Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/46/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, proti povinnému: I. N., W.. X.X.XXXX, F. U. C., N. XX, pre vymoženie úrokov z omeškania a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 2268/05, o odvolaní súdneho exekútora a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 21. decembra 2012 č. k. - 20 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v sume 39,08 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „exekučný súd“) uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu, ktorá sa vykonávala na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice z 23.7.2005 sp. zn. N 3629/2005, NZ 34208/2005, NCRLs 33721/2005 spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača (ďalej len „notárska zápisnica“). V nej deklarovaný právny záväzok vychádza zo zmluvy o úvere č. 7370127 uzavretej medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom dňa 1.3.2005, ktorá spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru je súčasťou notárskej zápisnice.

Z obsahu týchto listín usúdil, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že pokiaľ povinný chcel, aby mu úver bol poskytnutý, súčasne bol nútený podpísať priamo vo formulárovej zmluve predtlačený text plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v mene spotrebiteľa tak, aby notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý majetok spotrebiteľa do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva, že ide o široko a všeobecne koncipované plnomocenstvo, pričom vznik ani konkrétnu výšku záväzku nebolo možné predpokladať a že týmto splnomocnením spotrebiteľ zároveň sa vzdal práva neuznať záväzok, ktorý (ne)vznikne v budúcnosti. Zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu, dodávateľom vopred určenú osobu na uznanie v danom čase všeobecného a neurčitého záväzku, považoval za neprípustnú v spotrebiteľských zmluvách a ako takú aj za absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby na a uznanie záväzku z úveru a na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu, považoval za podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, keďže splnomocnená tretia osoba nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len záujem dodávateľa na uznaní pohľadávky spotrebiteľom a možnosť vymáhať ju.

Vychádzajúc z faktu, že zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra v predtlačenej zmluve priamo určil oprávnený, pričom ide o advokáta, ktorý v iných súdnych konaniach zastupuje oprávneného a tiež z faktu, že v sume uznaného dlhu, ktorý sa má vymáhať pre oprávneného, sú zahrnuté aj trovy právneho zastúpenia (v konaní pred notárom) a trovy spísania notárskej, s poukazom na ustanovenia o nespôsobilom zástupcovi pre rozpor záujmov zastúpeného so záujmami zástupcu () dospel k záveru, že splnomocnený zástupca povinného dlh uznal v rozpore s platnou právnou úpravou, keďže jeho záujmy boli v rozpore so záujmami povinného. Konštatoval tiež, že daný advokát vo vzťahu k povinnému si nemohol plniť a ani si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, keďže sa s povinným ani nestretol a nepoužil všetky právne prostriedky, aby ho ochránil vo vzťahu k oprávnenému. Rovnako jeho vyhlásenie pred notárom do notárskej zápisnice považuje za neplatné, pretože odporuje zákonu a tiež sa prieči aj dobrým mravom ( Obč. zák.), keďže bolo vykonané na základe absolútne neplatného plnomocenstva ( a Obč. zák.), v dôsledku čoho spomedzi obligatórnych náležitostí exekučného titulu absentuje súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice .

Oprávneného zaviazal povinnosťou náhrady trov exekúcie voči súdnemu exekútorovi v sume 117,42 €. Rozhodol tak s poukazom na §203 ods. 1 EP z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.

Výšku trov stanovil podľa vyhlášky MS SR č. znení platnom do 30.4.2008 (ďalej aj len „vyhláška“). Exekútorovi priznal 1/ odmenu a/ za 115 minút účelne vynaložených na exekúciu (spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností, exekučný príkaz z 15.1.2010; spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, príkaz a exekučný príkaz z 11.4.2012; spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkaz a exekučný príkaz z 11.4.2012) v sume 13,28 € a b/ za 8 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku cez dopravný inšpektorát, zisťovanie účtov cez daňový úrad, 2 x zisťovanie majetku a pobytu cez orgány obce, 2 x zisťovanie zamestnávateľa cez Sociálnu poisťovňu) po 3,32 € v sume 26,56 € a 2/ náhradu hotových výdavkov

- 8,93 € poštovné a 45,12 € cestovné z Košíc do Gemerskej Polomy a späť dňa 23.6.2010 a 3/ 3,96 € náhradu za stratu času za 6 polhodín po 0,66 € v súvislosti s uvedenou cestou. Súčet náhrady trov podľa bodov 1/až 3/ (97,85 €) zvýšil o 20 % DPH v sume 19,57 €.

Nepriznal odmenu za exekútorom účtovaný úkon „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie“, nakoľko túto posúdil ako administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada za ktorú je zahrnutá v odmene (§25 vyhlášky). Nepriznal odmenu ani za ďalší účtovaný úkon (spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie), s odôvodnením, že je odmeňovaný paušálnou sumou. Odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť mu nepriznal s odôvodnením, že podľa špecifickej úpravy výpočtu odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie odmena za tento úkon nepatrí.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený aj súdny exekútor včas podali odvolanie.

Oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí s právnym názorom exekučného súdu, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou. Podľa neho predmetnú zmluvu totiž nie je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v , pretože ide o zmluvu, ktorá vznikla podľa a je tzv. absolútnym obchodom. On svojim klientom poskytuje úvery na základe zmlúv uzatváraných v zmysle a nasl. , ktoré nespĺňajú charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vyjadruje svoju nespokojnosť s postupom exekučného súdu, ktorým opakovane preskúmal exekučný titul, hoci prv už bola predmetom jeho prieskumu, nezistil rozpor so zákonom, a preto aj došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie.

Namieta aj proti záveru exekučného súdu o vadnosti povinným udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Poukazuje na to, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle §22 v nadväznosti na §31 a nasl. Obč. zák., že povinný ako dlžník kedykoľvek po uzavretí úverovej zmluvy v roku 2005 mohol udelené plnomocenstvo odvolať (§33b Obč. zák.), čo však neurobil. S argumentom, že žiaden zákon nevyžaduje povinnú účasť dlžníka pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice (§41 ods. 2 EP), namieta aj proti záveru, žeby absencia účasti oprávneného aj povinného pri spísaní zápisnice bola spôsobila materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Podľa neho pri uznaní záväzku v zmysle platných právnych predpisov neexistuje ani povinnosť určiť výšku uznávaného záväzku presným číselným vyjadrením. Nestotožňuje sa preto ani s ďalším záverom exekučného súdu, že v čase uzavretia zmluvy dlh nemal existovať a nemala byť známa ani jeho výška, v dôsledku čoho v čase udelenia plnomocenstva povinný nemohol realizovať svoje právo uznať dlh, ani splnomocniť tretiu osobu na výkon tohto práva.

Na záver namieta aj výšku priznanej náhrady trov exekúcie, a to z dôvodu priznania DPH aj z náhrady hotových výdavkov a z náhrady za stratu času.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na znenie §196 EP účinné od 1.1.2012, v zmysle ktorého zdaniteľnému plneniu podliehajú všetky príjmy exekútora (čiastočné i úplné plnenia) vo všetkých exekučných konaniach začatých aj pred 1.1.2012, avšak už navýšením celých trov o 20 % DPH. V tomto rozsahu preto rozhodnutie exekučného súdu o trovách exekúcie považuje za vecne správne.

Súdny exekútor v dôsledku nepriznania odmeny za zriadenie exekučných záložných práv podľa §6 vyhlášky odvolaním namieta nesprávne určenie výšky priznanej náhrady trov. S odvolaním sa na to, že v prospech oprávneného zriadil záložné právo na 12 nehnuteľnostiach, pričom exekučný príkaz aj doručil katastru nehnuteľností, oponuje, že priznaním len tzv. časovej odmeny za tieto úkony exekučný súd nesprávne a arbitrárnym postupom mu odňal jeho zákonný nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v celkovej sume 398,28 € + 20 % DPH, odňal mu vlastnícke právo, čím porušil a 3 SR. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožňuje s rozhodnutím exekučného súdu o nepriznaní odmeny za zriadené exekučné záložné práva. Zastáva názor, že pri zastavení exekúcie súd by mal určovať odmenu exekútora podľa §14, 15 a 16 vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie určovať odmenu podľa §6 vyhlášky.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca súdu prvého stupňa odvolaniam nevyhovel a preto postupujúc v zmysle vec predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu.

Odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolaní a po zistení, že odvolania boli podané na to oprávnenými osobami, postupom podľa a preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je opodstatnené len vo výroku o trovách exekúcie a že odvolanie súdneho exekútora nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ exekúciu zastavil. Exekučný titul vyhodnotil z pohľadu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom aj preto, že bola vyhotovená na základe prehlásenia splnomocneného zástupcu nespôsobilého pre rozpor záujmov zastúpeného s jeho

záujmami (§22 ods. 2 Obč. zák.). Odvolací súd sa s týmito právnymi závermi stotožňuje a na doplnenie považuje za potrebné uviesť:

Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu konania, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a to i bez návrhu, skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie. Ak zistí, že exekúcia je vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je vykonateľný po stránke formálnej alebo materiálnej, je oprávnený exekúciu zastaviť. Exekučný súd teda mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu i súvisiace doklady, najmä predmetnú notársku zápisnicu i zmluvu o úvere. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods. 1 EP) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§57 ods. 2 EP), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže urobiť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Za jednu zo základných otázok, ktoré treba v danej veci vyhodnotiť, je to, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, v akom ich urobil v mene povinného a či zmluvné zastúpenie podľa medzi ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti.

Dohoda o plnomocenstve (plnomocenstvo v danom prípade udelené dlžníkom ako splnomocniteľom splnomocnencovi za účelom, aby tento v prípade, že v budúcnosti nastane situácia, že dlžník si nebude riadne plniť povinnosti zo zmluvy o úvere, v mene dlžníka spísal notársku zápisnicu ako exekučný titul, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu) je dvojstranný právny úkon, ktorý v danom prípade vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, žeby mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami platného uznania záväzku sú jednak dôvod a jednak výška záväzku ( ). Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákonná účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti.

Podľa , ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa . Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

V kontexte uvedeného je potrebné vziať zreteľ na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a jeho zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť výberu zástupcu, pretože zmluva o úvere už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že tento hájil záujmy oprávneného, ktorý platil aj jeho odmenu. Predtlač zmluvy skoncipoval oprávnený, teda bezpochyby povinný na výbere osoby zástupcu nemal žiaden podiel. Všetky trovy pred notárom (vzniknuté so spísaním notárskej zápisnice) platil oprávnený a túto položku oprávnený aj

vymáha v tomto exekučnom konaní ako svoje náklady. Pokiaľ oprávnený takto postupoval, konal priamo proti naplneniu základného predpokladu pri udelení plnomocenstva, aby splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy splnomocniteľa, ktorým je v danom prípade povinný. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť, pretože Exekučný poriadok ho oprávňuje (a zároveň aj ukladá za povinnosť) skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom.

Zistený nedostatok plnomocenstva, že v dôsledku nespôsobilosti Mgr. Tomáša Kušníra zastupovať povinného pri uvedenom právnom úkone pred notárom pre preukázaný rozpor jeho záujmov so záujmami povinného, pre ktorý zmluva (dohoda o plnomocenstve) uzavretá medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa je absolútne neplatná, je postačujúci pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver je dostatočným dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ( ). Pri takýchto záveroch sú už bezpredmetné ďalšie dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval ako spotrebiteľský úver. Pokiaľ totiž súd uzavrel, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už nadbytočné hodnotenie charakteru zmluvy medzi účastníkmi konania. Z rovnakých dôvodov je bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Keďže o trovách exekúcie súd rozhoduje ex officio a podľa kogentnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach až 203 EP a vyhlášky MS SR č. , prieskumná činnosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na celý napadnutý výrok o trovách exekúcie bez ohľadu na to, v akom rozsahu je tento výrok napadnutý odvolaním a ako je odvolanie či už oprávneným alebo súdnym exekútorom odôvodnené. Po takomto preskúmaní napadnutého výroku odvolací súd dospel k záveru, že výrok o trovách exekúcie je potrebné zmeniť.

Reagujúc na dôvody odvolania súdneho exekútora odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že exekútorovi nárok na odmenu vzniká až momentom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o jej priznaní, nie však skôr (napr. už momentom zriadenia exekučného záložného práva ako namieta súdny exekútor), nejde o zákonný nárok exekútora na odmenu. Výšku odmeny exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov i náhrady za stratu času určuje teda súd rozhodnutím o trovách exekúcie.

Pokiaľ ide o určenie odmeny exekútora, exekučný súd postupoval správne, pokiaľ aplikoval vyhlášku v znení do 30.4.2008, nepostupoval však v súlade s touto vyhláškou, keď exekútorovi priznal časovú odmenu za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností a exekučný príkaz z 15.1.2010; za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, príkaz a exekučný príkaz z 11.4.2012; a za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkaz a exekučný príkaz z 11.4.2012. V tomto rozsahu ide totiž o úkony, ktoré za predpokladu, že boli potrebné na účelné vymáhanie nároku, sú odmeňované paušálnou sumou podľa §14 ods. 1 písm. b) vyhlášky.

V zmysle platného Exekučného poriadku vo vykonávaní exekúcie vydaním exekučného príkazu exekútor môže pokračovať až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§52 a nasl. EP). V posudzovanej veci upovedomenie o začatí exekúcie z 15.2.2006 doposiaľ nebolo účinne doručené do vlastných rúk povinnému, pričom náhradné doručenie je vylúčené (§49 ods. 1 EP). So zreteľom na túto skutočnosť a citované zákonné ustanovenia lehota na vznesenie námietok proti exekúcii ešte ani nezačala plynúť. Z toho dôvodu úkony súdneho exekútora súvisiace či už so zriadením exekučného záložného práva vrátane vycestovania za povinným do Gemerskej Polomy 23.6.2010 a nákladov na poštovné alebo s vymáhaním pohľadávky či už odpísaním z účtu v banke alebo zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, boli vykonané predčasne, a v danom prípade vzhľadom na výsledok exekučného

konania aj nadbytočne, a teda neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Exekútorovi preto odmena za ne nepatrí. Z toho istého dôvodu neúčelným boli aj hotové výdavky exekútora vynaložené jednak na poštovné v súvislosti s touto jeho činnosťou a jednak aj na cestu za povinným z Košíc do Gemerskej Polomy a späť, pri ktorej povinnému bolo doručené (§49 ods. 3 EP) len upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v KN, avšak stále nie upovedomenie o začatí exekúcie z 15.2.2006, v zmysle ktorého povinný má právo brániť sa proti exekúcii námietkami.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom exekútorovi nepriznal požadovanú odmenu za úkon „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie“ a „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“. Za vecne správne považuje priznanie paušálnej odmeny za 8 úkonov exekučnej činnosti tak ako sú v tomto uznesení skôr špecifikované ad 2b/ spolu v sume 800 Sk a priznanie náhrady poštovného vynaloženého za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie z 15.2.2006 povinnému (2 x 1,46 €) a za účelom zistenia potrebných údajov o ňom a o jeho majetku prostredníctvom vyššie vymenovaných orgánov a inštitúcií (3 x 1,03 €).

Správna a zákonu zodpovedajúca výška odmeny exekútora je preto 26,56 € (800 Sk) + 6,01 € ako náhrada jeho hotových výdavkov, ktorých súčet (32,57 €) v zmysle § 196 ods. 1 EP je potrebné zvýšiť o 20 % DPH, teda celkovo na 39,08 €.

Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, ich náhradu neuplatnil a súdny exekútor nemal úspech v odvolacom konaní. Povinnému trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli ( v spojení s ).

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.