Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/127/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., so sídlom Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. W. XX, XXX XX O. F., štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 340,24 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 206,24 eura s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 58,58 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, č.ú. XXXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 2.5.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 340,24 eura, ktorá predstavuje nárok za poskytnuté služby v sume 206,24 eura a nárok na zaplatenie sumy 134 eur vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2011 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou Zmluvu č. A5617296, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej Zmluvy vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktoré umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne čísloXXX. V snahe predísť

procesnej neistote, pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 134 eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom sp. zn. a v súlade s ust. je tak ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom

sa týmto návrhom domáhal nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG GT405 vo výške 134 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy. Zmluvná pokuta nebola dojednaná z jeho strany s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku u žalovaného. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku dal ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Žalovaná si bola v zmysle Dodatkov vedomá, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaná sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že jej vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu /telekomunikačného zariadenia). Okrem tejto škody mu vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Práve z tohto dôvodu boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej škody, ktorú mu žalovaný spôsobil, je nasledovný: akciová cena mobilného telefónu 1 eur, predajná cena 135 eur, uplatnená škoda 134 eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 206,24 eura vyfakturovaných v období 2011/05 - 2011/07. Pokusom o pokonávku zo dňa 16.9.2011 vyzval žalovanú, aby uhradila dlžnú sumu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby. Keďže žalovaná sa s úhradou pohľadávky dostala do omeškania, uplatnil si voči žalovanej v súlade so Všeobecnými podmienkami, čl. 11, bod 11.14 aj úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t. j. od 1.10.2011

Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

Oznámením zo dňa 25.6.2013 vstúpil do konania podľa ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 01 Prešov, IČO: 42 176 778 na podporu žalovanej.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.7.2013 uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch samostatných nárokov, konkrétne z nároku na sumu 206,24 eura za nezaplatené elektronické komunikačné služby a z nároku na sumu 134 eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník nenamieta samostatný uplatnený nárok žalobcu vo výške 206,24 eura s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Namieta však opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu titulom náhrady škody a do konania vstupuje iba ohľadom tohto samostatného nároku žalobcu. V predmetnej veci si už žalobca neuplatňuje nárok titulom zmluvnej pokuty uvedomujúc si zákonnú prekážku podľa , ktorú predstavujú právoplatné rozsudky vo vzťahu k žalobcom formulovaným ustanoveniam o zmluvnej pokute v Dodatkoch k zmluve o pripojení, ktoré sú postihnuté absolútnou neplatnosťou ako neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom škodu vyčíslil ako rozdiel medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavnenou cenou mobilného zariadenia. Žalobca sa však sám dopustil protiprávneho konania tým, že konal v rozpore s ust. tretia veta, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby (ďalej len „“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Podľa ust. , za viazanie sa nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky aj samostatne. Podľa jeho názoru však žalobca iba vytvára zdanie, že predáva mobilné telefóny samostatne, aby obišiel zákaz

viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Súd sa musí vysporiadať s existenciou jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné presne definovať, aká škoda žalobcovi vznikla, kedy táto škoda vznikla, resp. či existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú sa požaduje náhrada. Práve medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Poskytnutie zľavneného mobilného zariadenia predstavuje akurát súčasť obchodnej stratégie a politiky žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že škodu predstavuje poskytnutá zľava na mobilný telefón, nemôže obstáť ani z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne ešte pred konaním žalovanej. K poskytnutiu zľavneného mobilného telefónu (škode) však došlo ešte pred protiprávnym konaním žalovanej, a preto nemožno tvrdiť, že nebyť takéhoto konania žalovanej, nedošlo by ani ku škode u žalobcu. Vedľajší účastník nepopiera vznik škody u žalobcu, avšak rozhodne táto nemôže predstavovať rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného zariadenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka, je nevyhnutné vychádzať zo samostatnosti uplatnených nárokov. Oba uplatnené nároky sú nárokmi z odlišných právnych vzťahov a môžu byť predmetom aj samostatných žalôb. Navrhuje, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 206,24 eura s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,58 eura.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy č. A5617296 uzavretej medzi účastníkmi, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky je zrejmé, že žalobca vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré žalobca poskytuje. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne čísla 0917195347.

Žalobca pri uzavretí dodatku k Zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG GT405 za cenu 1 eur.

Z výpisov faktúr žalobcu je zrejmé, že žalovaná nezaplatila za poskytované služby zo strany žalobcu za obdobie od 2011/05 - 2011/07 sumu 206,24 eura.

Z pokusu o pokonávku zo dňa 16.9.2011 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 206,24 eura a úhradu zmluvnej pokuty v sume 134 eur, pričom pohľadávku v celkovej výške 340,24 eura žiadal uhradiť najneskôr do 30.9.2011.

Na pojednávaní konanom dňa 24.9.2013 sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 16.9.2013, súd v zmysle vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Podľa o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

Podľa o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie

doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa čl. 4 bodu 4.4 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok, spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na pojednávaní žalovaná uznala pohľadávku týkajúcu sa poskytnutých služieb a to vo výške 206,24 eura.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. A5617296, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej Zmluvy žalobca vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré žalobca poskytuje. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí dodatku k Zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie/ LG GT405 za cenu 1 eura. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby zo strany žalobcu a to za obdobie od 2011/05 - 2011/07 vo výške 206,24 eura. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka zaplatenia istiny v uvedenej sume žalobe vyhovel.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa čl. 11 bod 11.14 všeobecných podmienok, v prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako sú dohodnuté v tomto bode, má spoločnosť Orange Slovensko nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej výške.

Žalobca si uplatnil proti žalovanej okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 1.10.2011 do zaplatenia. Žalobca požiadal o plnenie žalovanú listom zo dňa 16.9.2011, v ktorom ju vyzval na plnenie najneskôr do 30.9.2011. Žalovaná svoj dlh

žalobcovi doposiaľ nezaplatila a preto je od 1.10.2011 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka príslušenstva pohľadávky úroku z omeškania zo sumy 206,24 eura žalobe vyhovel.

Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 134 eur, ktorú si žalobca uplatňuje z titulu náhrady škody, ktorá mu podľa jeho názoru vznikla a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca.

Ustanovenie je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/RHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1

ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu

nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná ( ). Jej ďalším

používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 134 eura uplatňuje vo výške škody, ktorá mu podľa neho preukázateľne vznikla. Citované zákonné ustanovenie upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorá má subjektívny charakter a jej predpokladom je okrem existencie protiprávneho úkonu, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou tiež aj zavinenie, ktoré sa predpokladá. Škodca sa však môže vyvinúť, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Nárok na náhradu škody podľa je teda opodstatnený iba vtedy, ak sa preukáže, že škodca konal v rozpore s uloženou právnou povinnosťou a v dôsledku takéhoto porušenia vznikla škoda, ktorú zavinil. Súd zameral dokazovanie na preukázanie jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a dospel k záveru, že ak by aj súd posudzoval nárok žalobcu z titulu náhrady škody, existencia týchto predpokladov jednoznačne nebola preukázaná. Súd má za to, že samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť zo strany žalovanej ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Poskytnutie zľavneného mobilného zariadenia predstavuje akurát súčasť obchodnej stratégie a politiky žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že škodu predstavuje poskytnutá zľava na mobilný telefón, nemôže obstáť ani z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne ešte pred konaním žalovanej. K poskytnutiu zľavneného mobilného telefónu (škode) by tak došlo ešte pred protiprávnym konaním žalovanej, a preto nemožno tvrdiť, že nebyť takéhoto konania žalovanej, nedošlo by ani ku škode u žalobcu.

Súd mal však za preukázané, že v predmetnej veci si žalobca evidentne uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty obsiahnutý v Dodatku k Zmluve. Žalobca svoj nárok síce požaduje titulom náhrady škody, avšak v tomto prípade súd má za to, že ide o žalobu žalobcu o plnenie zo zmluvy ( ). Právo na náhradu škody je právom z porušenia práva a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné ako v prípade plnenia zo zmluvy. Žalobca sa sám v rámci svojej obchodnej politiky rozhodol, že mobilný telefón odpredá žalovanej za kúpnu cenu 1 eur zaplatenú na základe kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná používala výhody paušálneho vzťahu je rovnako bezvýznamná. Žalobca sumu 134 eura požaduje ako náhradu škody, pričom v skutočnosti naďalej požaduje zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou telefónu. Škoda na strane žalobcu nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou mobilného telefónu. V takomto prípade by išlo opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, lebo by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu vznikla. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia .

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa , pretože v konaní ohľadne žaloby týkajúcej sa náhrady škody mal plný úspech vedľajší účastník. Do konania vedľajší účastník vstúpil na strane žalovanej len čo sa týka náhrady škody vo výške 134 eur. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z náhrady hotových výdavkov jeho advokáta podľa ust. vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena bola priznaná za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 eura a to: prevzatie a príprava zastúpenia ( , vyjadrenie zo dňa 12.7.2013, x 7, eura režijný paušál ( , odmena spolu 48, eura a % DPH v sume 9, eura. Celkom boli priznané trovy konania v sume 58, eura.

Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.