Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Tos-19-2013.pdf
PDF · 68.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tos/19/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.9.2013, v trestnej veci odsúdeného P. H. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Pp 54/13 zo dňa 24.6.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. P. H..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného P. H. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.11.2012 sp. zn. 41T 122/12 vo výmere 1 (jedného) roka.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie písomne neodôvodnil.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Správne súd prvého stupňa zistil, že odsúdený P. H. bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.11.2012 sp. zn. 41T 122/2012 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/ Tr. zákona, začo mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol odsúdenému P. H. uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T 13/2012 zo dňa 26.6.2012, trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 58/2012 zo dňa 5.6.2012 a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 39/2012 zo dňa 29.3.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 122/2012 zo dňa 6.3.2013 bola odsúdenému P. H. do súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody započítaná podľa § 45 ods. 1, ods.4 Tr. zák. a § 494 ods.3, ods.4 Tr. por. doba od 21.4.2012 do 14.6.2012, po ktorú vykonával predbežnú a vydávaciu väzbu v trestnej veci sp. zn. 4T 13/2012 a po ktorú bol prevážaný na územie Slovenskej republiky, ďalej mu bola započítaná doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.3.2012 sp.
zn. 2T 39/2012 od 14.6.2012 do 27.6.2012 a doba od 27.6.2012 do 21.10.2012, po ktorú vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 13/2012 zo dňa 26.6.2012. Odsúdenému P. H. bola do výkonu trestu započítaná doba celkovo od 21.4.2012 do 21.10.2012, teda spolu vo výmere šiestich mesiacov. Odsúdený P. H. doposiaľ výkon uloženého trestu nenastúpil a o podmienečné prepustenie požiadal z miesta svojho bydliska.
Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že odsúdený má v tomto registri osem záznamov, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Trest odňatia slobody by mal vykonávať tretíkrát, v minulosti bol dvakrát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený P. H. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Pp 37/11 zo dňa 30.8.2011, a to z výkonu trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T 11/07, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka, pričom mu bola uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia vo výmere troch rokov.
Vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 122/2012 bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody súhrnný, a to pre spolu šesť skutkov, ktorých sa odsúdený dopustil dňa 7.10.2011, 28.10.2011, 24.12.2011, 13.1.2012, 16.1.2012 a v bližšie nezistenom čase v dňoch od 13.2.2012 do 14.2.2012 (kvalifikované boli prevažne ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zák.), pričom od spáchania týchto prečinov odsúdeného neodradila ani tá skutočnosť, že bol dňa 30.8.2011 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom skúšobná doba mu plynie do 30.8.2014.
Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, môže ho súd použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd na základe vykonaného dokazovania nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil natoľko, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Odsúdený P. H. už bol v minulosti dvakrát podmienečne prepustený z výkonu trestu, teda dostal dvakrát šancu viesť riadny život. Napriek tomu túto možnosť nevyužil.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie polovice uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu natoľko polepšil, žeby sa od neho mohlo očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.