Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, Bratislava proti žalovanému: JUDr. Stanislavovi Volárovi, Kukučínova 11, Piešťany, správcovi úpadcu VETES Vrbové s.r.o., M. R. Štefánika 174, Vrbové, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -150 zo dňa 25.4.2012 jednohlasne t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca (pôvodne Sociálna poisťovňa, Bratislava) sa v konaní domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 1.942,10 eur prihlásená v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu dňa 4.5.2009 sa uznáva ako pohľadávka proti podstate. Poukazoval na to, že žalovaný ako správca úpadcu prihlásenú pohľadávku odmietol s odôvodnením, že nejde o pohľadávku proti podstate, nakoľko platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla dňa 14.4.2008 a lehota na podanie prihlášok uplynula dňa 30.9.2008. Prihlásená pohľadávka predstavuje dávky garančného poistenia vyplatené na základe rozhodnutí zo dňa 27.4.2009, pričom takáto pohľadávka vzhľadom na jej charakter môže vzniknúť iba po vyhlásení konkurzu a ktorá sa v zmysle zaraďuje medzi ďalšie nároky zamestnancov úpadcu.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu Slovenská konsolidačná a.s., s tým, že zmluva o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s pôvodným žalobcom je neplatným právnym úkonom, nakoľko postúpeniu pohľadávok z garančného poistenia bráni ustanovenie Pohľadávka síce vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak ide o podmienenú pohľadávku, ktorá sa prihlasuje podľa , nemá súvislosť so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a preto nemôže patriť medzi pohľadávky proti podstate uvedené v a zákona o konkurze a reštrukturalizácii . Podľa jeho názoru pohľadávky zamestnancov vznikli a boli splatné pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorý bol povinný do 4.5.2008 doručiť žalobcovi podklady pre uplatnenie dávok garančného poistenia a žalobca preto mal vedomosť o uplatňovaných nárokoch zamestnancov úpadcu najneskôr dňa 12.5.2008 a súčasne možnosť svoj nárok prihlásiť u správcu v lehote na podanie prihlášok, ktorá uplynula dňa 30.9.2008.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 25.4.2012 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.942,10 eur uplatnená u žalovaného prihláškou zo dňa 4.5.2009 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. je pohľadávkou proti podstate z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neuplatnenia.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prejednal vec podľa v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že tento účastník podaním zo dňa 23.4.2012 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a doložil aj potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 14.3.2012. Súd predložené ospravedlnenie nepovažoval za riadne, nakoľko dôvod pre odročenie pojednávania žalovaný neoznámil súdu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na okolnosti mohol predpokladať. Súd konštatoval, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 14.3.2012 a žalovaný zaslal súdu ospravedlnenie dňa 23.4.2012, teda viac ako jeden mesiac po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie a iba dva dni pred pojednávaním. Návrh na odročenie pojednávania tiež neobsahoval základné náležitosti, akými sú okrem iného dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel, ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu, alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil, a ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný sa bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť pojednávania. Z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného takéto informácie nevyplývajú. Súd tak nepovažoval ospravedlnenie žalovaného za riadne, a nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie.

V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej súd uviedol, že mu bol dňa 16.4.2008 doručený návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok VETES Vrbové, s.r.o. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa tento deň považuje za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pričom týmto dňom vzniká zamestnancom nárok na dávku garančného poistenia a Sociálnej poisťovni (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká povinnosť vyplatiť tieto dávky. Zamestnanci si uplatnili nárok na dávku garančného poistenia u právneho predchodcu žalobcu Sociálnej poisťovni v jednom prípade dňa 3.4.2009 a v troch prípadoch dňa 22.4.2009, t.j. po vyhlásení konkurzu a po uplynutí 45 dňovej lehoty na prihlasovanie pohľadávok do konkurzného konania úpadcu VETES Vrbové, s.r.o. Dávky garančného poistenia boli priznané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne (-10, -10, -10, -10) zo dňa 27.4.2009, právoplatnými dňa 4.6.2009, t.j. boli priznané a vyplatené až po vyhlásení konkurzu.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa jedná o budúcu pohľadávku, nakoľko v zmysle budúce pohľadávky si voči úpadcovi uplatňujú ručitelia, spoludlžníci, záložcovia úpadcu a ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok, ako aj ďalšie osoby, o ktorých tak ustanovuje zákon.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že ide o podmienené pohľadávky. V zmysle sa za podmienené pohľadávky považujú pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky. Z právneho hľadiska ide teda o právne úkony, v zmysle ktorých vznik, zmenu alebo zánik práva a povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Pod pojmom podmienky sa rozumie vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa právne následky úkonu robia závislé od neistej skutočnosti, o ktorej účastníci právneho úkonu nevedia s istotou predpokladať či sa splní, ani kedy sa splní. Ide o pohľadávky, ktoré vznikajú na základe právnych úkonov, predovšetkým zo zmlúv. V týchto prípadoch právo vzniká až splnením podmienky. V prípade výplaty dávok z garančného poistenia však nejde o plnenie zo záväzkových vzťahov, na základe právnych úkonov, ale priamo zo zákona o sociálnom poistení vychádzajúc z , v zmysle ktorého samotnou výplatou dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne. Sociálnej poisťovni pri splnení zákonných predpokladov na priznanie a výplatu dávky nezostáva možnosť odmietnuť vyplatiť dávku garančného

poistenia. Pokiaľ by táto pohľadávka bola považovaná za podmienenú pohľadávku a sociálna poisťovňa by mala povinnosť prihlásiť ju v zákonom stanovenej lehote 45 dní, Sociálna poisťovňa nemá zákonom garantovanú možnosť určiť výšku pohľadávky, ani okruh osôb, ani účtovne preukázať pohľadávku. Vzhľadom na absenciu uvedených skutočností, ktoré sú k relevantnému prihláseniu pohľadávky do konkurzu vyžadované zákonom, každá takáto pohľadávka by musela byť popretá. Tým by fakticky došlo k popretiu práva Sociálnej poisťovne a jej právnych nástupcov na uplatnenie pohľadávok v konkurznom konaní a na ich uznanie.

Súd sa ďalej zaoberal tvrdením žalovaného, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, ktorá vznikla ako dávka garančného poistenia nie je pohľadávkou proti podstate. V ustanovení po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať, že v tomto ustanovení sú pohľadávky proti podstate vymenované len príkladmo a zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Keďže pohľadávka právneho predchodcu žalobcu Sociálnej poisťovne vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, súd má za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. Na podporu uvedeného názoru súd uvádza, že aj predchádzajúca právna úprava v ustanovení o konkurze a vyrovnaní upravovala, že peňažná náhrada vyplatená zamestnancom z garančného fondu bola výslovne považovaná za pohľadávku proti podstate. Dokonca aj podľa novelizovaného zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1.1.2012 sú pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu považované za pohľadávky proti podstate.

Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, ktorá vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne súd vec nesprávne právne posúdil a preto nevykonal ďalšie potrebné dôkazy. Namietal, že v konaní bol porušený princíp rovnosti účastníkov a slovenský právny poriadok nepozná súdom prvého stupňa uvádzané náležitosti ospravedlnenia neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania. Pripustil, že ospravedlnenie neúčasti doručil súdu iba deň pred pojednávaním, avšak s tým, že nemal úmysel sa pojednávania nezúčastniť a v účasti mu zabránil iba vážny zdravotný stav. Pokiaľ súd napriek tomu vec prejednal a rozhodol, vážne pochybil a odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Pohľadávku žalobcu odvolateľ považuje za nepostupiteľnú vzhľadom na ustanovenie a z toho dôvodu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.10.2009 považuje za neplatnú a žalobcu za účastníka bez aktívnej legitimácie v konaní. Naviac podľa jeho názoru ani Sociálna poisťovňa nemá právny titul na uplatnenie si vyplatených dávok garančného poistenia v konkurznom konaní, ako to vyplýva z ustanovenia , nakoľko na výplatu týchto dávok používa samotnými zamestnávateľmi naakumulované finančné prostriedky, a priznanie tohto nároku by znamenalo bezdôvodné obohatenie Sociálnej poisťovne. Má za to, že ide o budúcu pohľadávku, ktorá je špecifikovaná v a ktorá sa v konkurze musí prihlásiť ako pohľadávka podmienená.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že sa súd prvého stupňa nedopustil procesného pochybenia prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalovaného napriek požiadavke tohto účastníka na odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pozornosti žalovaného zrejme uniklo ustanovenie a v znení účinnom od 1.1.2012 upravujúce náležitosti návrhu na odročenie pojednávania uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, žalovaným

nedodržané, ktorá skutočnosť legalizuje súdom zvolený postup vo veci. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov konania, nielen žalovaného, pričom vychádzal z obsahu spisového materiálu zahŕňajúceho okrem iného dve písomné stanoviská žalovaného vo veci, aj v súvislosti s čím námietku porušenia princípu rovnosti účastníkov nebolo možné považovať za dôvodnú. Obdobne, pokiaľ žalobca namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok v súvislosti s tvrdenou nepostupiteľnosťou predmetnej pohľadávky podľa § 149 zákona o sociálnom poistení, pričom svoju námietku nekonkretizoval právnou úvahou o možnom spôsobe aplikácie tohto ustanovenia. Ustanovenie § 149 v spojení s § 293s a § 293ak zákona, pohľadávky Sociálnej poisťovne vzniknuté podľa § 148 ods. 3 zákona z režimu postupovania pohľadávok nevylučuje.

V súvislosti s otázkou samotnej existencie pohľadávky Sociálnej poisťovne ( ) a charakteru tejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate súd prvého stupňa dostatočne jasne formuloval svoje závery korešpondujúce s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v obdobných veciach, preto sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožnil a podľa a ho ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.