Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-298-2013.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/298/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. X, XXX XX D., zast. zák. zástupcom Ing. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Karol Gordík, advokát, so sídlom: W. XX, XXX XX D., proti odporcovi: Základná škola, so sídlom Limbová 30, 010 07 Žilina, IČO: 37810880, o zaplatenie 829,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/391/2012-28 zo dňa 16. apríla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 13C/391/2012-28 zo dňa 16. apríla 2013 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 829,86 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú sumu 829,86 eur a trovy konania na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovateľ ako žiak odporcu dňa 27.6.2011 po odchode zo školskej jedálne zle dostúpil na schod a spadol na pravú ruku. Po tomto úraze bol dopravený na traumatologickú pohotovostnú ambulanciu, kde bola konštatovaná zlomenina dolného konca vretennej kosti a následne bol odoslaný k ošetrujúcemu lekárovi, ktorý vypracoval posudok o bolestnom, ktoré bolo ohodnotené na 60 bodov. O úraze bol spísaný záznam o neregistrovanom školskom úraze, z čoho vyplýva, že navrhovateľ utrpel školský úraz. Keďže odchod zo školskej jedálne v zariadení odporcu je v priamej súvislosti s výchovou a vzdelávaním, navrhovateľ žiadal odporcu o odškodnenie školského úrazu v zmysle § 144 ods. 1 písm. o) zák. č. 245/2008 Z.z. Keďže odporca na uvedené nereagoval, bol požiadaný Mestský úrad Žilina, odbor školstva, o riešenie tohto problému, na čo reagoval zriaďovateľ odporcu Mesto Žilina tak, že bolo navrhovateľovi poskytnuté poistné plnenie v sume 92,94 eur na základe poistenia, ktoré bolo v prospech žiakov uzatvorené Mestom Žilina. Tiež poukázal na to, že poskytnutím poistného plnenia nebolo žiadnym spôsobom uznané, že školské zariadenie zodpovedá za tento úraz. Na základe uvedeného sa preto navrhovateľ domáhal nároku na odškodnenie školského úrazu v sume 829,86 eur, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi vzniknutou škodou v sume 922,88 eur (60 bodov x 15,38 eur) a poistným plnením poskytnutým zo strany poisťovne v sume 92,94 eur.
Súd prvého stupňa o nároku navrhovateľa rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v súlade s ust. § 114 ods. 5 O.s.p., keď v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Ide o zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon), keď podľa ust. § 144 ods. 1 písm. o) má dieťa alebo žiak právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2 a 4, uvedeného zákona a podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820- OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011, oznámené v Zbierke zákonov SR pod č. 155/2011 Z.z., ktoré opatrenie ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod na 15,38 eur.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil trovy konania, ktoré si ale počas konania nevyčíslil a to ani do vyhlásenia rozsudku a ani v lehote 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku. Preto súd skúmal, či navrhovateľovi nejaké trovy s výnimkou trov právneho zastúpenia vyplývajú zo spisu, no zo spisu navrhovateľovi žiadne trovy konania nevyplývajú a navrhovateľ neplatil ani súdny poplatok za návrh na začatie konania. S poukazom na uvedené potom súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Podotkol, že nebol povinný vyzývať navrhovateľa na vyčíslenie uplatnených trov konania v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p., pretože táto povinnosť súdu vzniká len v prípade, že sa konanie končí rozhodnutím, ktoré sa nevyhlasuje, pričom tento rozsudok bol riadne verejne vyhlásený.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, zdôraznil, že navrhovateľ je žiakom odporcu a tento žiak dňa 27.6.2011 po odchode zo školskej jedálne zle dostúpil na schod, spadol na pravú ruku, pričom utrpel zlomeninu dolného konca vretennej kosti. O úraze bol v súlade s ust. § 152 písm. e) zák. č. 245/2008 Z.z. (Školský zákon) spísaný záznam. Následne bolo navrhovateľovi poskytnuté poistné plnenie na základe úrazového poistenia vo výške 92,94 eur za dobu nevyhnutného liečenia navrhovateľa. Navrhovateľ sa domáhal škody až vo výške 829,86 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi výškou škody určenou podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď zo strany poisťovne bola mu hradená len suma 92,94 eur. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o priznaní nároku navrhovateľa sa opieral o ustanovenie § 144 ods. 1 písm. o) zák. č. 245/2008 Z.z. Podľa názoru odporcu však toto ustanovenie priznáva dieťaťu alebo žiakovi právo na náhradu škody, ale priamo neupravuje zodpovednosť za škodu. Nakoľko zodpovednosť za škodu v uvedenom právnom predpise nie je upravená iným spôsobom, ako je upravená v Občianskom zákonníku, nie je prípadom objektívnej zodpovednosti za škodu, a preto pri posudzovaní zodpovednosti za vznik škody je potrebné aplikovať ust. § 420 ods. 1,2,3 OZ. Odvolateľ zdôraznil, že v ich prípade nedošlo v súvislosti so vznikom škody k porušeniu právnej povinnosti. Odporca dodržal všetky právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia a nebolo ani nijakým spôsobom preukázané zanedbanie náležitého dohľadu nad navrhovateľom. Podľa školského poriadku základnej školy dozorujúci zamestnanec vykonáva dozor v školskej jedálni. Po opustení školskej jedálne však už žiaci odchádzajú z areálov školy bez zamestnanca školy. Podľa § 152 písm. c) zák. č. 245/2008 Z.z. školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov a detí. V žiadnom z dôkazov, ktoré v spore navrhovateľ predložil, nebolo uvedené akékoľvek porušenie povinnosti zo strany odporcu v príčinnej súvislosti, s ktorým by došlo k vzniku škody navrhovateľa, nebol konštatovaný zlý stav schodišťa, na ktorom navrhovateľ utrpel úraz a neboli zistené ani iné okolností, z ktorých by bolo zrejmé zanedbanie povinnosti odporcu. Vo vyhlásení poškodeného k uplatneniu nároku na náhradu škody zo dňa 19.9.2011 bola ako príčina škody uvedená náhla telesná indispozícia navrhovateľa, čo zákonný zástupca navrhovateľa potvrdil svojim podpisom a ani nijak inak nespochybnil. Tým odporca dostatočne preukázal, že škodu nezavinil, a teda sa v zmysle § 420 OZ zbavil zodpovednosti za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Odporca ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania použil ako dôkazný prostriedok výňatok z článku zo zdroja: http:WWW.sme.sk/c/2385397/skoly-musia-odskodnovať-urazy-nemaju-z-coho.html, pričom dôkaz pochádza z 19.9.2005, t.j. z obdobia, keď pre školský úraz a zodpovednosť za školský úraz platila odlišná právna úprava ako v čase, keď došlo k úrazu navrhovateľa. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie odporcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Aj podľa odvolacieho súdu navrhovateľ sa dôvodne domáhal zaplatenia rozdielu medzi vzniknutou škodou, ktorá bola vo výške 922,88 eur (60 bodov x 15,38 eur) a poistným plnením poskytnutým zo strany poisťovne vo výške 92,94 eur, t.j. žalovanej sumy vo výške 829,86 eur. Odporca nespochybnil, že úraz navrhovateľovi, ktorý je žiakom odporcu, sa stal po odchode zo školskej jedálne, keď tento zle dostúpil na schod a spadol na pravú ruku. Navrhovateľ utrpel zlomeninu dolného konca vretennej kosti a posudok o bolestnom a posudok o bolestnom ohodnotil vzniknutý úraz na 60 bodov. O úraze bol riadne spísaný záznam o školskom úraze a keďže odchod zo školskej jedálne zariadenie odporcu je aj podľa odvolacieho súdu v priamej súvislosti s výchovou a vzdelávaním, odporca sa nemôže zbaviť zodpovednosti za takto vzniknutý školskú úraz. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, preto nemohol prisvedčiť argumentom odporcu, na ktorých založil svoje odvolanie. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje, a preto ho potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Odporca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešný bol navrhovateľ, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.