Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-172-2013.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: V. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 138,08 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 134,76 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 54,11 eur od 28.01.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 50,35 eur od 28.02.2010 do zaplatenia a
- zo sumy 30,30 eur od 28.03.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 3,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 1,66 eur od 28.03.2010 do zaplatenia a
- zo sumy 1,66 eur od 28.04.2010 do zaplatenia zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.10.2012 doručeným súdu dňa 29.10.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 138,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 54,11 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,35 eur od 28.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 31,96 eur od 28.03.2010 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 28.04.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur. Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako Postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok Postupcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenému pod referenčným č. 1.91424872. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 je registrovaná na Okresnom súde Žilina pod 1SprV/118/2012. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi.
Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Navrhovateľ vystavil odporcovi nasledovné faktúry: č. 7000196643 splatnú dňa 27.01.2010 na sumu 54,11 eur, č. 7001243741 splatnú dňa 27.02.2010 na sumu 50,35 eur, č. 7002233990 splatnú dňa 27.03.2010 na sumu 31,96 eur a č. 7003270654 splatnú dňa 27.04.2010 na sumu 1,66 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky je vo výške 138,08 eur, pričom po postúpení pohľadávky k žiadnej ani čiastočnej úhrade nedošlo. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do zaplatenia. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 6Ro/360/2012-46 zo dňa 22.04.2013, ktorým vyhovel návrhu v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že sa odporcovi nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, súd platobný rozkaz podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením č. k. 6Ro/360/2012-49 zo dňa 07.06.2013 zrušil v celom rozsahu. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 24.09.2013, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 12.09.2013. Súd tak na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, zároveň prihliadol na skutočnosti známe mu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (do 01.05.2005 pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a. s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej zápisnice č. N 186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 (právnym predchodcom navrhovateľa) a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (navrhovateľom), ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu 01.07.2010. Podľa ust. § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Zlúčením obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. tak v zmysle ust. § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka došlo k univerzálnej sukcesii spoločnosti Slovak Telekom, a. s. do práv a povinností obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. a odporca dňa 14.08.2008 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č. 8942102130013342164, pridelil k nej telefónne číslo 0902484652 a zaviazal sa aktivovať a poskytovať v zmluve špecifikované služby ako program služieb „Vo veľkom 150 0,90 Sk“. Odporca na zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s. a Cenníkom služieb, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazal dodržiavať. Ďalej si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, Všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
Platobné podmienky - čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby boli upravené v čl. 7 poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s. platných od 01.02.2009 (ďalej len „Všeobecné podmienky“, obsah týchto je súdu známy z jeho činnosti, § 121 O.s.p., keďže navrhovateľ k návrhu pripojil Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s., ktoré sa však na daný zmluvný vzťah nevzťahujú) Podľa bodu 7.2 tohto článku zúčtovacím obdobím odporcu je jeden kalendárny mesiac, ak nie je dohodnuté inak. Podľa bodu 7.3 čl. 7 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. vyúčtuje cenu služieb faktúrou a podľa bodu 7.4 čl. 7 je odporca povinný uhrádzať svoje záväzky riadne a včas, pričom za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. najneskôr v deň splatnosti faktúry. Podľa bodu 7.7 čl. 7 je spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil cenu služby vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určí dodatočnú lehotu na zaplatenie. Poplatok za oneskorenú platbu podľa platného cenníka znáša účastník. Podľa čl. 12 bodu 12.1, ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany odporcu k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom má navrhovateľ voči odporcovi nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa čl. 12 bodu 12.2 úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi peňažný záväzok. Podľa čl. 15 bodu 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. môže od zmluvy odstúpiť, ak odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby 45 dní po splatnosti tejto ceny. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtovala faktúrami: č. 7000196643 zo dňa 08.01.2010, splatnou dňa 27.01.2010 v sume 54,11 eur, č. 7001243741 zo dňa 08.02.2010, splatnou dňa 27.02.2010 v sume 50,35 eur a č. 7002233990 zo dňa 08.03.2010, splatnou dňa 27.03.2010 v sume 30,30 eur (z celkovo fakturovanej sumy 31,96 eur), cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného Cenníka za obdobie od 08.12.2009 do 07.03.2010. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. faktúrou č. 7002233990 zo dňa 08.03.2010, splatnou dňa 27.03.2010 v sume 1,66 eur (z celkovo fakturovanej sumy 31,96 eur, súčasne bola na faktúre uvedená celková dlžná suma odporcu ku dňu 07.03.2010 vo výške 136,42 eur) a faktúrou č. 7003270654 zo dňa 08.04.2010, splatnou dňa 27.04.2010 v sume 1,66 eur (súčasne bola na faktúre uvedená celková dlžná suma odporcu ku dňu 07.04.2010 vo výške 138,08 eur), vyúčtovala odporcovi poplatok za oneskorenie platby. Faktúry boli adresované na adresu uvedenú odporcom pri uzatváraní zmluvy o pripojení. Z toho súd vyvodil, že faktúry boli odporcovi v súlade s ust. čl. 16 bodu 16.3. Všeobecných podmienok a ust. čl. 16 bodu 16.3. Všeobecných podmienok riadne oznámené. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 16.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľa (1SprV/118/2012). Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo- právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 z. z. uzavretých oboch zmlúv o pripojení. Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy navrhovateľom zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou. Súd mal tak za nesporne preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 134,76 eur. Z tohto dôvodu a s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 134,76 eur. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za oneskorenie platby v sume 2 x 1,66, t. j. spolu 3,32 eur (vyúčtované faktúrami č. 7002233990 a č. 7003270654), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov). V žiadnom prípade však nejde o poplatok za službu požadovanú odporcom, ktorá by odporcu mala nejaký majetkový význam. Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení. Prípadný záver navrhovateľa o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok, podľa ktorých je spoločnosť T-Mobile oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e- mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša Účastník. V zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do základu, t. j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobe jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu. Súd má však za to, že odkaz ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok ohľadom výšky zmluvnej pokuty na platný cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. stanovovaný tak len na základe prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o pripojení zo dňa 14.08.2008) Cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. mohlo nepochybne dôjsť aj k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle
odporcu. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 37 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ust. čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy. Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle odporcu. Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a ust. § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/právneho predchodcu navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/ paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky právneho predchodcu navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedené je aj priamo zakotvené v znení čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok) a neprináša právnemu predchodcovi navrhovateľa takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka z hľadiska jej vzťahu k vzniku práva právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 15 bodu 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok), nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa právny predchodca navrhovateľa snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských, zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 3,66 eur aj spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 1,66 eur od 28.03.2010 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 28.04.2010 do zaplatenia) zamietol. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom zo sumy 134,76 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 54,11 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,35 eur od 28.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 30,30 eur od 28.03.2010 do zaplatenia mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, t. j. celkovo sumy 134,76 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením týchto faktúr t. j. odo dňa 28.01.2010 do dňa 28.03.2010, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 54,11 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,35 eur od 28.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 31,96 eur od 28.03.2010 do zaplatenia. Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. Súd s poukazom na to, návrhu v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný percentuálne vo výške 98 % a odporca vo výške 2 %. Súd tak považoval neúspech navrhovateľa v konaní za nepatrný, preto mu tak podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal právo na plnú náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie jeho práva (hľadisko účelnosti trov je obsiahnuté v znení ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Súd tak za navrhovateľom účelne vynaložené trovy považoval len trovy spočívajúce v úhrade súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 eur a na náhradu týchto odporcu zaviazal. Pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia uplatňovaných navrhovateľom vo výške 58,15 eur, súd náhradu týchto navrhovateľovi nepriznal v žiadnom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov: Ako už bolo uvedené v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je zakotvená zásada účelnosti vynaložených trov konania, t. j., že účastník v prípade plného úspechu má právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené trovy právneho zastúpenia takto nevynaložil. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I boli ku dňu vykonania úkonov právnej služby jedinými spoločníkmi ako aj konateľmi obchodnej spoločnosti BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108 (t. j. navrhovateľa) JUDr. David Soukeník, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava a JUDr. Peter Štrpka, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava. (toho času je jediným spoločníkom navrhovateľa spoločnosť BL Consulting, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 821 132, ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú opäť JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka). Títo sú súčasne jedinými spoločníkmi ako aj konateľmi obchodnej spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 (t. j. právneho zástupcu navrhovateľa). Taktiež má súd vedomosť, že navrhovateľ vystupuje opakovane v stovkách ďalších konaní, kde si uplatňuje typovo rovnaké pohľadávky od toho istého postupcu voči jednotlivým odporcom (spotrebiteľom). Na prvý pohľad sa tak javí nelogické, že obchodná spoločnosť BL Telecom debt, s. r. o., ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú advokáti, sa
dá zastúpiť v súdnom konaní tými istými advokátmi, ktorí sú jej jedinými spoločníkmi a konateľmi (aj keď títo vykonávajú advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o.), teda vynakladá ďalšie neefektívne náklady v podobe ceny právnych služieb, napriek tomu, že práve osoby tvoriace jej štatutárny orgán sú zároveň advokáti, teda znalí práva a nepotrebujúci právnu pomoc. Toto nelogické správanie obchodnej spoločnosti BL Telecom debt, s. r. o. však nemôže mať iný dôvod ako naopak dosiahnuť popri zisku zo samotného speňaženia nakúpených pohľadávok aj ďalší zisk, tentoraz pre inú spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. avšak s tým istým personálnym substrátom ako má navrhovateľ, vo forme náhrady trov konania (následne po rozdelení zisku oboch spoločností dosiahnu zisk tie isté dve fyzické osoby JUDr. Soukeník a JUDr. Štrpka). Súčasne má súd vedomosť, že navrhovateľ si uplatňuje dotknuté pohľadávky v podobe rovnakých formulárových návrhov (kde v zásade dopĺňa len č. zmlúv uzavretých jeho právnym predchodcom s konkrétnym odporcom a č. faktúr, ktorými boli vyúčtované konkrétnym odporcom pohľadávky jeho právneho predchodcu). Administratívne vyplňovanie formulárových návrhov navyše súd nepovažuje za poskytovanie právnych služieb. (k uvedenému porovnaj znesenie Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.