Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: G. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N., P. XX, zastúpenej: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, proti odporcovi: F. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N., P. XX, zastúpeného: Mgr. František Peniaško, nar. 12.12.1948, bytom Bratislava, Žitavská 22, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom A., T., D.. XX.XX.XXXX V. S., D.. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.10.2012, č.k. -174, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zastupovaní a spravovaní ich majetku a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na zverenie maloletých do osobnej striedavej starostlivosti rodičov p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti a vo výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- rozviedol manželstvo účastníkov F. A., D.. XX.XX.XXXX a G. A.G., F. U., D.. XX.XX.XX76 uzavreté dňa 09.05.1998, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I vo zväzku Y., ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX,

- na čas po rozvode zveril maloleté deti A.É., T., D.. XX.XX.XXXX a S., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia,

- odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého T. v sume XXX euro mesačne a na maloletého S. v sume XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva k rukám navrhovateľky,

- vo zvyšku návrh zamietol,

- návrh odporcu zamietol,

- deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní mal jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené a neplní už svoje spoločenské funkcie dané zákonom. V odôvodnení konštatoval, že manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, nerešpektujú svoju dôstojnosť, nepomáhajú si, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie a ich výchova detí nie je jednotná.

Rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom narodeným z manželstva na čas po rozvode právne odôvodnil § 113 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine poukazujúc pritom na skutkové okolnosti prípadu zistené vykonaným dokazovaním. Na čas po rozvode manželstva zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej neboli zistené žiadne závady alebo nedostatky. Návrhu odporcu na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nevyhovel, keď mal za to, že pre jej realizáciu nie sú vytvorené podmienky - odporca pracuje na smeny a v týždni, kedy by mal mať deti v svojej osobnej starostlivosti, nie je schopný sám túto starostlivosť vykonávať ( v týždni, keď pracuje ráno nemá možnosť odviesť mal. Viktora ráno do školy a v čase, keď pracuje poobede, nemá možnosť vyzdvihnúť mal. S. zo školy). Súd prvého stupňa poukázal na to, že sám odporca počíta s tým, že v prípade striedavej starostlivosti bude svoju osobnú starostlivosť vykonávať za pomoci navrhovateľky ( o čom sa s ňou chce dohodnúť ). Striedavá starostlivosť o deti však znamená, že každý z rodičov sa o maloleté deti bude počas doby, kedy bude dieťa v jeho starostlivosti, starať o maloleté deti vyslovene sám. V danom prípade dohoda o „výpomoci“ navrhovateľky počas doby, kedy by boli deti v starostlivosti otca nie je možná, pretože rodičia nie sú schopní konštruktívneho rozhovoru a komunikujú prostredníctvom lístočkov. Súd prvého stupňa odôvodnil nevhodnosť zverenia maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov i vzhľadom na nerovnaký prístup odporcu k obom deťom - kedy synovi T. viac dovolí, kupuje mu drahú elektroniku, ponúkol ho i nealkoholickým pivom, umožňuje mu sledovať filmy nie vhodné pre neho a k maloletému Viktorovi je prísny ( hodil po ňom i kôš na prádlo ) a maloletý S. má k otcovi vyslovene negatívny vzťah. Súd prvého stupňa zohľadnil ( berúc v úvahu názor maloletého T. k otázke striedavej starostlivosti ) že nie je vhodné a v záujme detí trhať ich od seba.

Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti mal za to, že výživné na maloletého T. v sume XXX euro mesačne a maloletého S. v sume XXX euro mesačne je primerané k ich veku a odôvodneným potrebám, ako aj k v konaní zisteným zárobkovým pomerom rodičov. V tejto súvislosti konštatoval, že obaja rodičia sú v riadnom trvalom pracovnom pomere a žiaden z nich nemá v súvislosti so svojím zdravotným stavom trvale zvýšené náklady.

O trovách konania rozhodol podľa vety prvej .

Proti rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca poukazujúc na nevenovanie potrebného času na starostlivosť o synov navrhovateľkou, ktorá pravidelne a proti vôli detí tieto vodí k jej rodičom na N. ulicu. Rozsudok súdu ho poškodzuje v tom, že od podania návrhu zmenil pracovné zaradenie, nerobí prácu nadčas, nepracuje cez sviatky nielen zo zdravotného dôvodu, ale i z dôvodu možnosti striedavo sa starať o výchovu maloletých detí. Od septembra 2012 sa mu znížil mesačný príjem, pričom súd bral v úvahu priemerný zárobok za predchádzajúci rok. Tiež súd nebral v úvahu, že navrhovateľka nevie hospodáriť s peniazmi, počas celého manželstva mu nekúpila takmer žiadne oblečenia a je pre neho nepochopiteľné, že pri pomoci rodičov z oboch strán na účte pravidelne peniaze neboli. Súdom prvého stupňa určená výška výživného je neprimerane vysoká, neberie do úvahy jeho súčasné možnosti a jej rešpektovanie by pre neho viedlo až k existenčným problémom .

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že odvolanie podané odporcom iba potvrdzuje jeho negatívny postoj voči jej osoba prezentovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V rámci konania bolo jednoznačne preukázané, že žiadnym spôsobom nezanedbáva starostlivosť o maloletých synov, ktorým sa vždy snažila a snaží v maximálne možnej miere venovať. Návrh odporcu na zverenie oboch maloletých do striedavej osobnej starostlivosti je čisto účelový, keď v priebehu konania

bolo priamou výpoveďou odporcu preukázané, že nie je reálne schopný zabezpečiť starostlivosť o ich synov. Dôvodom, pre ktorý odporca žiada zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nie je záujem detí, ale jeho záujem na tom, aby nebolo výživné určené. Zmena pracovných zmien odporcu sa žiadnym spôsobom nepremietla do jeho schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, keď v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 11.10.2012 sám potvrdil, že sa s maloletými deťmi nikdy nepripravoval do školy, nechodil na rodičovské združenia a nevidel dôvod na to, aby im kontroloval domáce úlohy. Synom zabezpečuje riadnu stravu a s poukazom na pracovnú dobu odporcu jej nie je známe, ako on deťom pripravuje pravidelnú a primeranú stravu. Každá odporcova aktivita vo vzťahu k maloletým synom má jediný účel, a to negáciu výchovného vplyvu matky a snahu o narušenie vzájomných vzťahov medzi matkou a maloletými deťmi . Odporca v rámci svojho odvolania potvrdil, že má možnosť dosahovať vyššie príjmy ako ona, týchto sa však podľa jej názoru účelovo vzdal, a to žiadosťou o zmenu jeho pracovného zaradenia, na ktoré nebol a ani nie je žiaden dôvod.

Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na vyjadrenie detí v rámci pohovoru vykonaného s nimi dňa 31.8.2012 a na to, že u otca nie sú vytvorené podmienky na riadnu starostlivosť o maloleté deti.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne vo vzťahu k výrokom, v ktorých súd prvého stupňa zveril maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zastupovaní a spravovaní majetku detí oboma rodičmi a v ktorom bol zamietnutý návrh odporcu na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodnutím v týchto častiach riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne a veľmi podrobne odôvodnil ( ).

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu v častiach, v ktorých zveril maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zastupovaní a spravovaní majetku detí oboma rodičmi a v ktorej bol zamietnutý návrh odporcu na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Keďže v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k týmto výrokom dostatočne a podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odporca zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku , odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia v týchto častiach využíva možnosť danú mu ust. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vychádzajúc z odvolania odporcu, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného

v , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie v časti, v ktorej zveril maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky , zastupovaní a spravovaní majetku detí oboma rodičmi a v ktorej bol zamietnutý návrh odporcu na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Odvolacie námietky odporcu súvisiace s hodnotením vykonaného dokazovania ( vrátane zisťovania názoru oboch maloletých synov ) nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výške vyživovacej povinnosti odporcu na oboch maloletých nie je možné odvolacie námietky odporcu preskúmať, a to s poukazom na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti ( ) a nevyporiadaní sa so skutočnosťami majúcimi pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti odporcu podstatný význam ( odporcom namietaná okolnosť zníženia jeho príjmu po zmene pracovného zaradenia k 01.09.2012, rozsahom odôvodnených potrieb maloletých nepochybne sa odvíjajúcich od výšky životnej úrovne oboch rodičov ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti pri absencii riadneho odôvodnenia má za následok, že je ním porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu ním odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom ( ). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom podľa zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ). Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadne zistiť skutkový stav veci v zmysle , , ustáliť rozhodné skutočnosti pre určovanie výšky výživného, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie aj náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá uvedené v ust. .

V novom rozhodnutí o určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvého stupňa rozhodne okrem otázky trov konania na súde prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.