ranky, hučanie v ušiach a pod. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav (ochorenie, poranenie), ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Ublíženie na zdraví bude teda zmenený stav, ktorý nastal napríklad dlhotrvajúcimi bolesťami, horúčkami, nespavosťou, nechuťou k jedlu, nemožnosťou pohybu, pripútaním na lôžku a pod. Patria tu tiež prípady, kedy choroba, ktorú už poškodený mal, sa zhoršila a príznakov, čo do množstva a intenzity pribudlo. Pracovná neschopnosť je dôležitým kritériom pri posudzovaní pojmu ublíženie na zdraví, nie je však kritériom jediným ani rozhodujúcim. Pri posudzovaní uvedeného pojmu ublíženia na zdraví majú význam

hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavuje, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jej intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžaduje a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života postihnutého počítajúc do tohto i vyradenie z pracovného procesu. Je potrebné zdôrazniť, že posudzovaním každého prípadu musí byť kompletné a prísne individuálne. Nemožno jednoznačne stanoviť nejakú minimálnu dobu, po ktorú musí porucha zdravia (narušenie obvyklého spôsobu života, bolestivosť poranenia, pracovná neschopnosť a pod.) trvať, aby poruchu zdravia bolo možné už považovať za ublíženie na zdraví. Musí však ísť o takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života postihnutého, a to nielen po krátku prechodnú dobu (RII/1965). Za ublíženie na zdraví pritom nemožno považovať iba subjektívne pocity osoby, musí ísť o objektívny stav, ktorý vyžaduje aspoň lekárske vyšetrenie, lekárske ošetrenie a liečenie na určitú dobu. Ak ublíženie na zdraví má taký charakter, že v prevažnej miere závisí od doby liečenia, táto musí byť v zmysle zaužívanej judikatúry minimálne 7 dní. Ublíženie na zdraví je také poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Musí ísť teda o zásah, ktorý negatívne zasiahne do zdravotnej sféry poškodeného a následne rezultuje do ovplyvnenia jeho života. Ako náhle je obvyklý spôsob života poškodeného sťažený min. 7 dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví, čo je jednoznačné, najmä ak ide o dobu liečenia, prípadne spojenú aj s pracovnou neschopnosťou trvajúcou min. 7 dní. Obvyklý spôsob života poškodeného však môže byť sťažený, aj keď nejde o pracovnú neschopnosť, aj v prípade, že je doba liečenia menšia ako 7 dní alebo vôbec žiadna, ak charakter zranenia sťažuje obvyklý spôsob života poškodeného viac ako 6 dní, čo síce poškodený pociťuje subjektívne, musí však ísť o objektívne sťaženie. O sťažení obvyklého spôsobu života poškodeného v zmysle ublíženia na zdraví však nejde, ak sťaženie síce trvá dlhší čas, ale je len nepatrného charakteru (napr. mierne bolesti hlavy počas 3 týždňov a pod). Vtedy totiž zdravotný stav, aj keď nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu života poškodeného tak, aby ho menil alebo čo len sťažoval. Poškodený konaním obžalovaného utrpel pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti a v oblasti ľavej očnice s krvným výronom, pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek, hrudnej a driekovej, ktoré si vyžadovalo dobu PN v trvaní 6 dní a mikropoškodenie blanky bubienka ľavého ucha s ľahkou poruchou sluchu, ktoré si vyžadovalo dobu PN v dobe 2-3 dni. Dočasné a nezávažné poranenie blanky bubienka ľavého ucha si vyžadovalo iba krátkodobý čas liečby, nevyžadovala si žiaden odborný medicínsky zákrok a vzniknuté zranenie sa zhojilo spontánne časom. Poškodený nebol dočasnou poruchou sluchu vľavo výraznejšie obmedzovaný. Ostatné poranenia, a to pomliaždenie v oblasti čela ľavej očnice a pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti bolo spôsobené úderom päsťou a poranenie v oblasti oboch lopatiek, hrudnej a driekovej chrbtice bolo spôsobené pádom na zadnú stranu tela poškodeného. Tieto zranenia by si vyžadovali PN v trvaní 6 dní a s tým spojené aj obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Poškodený bol v dôsledku poranenia hospitalizovaný, pociťoval bolesti v oblasti hlavy a chrbta.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo preukázané, že u poškodeného došlo k poruche zdravia, ktorá si vyžiadala lekárske vyšetrenie, no táto porucha zdravia nie je ublížením na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., nakoľko poškodený nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života, nie iba na krátky čas. Nešlo o zásah, ktorý výrazným spôsobom negatívne zasiahol do zdravotnej sféry poškodeného. Ani jedno zo zranení, ktoré poškodený utrpel nevyžadovalo dobu liečenia dlhšiu ako 7 dní. Aj napriek pocitom poškodeného, nešlo o objektívne sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného tak, aby ho menil alebo výrazne sťažoval.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky. S poukazom na Tr. zák. súd dospel k záveru, že k ublíženiu na zdraví nedošlo s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Porucha zdravia, ktorú poškodený utrpel nedosahuje intenzitu poruchy zdravia v zmysle Z vykonaného dokazovania vyplýva, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., ani s poukazom na ust. Tr. zák., nakoľko nebolo preukázané, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví, a to s poukazom na okolnosti spáchania skutku. Z dokazovania je zrejmé, že konflikt vyvolal poškodený a obžalovaný naň zareagoval tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku v jeho skutkovej vete. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že predmetný deň mal obžalovaný v úmysle poškodenému ublížiť na zdraví. Konanie obžalovaného smerovalo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa Tr. zák., v zmysle ktorého obžalovaný na verejne prístupnom mieste sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za akých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a

pohnútku páchateľa možno konštatovať, že konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Na základe materiálneho znaku (materiálny korektív) súd má zato, že v prípade obžalovaného ide o prečin v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Objektom tohto prečinu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. V prípade obžalovaného ide o výtržnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil na mieste prístupnom verejnosti. Výtržnosťou je konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Obžalovaný sa dopustil takéhoto konania na mieste prístupnom verejnosti, teda na mieste, na ktoré má prístup širší okruh individuálne neurčených ľudí, a kde sa tiež spravidla držiava viac ľudí a výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia. Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré bolo v prípade obžalovaného preukázané. Obžalovaný svojim konaním chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Uvedené bolo preukázané výsledkami dokazovania a logicky z neho vyplýva. Záver o úmyselnom zavinení sa zakladá na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Úmysel obžalovaného dopustiť sa výtržností vychádza aj zo spôsobu, akého sa prečinu dopustil, kedy fyzicky napadol na zemi ležiaceho poškodeného päsťami. Obžalovaného neospravedlňuje ani skutočnosť, že bol konflikt vyvolaný poškodeným. V danom prípade podľa názoru súdu obžalovaný mal možnosť ďalšiemu konfliktu zabrániť iným spôsobom a spacifikovať poškodeného bez použitia fyzického napadnutia.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný podľa odpisu Registra trestov GP SR doposiaľ nebol súdne trestaný. Takisto nemá záznam v evidencii priestupkov obvodného úradu a taktiež podľa správy obce Svrčinovec obžalovaný v obci požíva dobrú povesť, doposiaľ nebol riešený za žiaden priestupok. Ku spáchaniu trestného činu došlo pred viac ako piatimi rokmi, ktorá skutočnosť má taktiež vplyv na druh a výmeru uloženého trestu. Na naplnenie preventívneho aj represívneho účelu trestu má súd zato, že v prípade obžalovaného postačí peňažný trest, a to na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby. Súd zároveň pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Poškodený A. C. sa pripojil ku konaniu o náhradu škody a žiadal, aby v prípade odsúdenia obžalovaného bol tento zaviazaný uhradiť mu škodu vo výške 432,- €. Ide o škodu, ktorá bola poškodenému spôsobená úmyselným konaním obžalovaného a predstavuje bolestné. S poukazom na súd nakoľko uznal obžalovaného vinným, uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 432,- €.

na verejne prístupnom mieste sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.