Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-126-2013.pdf
PDF · 94.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/126/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti odporkyni A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. K. XX/X, t. č. na neznámom mieste, opatrovníkom Gabrielom Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom ul. Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporkyne Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom ul. Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom ul. Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 154,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 6C/ 219/ 2012 - 76 z 10. 1. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol o náhrade trov konania, z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 154,40 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5,10 EUR od 27.4.2012 do zaplatenia; navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporkyne vo výške 72,87 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zrušil v celom rozsahu platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec, č. k. 5Ro/308/2012 - 17 zo 7. 9. 2012.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie 154,40 EUR s príslušenstvom odvodzoval zo zmluvy o úvere číslo 1073726376, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, ktorá si svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnila, dostala sa do omeškania s viac ako tromi mesačnými splátkami, čím došlo k zosplatneníu celého úveru. Odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy o úvere uznala a prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uznanie dlhu súd považoval za neurčitý, a teda neplatný právny úkon. Následky uznania premlčaného dlhu môžu nastať, len ak dlžník o premlčaní vedel, čo v danom prípade nebolo preukázané. Vedľajším účastníkom v 1/ rade bola v konaní dôvodne vznesená námietka premlčania, preto okresný súd nemohol návrhu vyhovieť a navrhovateľovi nárok priznať. Dohoda o uznaní dlhu z 5.12.2009 je nekalá obchodná praktika, ktorá je právne neúčinná. Vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/, ktorý bol v konaní úspešný okresný súd priznal náhradu trov vo výške 72,87 EUR a na ich nahradenie zaviazal navrhovateľa, ktorý v konaní úspech nemal. Odporkyňa síce v konaní bola úspešná, ale náhradu trov konania nežiadala.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že dohoda z 05. 12. 2009 má náležitosti vyžadované zákonom (písomná forma, dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky, prísľub dlh splniť). Odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch
tohto vyhlásenia. Uznaním dlhu začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, pričom Občiansky zákonník nevyžaduje, aby dlžník v čase uznania mal vedomosť o premlčaní dlhu. Odporca sa nemôže úspešne brániť námietkou premlčania. Odporkyňa mala záujem veriteľovi dlh uhradiť, ale vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu sa slobodne rozhodla uzavrieť dohodu s navrhovateľom. Dohoda neobsahovala zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Okresný súd nesprávne a jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Okresný súd nedôvodne priznal prvému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, pretože spotrebiteľské združenie samé musí byť spôsobilé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských veciach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.
Na odvolanie navrhovateľa vedľajší účastník 1/ uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 5. 12. 2009 je formulárom, ktorý vopred pripravil navrhovateľ (dodávateľ). Odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody, ktorý bolo potrebné podrobiť kontrole z hľadiska aplikácie spotrebiteľského práva. Predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spočíva v predĺžení premlčacej doby formou uznania dlhu. Uzavretie dohody odporuje aj dobrým mravom, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti. Navrhovateľ chcel navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať právny titul na vymoženie súm, na ktoré už nemal právny nárok. Dohoda je neprijateľná podmienka, pretože vytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa §221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
V zmysle § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1, 5 OZ), a to za použitia ustanovenia § 39 OZ (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Aj podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vyžaduje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
V predmetnej veci krajský súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 9.8.2012 domáhal, aby okresný súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie 154,40 EUR, pozostávajúcu z istiny vo výške 5,10 EUR (rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a súčtom platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 117,17 EUR (rozdiel medzi úrokmi a súčtom platieb odporkyne započítanými na úroky) a zo zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 32,13 EUR. Spolu s istinou a úrokmi si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania za obdobie od 24.09.2009 do 26.04.2012 v sume 45,54 EUR a ročný úrok
z omeškania vo výške 9% zo sumy 5,10 EUR od 27.04.2012 do zaplatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (GE Money, a.s. Bratislava) a odporkyňou bola dňa 17.05.2008 uzavretá Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. 1073726376, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na zakúpenie sporáka v cene 315,30 EUR. Odporkyňa sa zaviazala úver v celkovej výške 516,23 EUR splatiť v 36 mesačných splátkach po 14,34 EUR s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 37,47%. Povinnosťou právneho predchodcu navrhovateľa podľa úverovej zmluvy bolo poskytnúť odporkyni finančné prostriedky, ktorú si splnil; povinnosťou odporkyne, okrem dodržiavania podmienok úverovej zmluvy a Obchodných podmienok, bolo splácať dohodnuté mesačné splátky riadne a včas. Odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti neplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania viac ako troch splátok, čo v zmysle bodu 7.3 Obchodných podmienok viedlo ku dňu 19.02.2009 k zosplatneniu úveru. Týmto dňom bola v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami ukončená platnosť zmluvy o úvere.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2009 spoločnosť GE Money, a.s., so sídlom v Bratislave postúpila pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Navrhovateľ uzavrel dňa 05.12.2009 s odporkyňou Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej obsahom je vyhlásenie odporkyne (bod 2 Dohody), uznávajúcim svoj záväzok zo Zmluvy o úvere č. 1073726376 zo 17.5.2008 v rozsahu 295,10 EUR, vrátane nákladov inkasného konania vo výške 66,66 EUR. Súčasťou Dohody je aj vyhlásenie odporkyne o tom, že má vedomosť o premlčaní uznaného dlhu (bod 3 Dohody).
Do konania na strane odporkyne vstúpil dňa 14.09.2012 vedľajší účastník v rade 1/, ktorý vzniesol námietku premlčania. Okresný súd, považujúc Dohodu o uznaní dlhu za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť, pre nesplnenie podmienok uznania v zmysle § 558 OZ, ako aj preto, že zo strany navrhovateľa ide o nekalú obchodnú praktiku, prihliadol na námietku premlčania (vzhľadom na, pre odporcu priaznivejšiu, právnu úpravu §-u 101 OZ - 3 ročná premlčacia doba) a návrh zamietol.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť, pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. S jeho rozhodnutím možno súhlasiť, len pokiaľ právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, založený úverovou zmluvou zo 17.05.2008, kvalifikoval ako vzťah spotrebiteľský a dohodu o uznaní záväzku za neplatný právny úkon. Okresný súd ale nesprávne posúdil otázku premlčania nároku.
Navrhovateľ uplatňovaný nárok odvodzuje z úverovej zmluvy zo dňa 17.05.2008, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa t. j. obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom je poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov (nebankovým spôsobom) a odporkyňou, ktorá pri uzatváraní zmluvy zjavne nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čo vyplýva jednak z označenia zmluvných strán zmluvy o úvere, ale aj z výpisu obchodného registra právneho predchodcu navrhovateľa. Zmluva o úvere je potom zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 OZ). Ak predmetom konania je splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského vzťahu, potom právne ustanovenia, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré na uvedenú úverovú zmluvu nadväzujú a dopadajú na jej obsah. Ustanovenia spotrebiteľského práva je teda nevyhnutné vzťahovať aj na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 05.12.2009. Táto dohoda bola rovnako uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom jej obsah je vytvorený predtlačeným formulárom, ktorý obsahoval voľný priestor iba na vpísanie osobných údajov dlžníka. Dohoda sama predstavuje zmluvnú modifikáciu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, založeného samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Z tohto dôvodu dohodu nemožno posudzovať samostatne bez ohľadu na existenciu ustanovení, upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Je treba brať do úvahy, že spotrebiteľ nemôže byť viazaný zmluvnými dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech. Povinnosťou okresného súdu bolo ex offo (bez návrhu) skúmať, či dohoda z 05. 12. 2009 obsahuje alebo neobsahuje dojednanie, ktoré predstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa v porovnaní so spotrebiteľom. Z obsahu dohody vyplýva, že odporkyňou neboli vyplnené časti, týkajúce sa výšky pravidelnej splátky dlhu, dátumu pravidelnej splátky a ani dátumu prvej splátky. Neboli dodržané ani podstatné náležitosti dohody o splátkach, ktoré právny úkon v tejto časti nekonkretizujú. Dohoda o splátkach má preto vadu spočívajúcu v neurčitosti, ktorá v tejto časti má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Dohoda zmluvných strán z 05. 12. 2009 nevyvoláva žiaden účinok.
Pokiaľ sa týka zamietnutia návrhu z dôvodu premlčania nároku, okresný súd nesprávne vychádzal z občianskoprávnej všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ. V danom prípade je potrebné
aplikovať ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky, ak zákon neustanovuje inak. Zmluvný vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom bol založený zmluvou zo 17.5.2008. Podľa obsahu zmluvy je zrejmé, že vznikla dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka dohodnutým spôsobom vrátiť plnenie poskytnuté týmto spôsobom v splátkach navýšené o úrok. Uvedený záväzkový vzťah mal znaky zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. ObZ. Zmluva o úvere z hľadiska svojho systematického zaradenia v Obchodnom zákonníku patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 6 písm. d) ObZ). Právny režim úverovej zmluvy spôsobuje, že tento zmluvný typ sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na to, kto je subjektom zmluvného vzťahu. Tento záver platí aj pre premlčanie práva, plynúceho z úverovej zmluvy. Inštitút premlčania Obchodný zákonník upravuje komplexne (§ 387až 408 ), preto na použitie Občianskeho zákonníka v prípade premlčania práva zo zmluvy o úvere nebola naplnená zákonná podmienka, vyjadrená v ustanovení § 1 ods. 2 ObZ (otázku premlčania možno riešiť podľa Obchodného zákonníka). Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že zmluva o úvere zároveň je aj zmluvou spotrebiteľskou. Z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ vyplýva, že zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ spotrebiteľovi poskytuje zvýšenú ochranu v prípade, ak k odchýleniu od kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa došlo v rámci zmluvných dojednaní obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. V predmetnej veci však o takýto prípad nejde, pretože zmluva o úvere neobsahuje osobitné dojednania o premlčacej dobe, ale dĺžka premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka bola ex lege stanovená výberom zmluvnej formy (zmluva o úvere), ktorú účastníci uzatvorili. Krajský súd dodáva, že úprava premlčania vo všeobecnosti nie je úpravou, ktorá smeruje k zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa, pretože voči obom stranám právneho vzťahu pôsobí rovnako. Pre spotrebiteľa by aplikácia trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka bola výhodou oproti obchodno-právnej úprave len v prípade, keď by spotrebiteľ vystupoval v postavení dlžníka. Pokiaľ by spotrebiteľ mal postavenie veriteľa, potom by kratšia premlčacia doba pre neho výhodná nebola. Z uvedeného dôvodu krajský súd nepovažoval za správny záver okresného súdu, že právny nárok, uplatňovaný navrhovateľom v konaní, bol premlčaný v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.
V predmetnej veci na dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku z vyššie uvedených dôvodov (neplatný právny úkon) nebolo možné prihliadať. Uznaním záväzku nedošlo k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatku plynutia novej premlčacej doby, počnúc dňom uznania záväzku. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby bolo relevantné, že navrhovateľ ukončil platnosť zmluvy a vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu najneskôr ku 19.02.2009. Od tohto dňa začala plynúť 4 ročná premlčacia doba. Navrhovateľ doručil návrh na okresný súd pred jej uplynutím, t. j. dňa 09.08.2012. Námietka premlčania teda vedľajším účastníkom nebola vznesená dôvodne, pretože navrhovateľ si nárok na plnenie zo zmluvy o úvere uplatnil včas.
Pre (nesprávne posúdenie) námietky premlčania sa okresný súd základom nároku a výškou uplatneného nároku nezaoberal.
Z obsahu spisu vyplýva, že po vyhlásení rozsudku do konania vstúpil dňa 21. 1. 2013 ďalší vedľajší účastník na strane odporkyne - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici. Okresný súd oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania „vybavil“ úradným záznamom (č. l. 94) s tým, že na toto podanie nebude prihliadať. Takýto postup okresného súdu bol procesne nesprávny a nenáležitý, pretože súdne konanie v čase po vyhlásení rozsudku a vyhotovenia úradného záznamu už nemohlo mať povahu skráteného konania, pričom platná právna úprava vedľajšieho účastníka vo vstupe do konania nijako neobmedzuje. Vedľajší účastník môže vstúpiť aj do rozkazného konania, resp. skráteného konania. Povinnosťou okresného súdu je, aby sa vysporiadal s každým podaním účastníka takým procesným spôsobom, ktorý mu garantuje právo na spravodlivé súdne konanie. Tomuto postupu nezodpovedá úradný záznam do spisu o neúčinnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Je potrebné, aby okresný súd svoj názor o vstupe vedľajšieho účastníka do konania vyjadril v rozhodnutí, ak ho nepovažoval za právne účinný, aby dotknutý účastník mal možnosť obrany vo forme riadneho opravného prostriedku. Len pokiaľ by niektorý z účastníkov proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietal, rozhoduje súd o prípustnosti takéhoto vstupu. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ktorého v konaní podporuje, teda má právo aj na doručenie rozsudku z 10. 1. 2013.
Vážnym pochybením prvostupňového súdu bolo aj to, že nerozhodol o celom predmete konania. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť mu 154,40 EUR aj s úrokom s omeškania v sume 45,54 EUR, spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 5,10 EUR od 27. 4. 2012 do zaplatenia. Taktiež žiadal, aby mu odporkyňa nahradila trovy konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 16, 50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 EUR. V tomto rozsahu okresný súd vyhovel návrhu platobným rozkazom č. k. 5 Ro/ 308/2012 - 17 zo 07.09. 2012. Platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu odvolaním napadnutým rozsudkom dňa 10. 01. 2013 a návrh zamietol len v časti zaplatenia sumy 154,40 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5,10 eura od 27. 4. 2012 do zaplatenia. Keďže navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania kapitalizovaného za obdobie odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t. j. od 24. 9. 2009 do 26. 4. 2012 vo výške 45,54 EUR, je zrejmé, že okresný súd nerozhodol o celom nároku.
Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd posúdi zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch z hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 OZ), či má všetky náležitosti, vyžadované ustanovením § 4 zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a či navrhovateľ postupoval voči odporcovi spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom do 31. 12. 2009. Následne okresný súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, rozhodne o návrhu v súlade so zákonom a právnym názorom vysloveným odvolacím súdom k otázke premlčania nároku. Tiež rozhodne aj o trovách konania a trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.