Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a Bratislava, IČO: 35 815 256 proti žalovanému: HomePro Správcovská, s.r.o., Hálkova 1/A Bratislava, IČO: 44 934 556, zastúpenému advokátom JUDr. Viktóriou Nagyovou Tenkač, Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42 Bratislava, IČO: 36 862 169 o zaplatenie istiny 7.144,41 eura rozhodol

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.144,41 eura istiny do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 428,50 eura titulom náhrady súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 7.144,41 eura z titulu zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) zo dňa 21.12.2009 v znení jej dodatku zo dňa 21.9.2010.

Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v danom konaní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím splnomocnenej zástupkyne žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola dňa 21.12.2009 uzavretá v písomnej forme zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) č. 9103938522, ktorou sa žalobca zaviazal dodávať plyn do odberného miesta ATLAS REAL SPRÁVCOVSKÁ (predchádzajúce obchodné meno žalovaného), Priemyselná 1A Bratislava - Ružinov, 821 09 pri predpokladanom ročnom odbere 26.000 m? s obdobím opakovanej dodávky: klasicky - mesačný cyklus s dohodnutým druhom tarify 4. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli obchodné podmienky.

Podľa článku 2., bod 2.2 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu odberateľ sa zaväzuje odoberať plyn v súlade so zmluvou a technickými podmienkami pripojenia PDS a za dodávaný plyn zaplatiť cenu podľa článku 4. týchto obchodných podmienok.

Podľa článku 2., bod 2.3 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pri uzatvorení zmluvy je odberateľ povinný dodávateľovi poskytnúť doklady o právnej existencii obsahujúce jeho základné

identifikačné údaje (napríklad výpis z obchodného registra, živnostenský list) a je povinný mať užívacie právo k nehnuteľnosti/tiam, do ktorej/ktorých sa bude uskutočňovať dodávka plynu vrátane tej/tých, na ktorej/ktorých sa nachádza jeho odberné plynové zariadenie (ďalej len "dotknuté nehnuteľnosti"), prípadne preukázať toto užívacie právo alebo súhlas vlastníka dotknutých nehnuteľností s užívaním. Odberateľ je povinný počas trvania zmluvy na výzvu dodávateľa v lehote do 20 kalendárnych dní preukázať trvanie užívacieho práva na dotknuté nehnuteľnosti alebo trvajúci súhlas vlastníka v zmysle predošlej vety, najmä ak vlastník trvanie tohto práva alebo súhlasu pred dodávateľom spochybní.

Podľa článku 2., bod 2.5 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, ak nie je dohodnuté inak. Zmluva na dobu určitú sa uzatvára napr. pri požiadavke odberateľa na časovo obmedzenú dodávku, pri nájomnej zmluve s časovým obmedzením a pod.

Podľa článku 2., bod 2.6 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu zmluvné strany sú povinné si bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zmenu skutočností uvedených v zmluve.

Podľa článku 3., bod 3.1 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu dodávateľ fakturuje odber plynu podľa údajov zistených PDS odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v zmysle platného Prevádzkového poriadku PDS.

Podľa článku 3., bod 3.17 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu v prípade omeškania odberateľa so zaplatením akejkoľvek platby podľa zmluvy je dodávateľ oprávnený uplatniť voči odberateľovi úrok z omeškania vo výške určenej všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa článku 4., bod 4.1 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu dodávateľ fakturuje cenu za obchodnú jednotku stanovenú podľa cenníka dodávateľa platného v čase dodávky, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. Dodávateľ upovedomí odberateľa o zmene ceny plynu v lehote 5 dní pred jej účinnosťou prostredníctvom internetovej stránky www.spp.sk, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. Informácie o cene plynu môže odberateľ získať na ktoromkoľvek zákazníckom centre dodávateľa, na zákazníckej linke dodávateľa, prípadne internetovej stránke dodávateľa www.spp.sk.

Podľa článku 4., bod 4.2 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu v prípade zmeny podmienok, ktoré boli základom pre určenie ceny v cenníku, je dodávateľ oprávnený zmeniť cenu plynu.

Podľa článku 4., bod 4.3 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu k cene bude pripočítaná DPH, príp. iné aplikovateľné dane v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.

Dňa 21.9.2010 bol medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom uzavretý v písomnej forme dodatok k Zmluvám o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber), ktorého predmetom bola dohoda zmluvných strán na Osobitných dojednaniach k zmluvám o dodávke plynu, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1 tohto dodatku. Z prílohy č. 1 súd zistil, že medzi zmluvami, ktoré sa menili a dopĺňali týmto dodatkom je uvedená aj zmluva č. 9103938522, ktorá je predmetom daného konania.

Na základe predmetnej zmluvy v znení jej dodatku žalobca riadne poskytoval dohodnuté plnenie spočívajúce v opakovaných dodávkach plynu a za poskytnuté plnenia vystavil nasledovné faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené, a to vyúčtovaciu faktúru č. 7450059142 splatnú dňa 9.5.2011 a znejúcu na sumu 5.425,93 eura predstavujúcu nedoplatok za obdobie od 19.4.2010 do 18.4.2011, vyúčtovaciu faktúru č. 7411911616 splatnú dňa 20.7.2011 a znejúcu na sumu 1.506,08 eura predstavujúcu nedoplatok za obdobie od 19.4.2011 do 30.6.2011, vyúčtovanie úroku z omeškania č. 4010007931 splatné dňa 28.6.2011 a znejúce na sumu 44,48 eura, vyúčtovanie úroku z omeškania č. 4025002915 splatné dňa 28.7.2011 a znejúce na sumu 39,90 eura, vyúčtovanie úroku z omeškania č. 4019003359 splatné dňa 30.7.2012 a znejúce na sumu 45,14 eura a vyúčtovanie úroku z omeškania č. 4028000996 splatné dňa 28.3.2012 a znejúce na sumu 82,88 eura. Predmetné faktúry a vyúčtovania úrokov z omeškania neboli zo strany žalovaného uhradené v dôsledku čoho celková dlžná suma predstavuje čiastku 7.144,41 eura.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v danom konaní s tým, že dňa 1.1.2010 bola medzi žalovaným a spoločnosťou HERMES INVEST s.r.o. so sídlom Potočná 52 Skalica, IČO: 35 732 091 uzatvorená zmluva o výkone správy, predmetom ktorej bol výkon správy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Priemyselnej ul. č. 1/A v Bratislave. Skutočnosť, že žalovaný je

správcom predmetnej nehnuteľnosti bola žalobcovi známa, nakoľko v súvislosti s uzatvorením zmluvy o dodávke zemného plynu žalobca požiadal žalovaného o predloženie zmluvy o výkone správy, kópia ktorej mu aj bola predložená. Uvedenú skutočnosť podľa žalovaného potvrdzuje aj ustanovenie bodu 2.3 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu. Žalovaný sa v odpore proti platobnému rozkazu ďalej odvolával na ustanovenia , , a , pričom podľa názoru žalovaného zmluva o dodávke plynu zaväzuje spoločnosť HERMES INVEST s.r.o., a nie žalovaného, z čoho vyplýva aj pasívna vecná legitimácia spoločnosti HERMES INVEST s.r.o., a nie žalovaného.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 5.6.2013, doručenom súdu dňa 10.6.2013, uviedol, že z obsahu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že žalovaný uzatvoril zmluvu vo vlastnom mene a na vlastný účet. Pri uzatváraní zmluvy žalobca nemal vedomosť, že žalovaný koná za iného a že právne účinky z jeho konania vznikajú zastúpenému. Tvrdenie žalobcu preukazuje aj skutočnosť, že zmluva o výkone správy bola uzatvorená medzi žalovaným a vlastníkom spol. HERMES INVEST s.r.o. dňa 1.1.2010, t.j. až následne po uzatvorení zmluvy o dodávke plynu medzi žalobcom a žalovaným, ktorú zmluvné strany uzatvorili dňa 21.12.2009. Skutočnosť, že žalovaný vystupuje pri uzatváraní zmluvy v mene vlastníka/ov nebytových priestorov žalobcovi nebola známa. Žalovaný túto skutočnosť neoznámil žalobcovi ani pri uzatváraní dodatku k zmluve zo dňa 21.9.2010 a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nepožiadal dodatočne žalobcu o úpravu zmluvy v časti označenia odberateľa. Žalobca sa taktiež nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za záväzky plynúce z uzatvorenej zmluvy opierajúcou sa o ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko predmetné ustanovenia zákona upravujú práva, povinnosti a zodpovednosť správcu bytového domu, pričom dotknuté odberné miesto nespĺňa znaky bytového domu v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a z tohto dôvodu nie je možné analogicky aplikovať ustanovenia tohto zákona o limitácii zodpovednosti správcu za záväzky zo zmlúv uzatvorených pri výkone správy, ustanovenia o prechode zodpovednosti za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nad rámec splatných úhrad za plnenia alebo nad rámec zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome, ako aj ustanovenia o prechode práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov na nového správcu alebo spoločenstvo. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1757 vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Nivy žalobca vykonával dodávku zemného plynu do administratívnej budovy na adrese Bratislava, Priemyselná 1/A, ktorú nemožno v žiadnom prípade považovať za bytový dom a aplikovať na úpravu práv a povinností žalovaného ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom bol ukončený k dátumu 30.6.2011, a to dohodou a následným uzatvorením zmluvy s novým odberateľom spol. DYLAN HG s.r.o.. Žalobcom uplatnené pohľadávky v tomto konaní tak zodpovedajú reálnemu trvaniu zmluvného vzťahu.

Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 3.7.2013, doručenom súdu dňa 9.7.2013, uviedla, že žalovaný aj naďalej namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní s tým, že v danom prípade žalovaný nebol konečným odberateľom plynu od žalobcu, ale len správcom predmetnej nebytovej budovy. Súčasne žalovaný predložil súdu vyúčtovania nákladov za užívanie objektu a plnenia spojené s jeho užívaním za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, ako aj za obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011, z ktorých vyplýva, že v roku 2010 predpísané zálohy boli v celkovej výške 31.754,49 eura, avšak prijaté platby boli len vo výške 16.397,01 eura a v roku 2011 predpísané zálohy boli v celkovej výške 8.590,68 eura, avšak neboli žiadne prijaté platby.

Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.9.2013 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že žalobca má za to, že žalovaný predmetnú zmluvu uzavrel vo svojom mene a na svoj účet, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že Zmluva o výkone správy bola uzavretá až po uzavretí Zmluvy o dodávke plynu. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že by sa na danú vec mal vzťahovať zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konkrétne jeho ustanovenie o obmedzení zodpovednosti správcu.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.9.2013 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení s tým, že žalovaný namieta v konaní svoju pasívnu legitimáciu, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný bol len správcom objektu, do ktorého bol plyn dodávaný a z toho dôvodu by si mal žalobca predmetnú pohľadávku vymáhať od vlastníka objektu. Podľa

názoru žalovaného je potrebné na daný prípad analogicky aplikovať ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom žalovaný predložil súdu doklady preukazujúce skutočnosť, že zo strany vlastníka dlhodobo neboli uhrádzané preddavkové platby a z toho dôvodu žalovaný ani nemohol uhrádzať vystavené faktúry žalobcovi. Dlhodobé neplnenie povinností zo strany vlastníka voči žalovanému viedlo aj k výpovedi Zmluvy o výkone správy zo strany žalovaného. Na skutočnosť, že žalobcovi bola predložená zo strany žalovaného Zmluva o výkone správy a teda žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný je len správcom objektu, právna zástupkyňa žalovaného navrhla vypočuť v konaní ako svedka pracovníčku žalovaného Ing. Schwarzovú. Na otázku súdu právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný uzatváral zmluvu vo svojom mene z toho dôvodu, že vtedajšia prax dodávateľov bola taká, že nechceli uzatvárať zmluvu s vlastníkmi objektov, ale len so správcami. Súčasne právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že výška žalovanej istiny nie je sporná.

Zo znenia , (ďalej len ) vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa , , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dodávke plynu) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dodávke plynu) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dodávke plynu) platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zo znenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola uzavretá v písomnej forme platná kúpna zmluva v zmysle , ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky. V priebehu konania neboli medzi účastníkmi konania sporné skutkové okolnosti týkajúce sa riadnych a včasných dodávok zemného plynu do odberného miesta vo fakturovanom rozsahu a rovnako neboli sporné skutočnosti týkajúce sa výšky vystavených faktúr a vyúčtovaní úrokov z omeškania predstavujúcich predmet daného sporu. Obrana žalovaného spočívala na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v danom konaní, ktorú súd vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú, a to predovšetkým s poukazom na obsah predmetnej zmluvy o dodávke plynu, ktorá jednoznačne určovala zmluvné strany, t.j. žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ a súčasne jednoznačne určovala odberné miesto s označením žalovaného. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy o dodávke plynu žalobca jednoznačne nemohol disponovať informáciou o postavení žalovaného ako správcu predmetného objektu, keďže zmluva o výkone správy bola uzavretá až po uzavretí predmetnej zmluvy o dodávke plynu. Je nesporné, že z predmetnej zmluvy o dodávke plynu nevyplýva, že ju uzatvára žalovaný v zastúpení vlastníka objektu ako správca objektu a táto skutočnosť nevyplýva ani z následne uzavretého písomného dodatku k zmluve o dodávke plynu. Ako zjavne nelogické sa javí tvrdenie žalovaného o tom, že dodávatelia služieb odmietali uzatváranie zmlúv s vlastníkmi objektov a chceli ich uzatvárať len so správcami objektov, nakoľko pre takéto konanie neexistuje žiaden dôvod. Súčasne je potrebné uviesť, že objekt, v ktorom sa nachádzalo odberné miesto nie je možné kvalifikovať ako bytový dom, a teda nespadá pod právnu úpravu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V neposlednom rade je podstatná i skutočnosť, že žalobca dodával zemný plyn do odberného miesta na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej so žalovaným ako odberateľom, v dôsledku čoho žalobca ani nedisponuje právnym titulom na vymáhanie svojich pohľadávok voči vlastníkovi objektu, keďže v danom prípade nešlo o neoprávnený odber a na strane vlastníka objektu ani nedošlo ku vzniku neoprávneného majetkového prospechu na úkor žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu kvalifikáciu a dátumy uzavretia zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o výkone správy súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne navrhovaným žalovaným.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súčasne súd v zmysle určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy konania v sume 428, eura predstavujúce žalobcom zaplatený súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.