Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/445/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehoda, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci žalobcov 1/ L. Y. U.. nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, V., 2/ L. Y. F.., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, V., 3/ U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. F. XX, XX XX G., E., všetci právne zastúpení JUDr. Milanom Franekom, advokátom, Advokátska kancelária Lučenec, Komenského 17, proti žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava 2/ Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, 3/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánom štátu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 23. 08. 2012 č.k. -143 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou žalobu žalobcov 2/,3/ zamietol potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým žalobu žalobcu 1/ zmietol a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a rozsahu zrušenie mu vec vracia na ďalšie konaie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov zamietol a žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej 2/ Slovenskej republike, Ministerstvu spravodlivosti SR trovy konania vo výške 56,- Eur a žalovanej 3/ Generálnej prokuratúre SR trovy konania vo výške 222,34 Eur. Rozhodol tak s odôvodnením, že v prípade žalobcu 1/ nebolo preukázané, že by došlo k akejkoľvek úhrade trov advokáta v prospech žalobcov 2/,3/, ktorí trovy právneho zastúpenia spojené s obhajobou žalobcu 1/ hradili. Pokiaľ ide o žalobcov 2/,3/ tak u týchto nebolo preukázané, že boli účastníkmi konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, preto u nich neboli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu. Súd teda dospel k názoru, že ani jeden s navrhovateľov nesplnil zákonné podmienky podľa a ani jeden z nich teda nemal aktívnu legitimáciu. Okrem toho súd poukázal na to, že žalobcovia nesplnili ďalšiu zo zákonných podmienok, ktorou je povinnosť, aby pred súdnym uplatnením škody sa poškodený účastník obrátil na príslušný ústredný orgán so žiadosťou o prejednanie náhrady škody.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia. Žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobcovia poukazovali na to, že konaním súdu prvého stupňa bola im odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukazovali na to, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, pretože okresný súd k predmetu a teda vzniknutej škode nevypočul ako účastníkov konania žalobcov 1/-3/ hoci právny zástupca žalobcov takýto dôkaz v konaní navrhoval. Právny zástupca žalobcu v konaní nemohol s istotou prehlásiť, či žalobca 1/ vrátil svojim rodičom žalobcom 2/,3/ nimi hradené finančné prostriedky ako trovy obhajoby. Toto by bolo možné preukázať jedným zo základných dôkazných prostriedkov, ktorým je výsluch účastníkov konania. V tejto súvislosti poukazoval právny zástupca v podanom odvolaní na to, že zo strany žalobcu 1/ bolo zaslané právnemu zástupcovi podanie, z ktorého vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré boli rodičmi uhradené z titulu právneho zastúpenia v trestnom konaní im tieto zaplatil ešte pred podaním žaloby na súd. Aj táto okolnosť potvrdzuje, že žalobca 1/ bol aktívne legitimovaným na podanie návrhu na náhradu škody. Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie nároku ústredným orgánom, tak poukazuje na to, že pokiaľ sa ústredný orgán, ktorému bol návrh na predbežné prerokovanie zaslaný, necítil byť príslušný vo veci konať, mal túto žiadosť postúpiť orgánu príslušnému. Táto okolnosť nemôže byť na ťarchu žalobcov, pretože návrh na predbežné prerokovanie nároku v súlade so zákonom podaný bol. Žiadali preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2/ a 3/ rade. Žalovaný v 2/ rade v podanom vyjadrení poukazoval na to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vo veci aj správne rozhodol. V tejto súvislosti poukazoval na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojho nároku. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcov v podanom odvolaní preto považovali za účelové, nakoľko právny zástupca počas niekoľkých súdnych pojednávaní ani raz sa nezmienil o skutočnosti, že by trovy obhajoby boli uhradené žalobcom 1/, žalovaným 2/,3/. Žalobcovia tak nepreukázali vznik škody. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto žalovaný 2/ považoval za vecne správne.

Žalovaný v 3/ rade v podanom vyjadrení na odvolanie žalobcov žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a tento čiastočne v zmysle ust. , potvrdil a čiastočne v zmysle ust. zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V zmysle ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7

Z podanej žaloby žalobcami vyplýva, že sa títo domáhali proti žalovaným náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu. Svoj návrh opierali o zdôvodnenie, že uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica zo dňa 21. 02. 2003 ČVS: bolo začaté trestné stíhanie proti žalobcovi 1/ pre trestný čin založenia, zosnovania, podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa a pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa ,,, ods. 4 písm. b/ ods. 5 , pričom žalobca 1/ bol aj stíhaný počas výkonu trestu v inej veci. Trestné stíhanie voči žalobcovi 1/ bolo zastavené uznesením krajského prokurátora v Banskej Bystrici -551 zo dňa 16. 08. 2007, nakoľko bolo nepochybné, že žalobca skutok nespáchal. Žalobca v trestnom konaní mal obhajcu advokáta JUDr. Milana Franeka. Tomuto žalobcovia 2/,3/ ako rodičia žalovaného 1/ postupne zaplatili odmenu celkom vo výške 232 421,- Sk čo je 7 714,96 Eur. Vznikla im teda škoda nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným postupom orgánov polície, ktorú žiadali od žalovaných 1/,2/,3/ zaplatiť.

Ako teda vyplýva zo spisu žalobcovia odvodzovali nesprávny úradný postup, alebo nezákonné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní od uznesenia Krajského úradu justičnej polície PZ v Banskej Bystrici zo dňa 21. 02. 2003 ČVS -2003, ktorým bolo začaté trestné stíhanie proti žalobcovi 1/. Podľa , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Pokiaľ teda okresný súd vo svojom rozhodnutí posudzoval predmetný nárok žalobcu s ohľadom na zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, považuje tento postup súdu prvého stupňa krajský súd za správny.

Na priznanie náhrady škody podľa je potrebné preukázať, že v konaní došlo k nesprávnemu postupu, alebo že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, že došlo v dôsledku takejto vady ku škode u účastníka tohto konania a že sa pred súdnym uplatnením tejto škody poškodený účastník obrátil na príslušný ústredný orgán so žiadosťou o prejednanie náhrady škody. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania trovy žalobcu 1/ spojené s obhajobou v trestnom konaní zaplatili za žalovaného 1/ žalobcovia v 2/ a 3/ rade. Ako správne poukázal súd prvého stupňa žalobcovia v 2/ a 3/ rade však neboli účastníkmi konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na ust. Ak za daných okolností potom okresný súd vyvodil, že v danom prípade žalobcovia 2/,3/ nemali aktívnu legitimáciu na náhradu škody podľa tak takýto záver súdu prvého stupňa považuje aj krajský súd za správny. Pokiaľ preto okresný súd zamietol žalobu žalobcov 2/,3/ na náhradu škody, krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti ako vecne správny podľa ust. , potvrdil. Pokiaľ ide o žalobcu 1/ tu vychádzal okresný súd z toho, že nebolo preukázané, že v prípade žalobcu 1/, došlo k akejkoľvek úhrade trov advokáta v prospech žalobcov 2/,3/. Súd teda vychádzal z toho, že žalobcovi 1/ škoda nevznikla a preto žalobu žalobcu nepovažoval tiež za dôvodnú.

S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa však nestotožňuje krajský súd. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ považuje krajský súd za predčasné. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na výpoveď právneho zástupcu žalobcov na č.l. 129 spisu, v ktorej uviedol, že dávnejšie nebol s účastníkmi konania, tak že si nie je istý, či nedošlo v čase keď žalobca 1/ bol určitú dobu na slobode k úhrade trov právneho zastúpenia svojim rodičom, teda žalobcom 2/ a 3/. Aby nedošlo k prekvapivému rozhodnutiu žiadal, aby k otázke, či žalobca 1/ vyplatil žalovaným 2/,3/ trovy spojené s jeho obhajobou vypočul práve žalobcov k tejto otázke. Vo svojom prednese na č.l. 131 trval na výsluchu žalobcov 1/ a 3/. Súd takémuto návrhu právneho zástupcu žalobcov nevyhovel, keďže uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Vzhľadom na to, že nárok na náhradu škody je nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom uplatňuje aj žalobca 1/, bolo potrebné, aby zo strany súdu bola žalobcom daná možnosť vyjadriť sa k otázke, či trovy obhajoby, ktoré mal žalobca 1/ tento uhradil žalovaným 2/,3 a teda, či z tohto dôvodu mu mohla potom vzniknúť škoda.

Keďže žiadosti právneho zástupcu žalobcov, ktorí sa k tejto otázke nevedel presne vyjadriť a navrhoval preto vypočuť žalobcov 1/ až 3/, nebolo vyhovené, došlo tým zo strany súdu k odňatiu možnosti žalobcov 1/ až 3/ konať pred súdom a vyjadriť sa teda k otázke, či je na strane žalobcu 1/ daná aktívna legitimácia k náhrade škody podľa zákona

V tejto súvislosti treba aj poukázať na list žalobcu 1/ zo dňa 05. 10. 2012, ktorý zasielal právnemu zástupcovi. Z obsahu tohto listu vyplýva, že bol prepustený z výkonu väzby dňa 10. 03. 2006. Po prepustení odišiel do O., kde pracoval u svojej matky a za obdobie od apríla 2006 do augusta 2006 jej vyplatil sumu 2 600,- Eur. Ďalej poukázal na to, že od septembra 2006 až do decembra 2007 pracoval v Z., pričom zarobené finančné prostriedky posielal svojmu otcovi cez X. H., teda cez banku, pričom tomuto poslal najmenej 6 000,- Eur. Z uvedeného listu by teda vyplývalo, že žalobca 1/ vo vzťahu k žalovaným 2/,3/ teda svojim rodičom vyplatil dlh, ktorý voči nim mal z dôvodu, že platili jeho trovy obhajoby v trestnom konaní, v ktorom bol v konečnom dôsledku oslobodený.

Vzhľadom na uvedenú okolnosť a na to, že právny zástupca žalobcov v rámci konania pred súdom prvého stupňa navrhoval vypočutie žalobcov práve k tejto otázke, bude potrebné, aby v ďalšom konaní okresný súd doplnil dokazovanie a na základe toho posúdil, či žalobca 1/ vo vzťahu k žalovaným 2/,3/ uhradil trovy obhajoby, ktoré mu vznikli s právnym zastupovaním v rámci trestného konania. Ak tieto žalobca 1/ zaplatil a bol účastníkom trestného konania, v ktorom malo dôjsť k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu úradnému postupu, tak v danom prípade by bol aktívne legitimovaný na náhradu škody.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že za samostatný dôvod na zamietnutie žaloby, považoval to, že žalobcovia nesplnili ďalšiu zo zákonných podmienok, ktorou je povinnosť, aby sa pred súdnym uplatnením škody poškodený účastník obrátil na príslušný ústredný orgán so žiadosťou o prejednanie náhrady škody. V tejto súvislosti poukázal súd na to, že žalobcovia nepostupovali v zmysle , lebo sa so svojim nárokom mali obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti SR, čo neurobili. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa krajský súd nestotožňuje. V tejto súvislosti poukazuje na list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 04. 02. 2009 na č.l. 45 spisu adresovaný právnemu zástupcovi žalobcov, z ktorého vyplýva, že ministerstvo potvrdzuje prijatie žiadosti zo dňa

16. 12. 2008 a jej dodatku odstúpením Ministerstvom vnútra SR z dôvodov príslušnosti Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou právny zástupca uplatnil náhradu škody podľa vo výške 217 545,- Sk za trovy obhajoby z titulu zastavenia trestného stíhania. Ako vyplýva z obsahu listu, ministerstvo oznámilo právnemu zástupcovi, že predmetná žiadosť nemôže byť podľa predbežne prerokovaná v 6 mesačnej lehote od jej obdržania z objektívnych dôvodov, pre množstvo skôr obdržaných žiadostí. Po uplynutí 6 mesačnej lehoty môže klient, ktorým bol L. Y. U.. uplatniť náhradu škody žalobou na súde.

Z uvedeného teda vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR v Bratislave odbržalo žiadosť na predbežné prerokovanie nároku podľa o tom, čo táto žiadosť bola iným orgánom podľa odstúpená práve Ministerstvu spravodlivosti SR.

Žalobca 1/ tak preukázal, že predtým, ako bola žaloba podaná na súd bol splnený postup podľa Táto okolnosť, ako uvádza súd prvého stupňa nemohla byť preto dôvodom na zamietnutie žaloby.

Ak teda v ďalšom konaní bude preukázané, že žalobca 1/ uhradil žalovaným 2/,3/ trovy právneho zastúpenia spojené s jeho obhajobou a v trestnom konaní splnil podmienku na predbežné prerokovanie nároku a bol účastníkom konania, od ktorého odvodzuje vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávny úradný postup tak v danom prípade by preukázal svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa

V ďalšom konaní však vzhľadom na tvrdené skutkové okolnosti zo strany žalobcu 1/, ale aj na základe obrany žalovaných 1/ až 3/ posúdi okresný súd, či v danom prípade boli splnené podmienky zodpovednosti podľa pre náhradu škody.

Z uvedených dôvodov, preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.