Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/125/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu AL, s.r.o. so sídlom Hlinická cesta 1319, 014 01 Bytča, IČO 36 410 438, právne zastúpeného Q.. P. M., P., C. č. XXX/X, XXX XX A., proti žalovanému DIESEL Tank, s.r.o. so sídlom Robotnícka 2164/99, 017 01 Považská Bystrica, IČO 45 997 519, právne zastúpenému B. P.., B.. so sídlom C. XX/C, XXX XX A., IČO XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 17 578,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -210 zo dňa 12. apríla 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 11 238,58 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania: zo sumy 1 757,50 Eur od 22.09.2011 do 29.11.2011, zo sumy 1 192,31 Eur od 30.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 6 250,00 Eur od 23.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 3 796,27 Eur od 28.09.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, sa o d m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11 238,58 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania: zo sumy 1 757,50 Eur od 22.09.2011 do 29.11.2011, zo sumy 1 192,31 Eur od 30.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 6 250,00 Eur od 23.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 3 796,27 Eur od 28.09.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku súd žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , , , , , , , , , podľa a podľa nariadenia Vlády SR č. , keď mal v konaní z dokazovania vykonaného podľa , a podľa preukázané, že dňa 09.08.2011 bola uzavretá medzi účastníkmi rámcová kúpna zmluva v zmysle a nasledujúcich , v ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako predávajúceho previesť na žalovaného ako kupujúceho tovar, pohonné hmoty, a povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu s tým, že táto cena mala zohľadňovať prípadné zľavy alebo príplatky k základnej cene ponukového cenníka, vždy podľa vzájomnej dohody. Súd prvého stupňa zistil, že jednotlivé odbery pohonných hmôt prebiehali u žalobcu natankovaním do cisterny žalovaného s tým, že pri každom odbere sa urobil záznam do tzv. odberných listov, ktoré podpisoval na strane žalobcu zodpovedný zamestnanec a na strane žalovaného väčšinou Q. K., K.. Tieto skutkové závery súd prvého stupňa vyvodil predovšetkým

z predložených odberných listov za obdobie od 02.09.2011 do 21.09.2011. Predmetom sporu bolo len odobratie pohonných hmôt za obdobie od 14.09.2011 do 21.09.2011. Žalovaný dňa 15.09.2011 prevzal pohonné hmoty diesel v množstve 5 000 litrov v celkovej cene 6 250,00 Eur, čo svojim podpisom potvrdil Q. K., K.P., a zodpovedná osoba žalobcu. Na základe tohto odberu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FO11000429. Žalovaný dňa 14.09.2011 prevzal pohonné hmoty diesel v množstve 5 006 litrov v celkovej cene 6 257,50 Eur, čo svojim podpisom potvrdil Q. K., K.P., a zodpovedná osoba žalobcu. Na základe tohto odberu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FO11000408. Na túto faktúru žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2 500,00 Eur dňa 11.10.2011, sumu 2 000,00 Eur dňa 11.11.2011 a sumu 565,19 Eur vzájomným zápočtom zo dňa 21.12.2011, nezaplatený zostatok predstavoval sumu 1 192,31 Eur. Žalovaný dňa 19.09.2011 prevzal pohonné hmoty diesel v množstve 3 001 litrov v celkovej cene 3 796,27 Eur, čo svojim podpisom potvrdil Q. K., K.P., a zodpovedná osoba žalobcu. Na základe tohto odberu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FO11000432. Súčet týchto faktúr, po zohľadnení čiastočných úhrad a zápočtu, predstavuje sumu 11 238,58 Eur. Za sporný odber pohonných hmôt považoval súd prvého stupňa odber zo dňa 21.09.2011, na ktorý žalobca vystavil žalovanému faktúru č. FO11000433 na sumu 6 340,18 Eur, keď podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo preukázané, že dňa 21.09.2011 žalovaný odobral od žalobcu pohonné hmoty diesel v množstve 5 012 litrov. Tento odber nebol podpísaný žiadnym zástupcom žalovaného na tzv. odberných listoch. Preto súd v tejto časti ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti nároku a nepreukázal odobratie tovaru žalovaným, ani čo do dôvodu ani čo do výšky a žalovaný túto časť nároku žalobcu popieral. Súd prvého stupňa poukázal na to, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má len procesný účel. Umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi. Súd musí rozhodnúť aj v tých prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti spornej skutočnosti, ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V takom prípade musí súd rozhodnúť v neprospech účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V posudzovanej veci žalovaný namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, zmluvy, a z opatrnosti relatívnu neplatnosť. Z výpisu z obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že v čase uzavretia zmluvy konali v mene žalobcu súčasne dvaja konatelia, zmluvu za žalovaného podpísal jeden konateľ, Q. K.. Súd prvého stupňa ustálil, že v tomto prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný využil zákonnú možnosť upraviť konanie v mene spoločnosti podľa vlastných potrieb. je založený na zásade neformálnosti, to znamená, že pre väčšinu právnych úkonov, najmä zmlúv uzavretých podľa tohto právneho predpisu, nie je predpísaná písomná forma. Účastníkmi zvolená písomná forma právneho úkonu vyplývala len z vôle zmluvných strán, nie zo zákona. O absolútne neplatný je právny úkon ide len vtedy, ak svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný by sa mohol dovolávať len prípadnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie však podľa . Prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú v tomto ustanovení vymenované taxatívne. Žalovaným namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu posudzoval súd prvého stupňa podľa . Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To znamená, že relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti právneho úkonu. Právny úkon relatívne neplatný sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je oprávnený, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Oprávneným je v danom prípade nepochybne žalobca, ktorý sa však jej relatívnej neplatnosti nedovolával. Neplatnosť právneho úkonu spôsobil žalovaný, preto sa jej nemôže dovolávať. Žalovaný musel vedieť, že písomnosti zakladajúce práva a povinnosti žalovaného podpisujú dvaja konatelia. Súd prvého stupňa akceptoval cenu uvedenú žalobcom v jednotlivých faktúrach a dodacích listoch s tým, že medzi účastníkmi nebola sporná cena pohonných hmôt, žalovaný namietal len prevzatie tovaru. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že cena za PHM sa javila štandardnou cenou zohľadňujúcu trhový mechanizmus tvorby cien a bola primeraná všeobecne známym cenám. Preto súd prvého stupňa nevykonal z úradnej povinnosti ďalšie dokazovanie v oblasti výšky ceny za pohonné hmoty. Rámcová kúpna zmluva konkrétne ceny za odber pohonných hmôt neriešila, odkazovala len na ceny podľa aktuálneho cenníka, preto z tohto pohľadu podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo relevantné, či došlo k jej platnému uzatvoreniu. O uplatnenom úroku z omeškania rozhodol súd v súlade so zákonným ustanovením v spojení s predpismi občianskeho práva.

Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , keď podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa o tom, že nepreukázal skutočnosť

odobratia pohonných hmôt diesel v množstve 5 012 litrov žalovaným dňa 21.09.2011 a má za to, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom čerpanie všetkých pohonných hmôt žalovaným vrátane dňa 21.09.2011. Z výpovede Q. K. je zrejmé, že odber dňa 21.09.2011 nepopiera, ale naopak uvádza, že sa stala chyba na jeho strane, že nepodpísal dokumenty ako doposiaľ. Žalobca v odvolaní upozornil na to, že ani pri čerpaní pohonných hmôt v dňoch 14.09. a 15.09.2011 nie je na dodacích listoch podpis žalovaného, avšak tieto odbery žalovaný potvrdil pri zápisoch, v ktorých je vypísané meno K. tak, že uvedené je písané jeho rukou, teda potvrdil čerpanie pohonných hmôt. Podľa názoru žalobcu je prirodzené, že Q. K. nepotvrdzoval čerpanie pohonných hmôt na základe dátumov, keď boli vykonané, ale na základe podpisov k ním priradených. Žalobca má potom za to, že súd prvého stupňa nemal brať do úvahy vyjadrenie Q. K., že si na odber dňa 21.09.2011 nepamätá, ale mal zobrať do úvahy, že toto sporné čerpanie nepoprel. Podpis pri odberoch chýbal aj dňa 15.09.2011, napriek tomu Q. K. dober pohonných hmôt potvrdil, čo svedčí o možnosti výskytu takejto chyby zo strany žalobcu, a teda nejde o úmysel žalobcu pripísať žalovanému fiktívne čerpanie. Vo všetkých dňoch, keď žalovaný čerpal pohonné hmoty, množstvo pohonných hmôt sa rovná množstvu pohonných hmôt na odberných listoch. Sporné čerpanie dňa 21.09.2011 je evidované v prehľade zo dňa 21.09.2011, kedy žalovaný dňa 21.09.2011 o 17:02:11 vykonal odber pohonných hmôt v množstve 5 012 litrov za cenu 6 340,18 Eur, teda zhodné množstvo ako je uvedené na odbernom liste. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil v konaní prehľady o odbere tovarov v jednotlivých dňoch, v ktorých je uvedené celkové množstvo predaja pohonných hmôt a jednotlivé odbery od jednotlivých zákazníkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 6 340,18 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.09.2011 do zaplatenia. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Proti rozsudku v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11 238,58 Eur s príslušenstvom podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a , keď podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd túto časť výroku napadnutú odvolaním zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamieta. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním napadnutého rozsudku účastníkmi konania, posudzoval, či žalobca a žalovaný, obaja ako oprávnené osoby na podanie odvolania, podali odvolanie včas, v priebehu plynutia zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že žalobca proti časti výroku súdu prvého stupňa, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal odvolanie v zákonnej lehote, keď rozsudok súdu prvého stupňa prevzal dňa 22.04.2013, dňa 23.04.2013 začala plynúť zákonná lehota na podanie odvolania a táto lehota uplynula dňa 07.05.2013. Žalobca podal odvolanie poštou dňa 07.05.2013. Žalovaný proti časti výroku súdu prvého stupňa, ktorou mu bola uložená povinnosť na peňažné plnenie (istina a príslušenstvo), podal odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty, keď rozsudok súdu prvého stupňa prevzal dňa 17.04.2013, dňa 18.04.2013 začala plynúť zákonná lehota na podanie odvolania a táto lehota uplynula dňa 02.05.2013. Žalovaný podal odvolanie elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 03.05.2013.

Odvolací súd odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol podľa a odvolanie žalovaného proti napadnutej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa po vecnej stránke neprejednal. Postup odvolacieho súdu podľa v danej veci neprichádza do úvahy.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej rozsudok napadol odvolaním žalobca, t.j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Odvolací súd preskúmal vec podľa v rozsahu odvolania podaného žalobcom, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny v napadnutej časti podľa potvrdiť.

Predmetom odvolacieho konania bola sporná skutočnosť, či žalovaný dňa 21.09.2011 odobral od žalobcu dohodnutý tovar v množstve 5 012 litrov za kúpnu cenu 6 340,18 Eur. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď peňažný nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy 6 340,18 Eur vyúčtovanej faktúrou č. FO11000433 s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.09.2011 do zaplatenia zamietol.

Na zdôraznenie správnosti žalobcom napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 09.08.2011 uzavretej v písomnej forme. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade bola písomná forma právneho úkonu založená dohodou zmluvných strán (pre platnosť kúpnej zmluvy zákon písomnú formu nevyžaduje) a proces tejto písomnej formy bol dokončený podpisom konajúcej osoby. Žalovaný, v mene ktorého v čase uzavretia kúpnej zmluvy konali súčasne dvaja konatelia, sa nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu v danom prípade pre nedostatok formy podľa § 40a v spojení s § 40 ods. 3 Obč. zák., pretože túto neplatnosť spôsobil sám, keď kúpnu zmluvu podpísal iba jeden z konateľov. Pre uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 267 ods.1 Obch. zák. neboli na strane žalovaného splnené zákonné podmienky, pretože žalovaný pre tento prípad nie je oprávneným na jej uplatnenie. Kúpnou zmluvou vznikol medzi účastníkmi obchodný záväzkový vzťah podľa § 409 ods. 1 v spojení s § 263 ods.2 Obch. zák., keď túto kúpnu zmluvu súd prvého stupňa posúdil ako rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa vzájomné plnenia žalobcu a žalovaného opakovali. Plnenie žalobcu bolo dohodnuté ako záväzok žalobcu previesť na žalovaného vlastnícke právo k tovaru a plnenie žalovaného bolo dohodnuté ako záväzok žalovaného tovar prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Tovar zmluvné strany špecifikovali ako motorová nafta DIESEL trieda B, D, F v kvalite STN EN 590 s kódom kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41 s tým, že množstvo bude určené podľa objednávok žalovaného v litroch, kúpna cena bude určená po vzájomnej dohode. Zároveň zmluvné strany dohodli podľa § 445 Obch. zák. tzv. výhradu vlastníckeho práva v prospech žalobcu až do zaplatenia kúpnej ceny žalovaným. V článku II. ods. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že základom pre určenie množstva tovaru je objem v litroch meraný certifikovanými prietokomermi. Podľa názoru odvolacieho súdu obsahu tohto dojednania zodpovedá aj záznam o odbere pohonných hmôt vyhotovený žalobcom pre jednotlivých zmluvných odberateľov, vrátane žalovaného, obsahujúci najmä dátum odberu, počet odobratých litrov, meno a podpis vodiča odberateľa a zo strany žalobcu ako predávajúceho označenie kto tovar vydal.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že predložením odsúhlasenia záväzkov za obdobie od 01.01.2011 do 17.10.2011, vzájomného zápočtu zo dňa 21.12.2012, prehľadmi o odberoch v jednotlivých dňoch a jednotlivými odbermi od jednotlivých zákazníkov, keď sporné čerpanie je evidované v prehľade odberov zo dňa 21.09.2011 a odobraté množstvo zodpovedá množstvu na odbernom liste, je dostatočne preukázané, že žalobca sporné množstvo tovaru skutočne prevzal.

Súd prvého stupňa dôvodne konštatoval, že žalobca nepochybne a nesporne nepreukázal, že dňa 21.09.2011 žalovaný prevzal tovar v množstve 5 012 litrov za kúpnu cenu 6 340,18 Eur. Dôkazná povinnosť podľa bola v danom prípade na strane žalobcu. Argumentácia žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je bez významu pre právne posúdenie veci.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal, vysporiadal sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,

vrátane tvrdení a námietok účastníkov, dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd podľa na jeho odôvodnenie vo veci samej v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobca bol v odvolacom konaní v časti o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa úspešný a preto by mu v tejto časti patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nesplnil povinnosť podľa , keď trovy odvolacieho konania nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.