Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-222-2012.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/222/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: V. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V. XXX/X, G., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 248,95 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28.4.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane a žalobca na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky žalobcu. Dodal, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu č. 3912380, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom) v zmysle § 4 ods. 8 citovaného zákona, žalovanému (ako účastníkovi) v zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku, pričom povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť mu zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Dodal, že v uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb v poskytovaní prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovaný prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu
žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7903139546 splatnú dňa 27.4.2009 znejúcu na sumu 248,95 Eur. Dodal, že celková neuhradená suma v čase pohľadávky činila sumu 248,95 Eur, a ktorú sumu žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Poukázal na § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % z dlžnej sumy za obdobie od 28.4.2009 do zaplatenia.
Súdu sa nepodaril zistiť pobyt žalovaného, preto mu súd uznesením zo dňa 20.11.2012 sp. zn. 36C/222/2012-29 ustanovil pre toto konania opatrovníka; uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2012.
Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý písomným podaním zo dňa 6.9.2013 ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň prejavil súhlas s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa taktiež nedostavil ani súdom ustanovený opatrovník žalovaného, u ktorého bolo doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňom 26.6.2013, a ktorý svoju neúčasť súdu vhodným spôsobom riadne a včas neospravedlnil, a ani nenavrhol pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť.
Súd preto prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a opatrovníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, oboznámením sa návrhom na začatie konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 16.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu - Slovak Telecom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa postupca zaviazal postúpiť a týmto i postúpil žalobcovi postupované pohľadávky podľa čl. I zmluvy špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa príloh 1-10 tejto zmluvy, vzniknuté na základe Zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi, so všetkými právami s nimi spojenými.
Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkaz predpísaný, určí ho súd.
Základným predpokladom pre vyhovenie nároku žalobcu v akomkoľvek konaní je preukázanie tzv. vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, resp. práva, na základe ktorého môže žiadať od povinného určité peňažné či nepeňažné plnenie alebo iný nárok. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.
Občianske súdne konanie je konaní dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť všetky dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd požiť dohady, predpoklady, indície a podobne.
V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2011 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom. V zmysle Čl. II uvedenej zmluvy žalobcovi mali byť postúpené len pohľadávky špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok podľa Príloh 1-10 zmluvy. Žalobca však súdu tieto dôkazy v konaní nepredložil. Z uvedeného dôvodu, súd potom nemohol uzavrieť, že riadnym vlastníkom pohľadávky je práve žalobca, nakoľko to iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo jasné a nezameniteľne preukázané, že práve vlastníctvo pohľadávky vo výške 248,95 Eur voči žalovanému vzniknutej z faktúry č. 7903139546 prešlo na práva k žalovanej pohľadávke a preto súd musel konštatovať, že tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej legitimácie.
Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovaného nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že je v konaní aktívne legitimovaný, t.j. že je riadnym vlastníkom žalovanej pohľadávky a preto žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom k tomu, že v konaní bol v celom rozsahu neúspešný žalobca a tento si uplatnil právo na náhradu trov konania, súd o jeho trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.