Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-207-2013.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Š. W., G.. XX.XX.XXXX, K. O. I. XXX/X, XXX XX E. G. Z., štátny občan SR, proti odporkyni: I. W., G.. XX.XX.XXXX, K. O. I. XXX/X, XXX XX E. G. Z., štátny občan SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 16.01.1999 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu bývalého Okresného úradu v Žiline vo zväzku 38, ročník 1999, na strane 233, pod poradovým číslom 8, r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.07.2013 podaným na súde dňa 23.07.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 16.01.1999 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu bývalého Okresného úradu v Žiline vo zväzku 38, ročník 1999, na strane 233, pod poradovým číslom 8, rozviedol. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tak, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 16.01.1999 na Mestskom úrade v Žiline. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Manželstvo uzavreli na základe vzájomnej citovej náklonnosti a tiež z dôvodu, že obaja sa dlhodobo poznali vzhľadom k tomu, že sa im z predošlého vzťahu v minulosti narodilo nemanželské dieťa P. C., G.. XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnosti dospelý a má svoju rodinu, s ktorou žije v spoločnej domácnosti na adrese W. Z. Ž.. Po uzavretí manželstva sa odporkyňa k nemu nasťahovala bývať do rodinného domu na adrese trvalého pobytu účastníkov. V rodinnom dome žili a žijú s dcérou K. W., G.. XX.XX.XXXX a synom B. W., G.. XX.XX.XXXX, ktoré deti pochádzajú s predošlého manželstva a blízkeho vzťahu. Mali a majú doposiaľ spoločnú kuchyňu a nezávisle od detí spálňu a obývaciu izbu. Deti majú samostatné obytné miestnosti. Po uzavretí manželstva a následné roky spočiatku spoločne hospodárili. Pracoval ako murár. Odporkyňa pracovala v podniku Poľnonákup Žilina pri ochrane objektu. V súčasnej dobe je na starobnom dôchodku a odporkyňa má čiastočný invalidný dôchodok. Na náklady spojené s bývaním odporkyňa finančne prispievala aj v súčasnosti prispieva. Ostatné náklady spojené s vedením domácnosti prispieva, resp. tieto financuje on a odporkyňa neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Obrat v manželskom spolužití nastal pred cca piatimi rokmi, keď odporkyňa začala pravidelne odchádzať z domu k synovi P. C., kde sa údajne má starať o jeho deti z prvého a druhého manželstva. Domov sa vracia v neskorých večerných hodinách okolo pol noci a takýmto prístupom zanedbáva spoločnú domácnosť. Prestala sa starať o vedenie domácnosti ako je varenie, upratovanie, práce v záhradke a pod. Po viacerých jeho upozorneniach dochádzalo a dochádza medzi nimi k zvade a k vzájomnému odcudzeniu. Tým, že sa odporkyňa častejšie zdržiavala a zdržiava mimo domova, sa ich vzťahy a nezhody stupňujú a stále častejšie sa hádajú, a to dospelo tak ďaleko, že sa vzájomne odcudzili a nedokáže už s ňou žiť a ani nechce žiť v manželskom zväzku. Odporkyňa, keď je pod vplyvom alkoholu, čo sa stáva pomerne často, je voči nemu agresívna, vulgárna
a provokatívna a on má tak obavu, aby medzi nimi nedošlo k násiliu. Ako už uviedol v súčasnosti odporkyňa okrem prispievania na bývanie neprispieva ničím do spoločnej domácnosti, všetko financuje on spoločne s deťmi K. a synom B.. Pokiaľ sa týka intímnej stránky ich života, spolu sa intímne nestýkajú, teda sexuálnym životom nežijú viac ako tri roky. Počas celého manželstva sa snažil ich manželský vzťah udržať za predpokladu, že sa odporkyňa zmení na svojom chovaní, prestane denne opúšťať spoločnú domácnosť, požívať alkoholické nápoje a prestane vodiť do domácnosti vnúčatá z prvého a druhého manželstva syna P. C., nakoľko toto tiež narušilo ich vzťahy. Ako už uviedol, od roku 2008 spoločne nehospodária, intímne nežijú, odporkyňa nemá záujem o vedenie domácnosti, ako je varenie, upratovanie a pod. Nemieni už s ňou žiť v manželskom zväzku, nakoľko ich citové vzťahy absolútne ochladli. Príčinu popísaného hlbokého rozvratu ich manželských vzťahov zavdala odporkyňa, ktorá je neustúpčivá, tvrdohlavá a ktorá je bez akéhokoľvek citového vzťahu k nemu. Ani on už s odporkyňou nemieni obnoviť manželské spolužitie, pretože už nie sú predpoklady, aby manželstvo v budúcnosti mohlo byť usporiadané a harmonické. Odporkyňa sa k doručenému návrhu písomne nevyjadrila. Súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní dňa 24.09.2013. Navrhovateľ zotrval na pojednávaní na svojom návrhu v plnom rozsahu. Opätovne aj na pojednávaní vylúčil zo svojho pohľadu akúkoľvek možnosť obnovy manželského spolužitia. Nevie si ďalej predstaviť s odporkyňou ďalšie manželské spolužitie. Ďalej vo svojej výpovedi účastníka zopakoval svoje tvrdenia uvedené v návrhu. K synovi P. C. uviedol, že nechal svoje štyri deti a s odporkyňou si ich zobrali na výchovu. Tak ich choval. Potom sa syn oženil a vyženil ďalšie dve deti, pričom odporkyňa mu tieto deti vodila domov a hovorila, že sú to jeho vnúčence. Mal toho dosť, pretože deti boli doma a všetko porozbíjali. Pokiaľ odporkyňa na pojednávaní udávala, že pravým dôvodom pre rozvod manželstva z jeho strany je to, že si na liečení našiel mimomanželskú známosť, potvrdil, že na liečení bol, avšak žiadny vzťah nenadviazal. Odporkyňa sa na pojednávaní k návrhu vyjadrila tak, že sa s navrhovateľom nechce rozviesť a žiadala návrh zamietnuť. Ďalej vo výpovedi uviedla, že navrhovateľ bol teraz na liečení a tam sa zrejme zaľúbil. V podstate od jej 16-tich rokov sa s navrhovateľom poznali. Do navrhovateľa sa zaľúbila, starala sa o ich spoločného syna P. C.. Čokoľvek však vždy povedala, muselo byť aj tak napriek tomu podľa navrhovateľa, pričom na všetkých len kričal. Podľa nej ju chce navrhovateľ dostať z domu. Všetci sa ho boja. Na každého kričí. Už tam nikto nechce byť. Stále ju atakuje. Nemá kde ísť. Stále ho má však rada, aj jeho vnúčatá. Keď sa dozvedela o návrhu, celú noc nespala. Je taký, že vždy muselo byť podľa neho. Stále sa mu niečo nepáči. Odmieta ju. Nevie, do koho je teraz zaľúbený. Nič zlého neurobila. K tvrdeniam navrhovateľa uvedeným v návrhu, že od roku 2008 spoločne nehospodária a intímne nežijú, pričom nemá záujem o vedenie domácnosti, odporkyňa uviedla, že to nie je pravda. Predtým sa dohodli, že budú každý platiť po 60,- eur, teda ona spolu s manželom na bývanie v spoločnom dome. Teraz, keď tam prišla dcéra, majú to rozrátané na štyri čiastky a chcú od nej 100,- eur, pričom jej príjem je len 170,- eur. Nemá tak z čoho prispievať takouto čiastkou. Pokiaľ sa jedná o intímny život, keď sa k navrhovateľovi pritúli, navrhovateľ ju odmieta. Vždy mal nejakú priateľku. Hovoril deťom, aby jej to nepovedali, ale ona o tom vie a potom nechcel byť s ňou. Úplne ju teraz odmieta. Všetko neguje, aj keď sa snaží o to najlepšie. Ďalej uviedla, že vnúčatá sú celý jej život. Má ich od malička. Keď zostala s navrhovateľom tehotná, tento išiel do basy. Nechcel ju. Chcela tak dať všetko synovi. Od roku 1980 sa stretla s navrhovateľom po 18-tich rokoch, pričom všetky jeho deti, ktoré mal s inými ženami, tak vlastne nemali otca. Po návrate naliehal, aby sa o deti starala. Ako náhle jeho syn B. dospel, teda jeho najmladšie dieťa, ktoré mal s inými ženami, stále ju atakuje. Chodí pomáhať spoločnému synovi P. vystrojiť jeho deti do školy. Vstáva o pol piatej ráno, pričom chodí k nemu a vraciam sa domov poobede. Všetkým pomôže. Nie je pravdou, že príde opitá večer o dvanástej, a to vzhľadom k tomu, že beriem lieky, je po ťažkej búračke. Prichádza domov okolo tretej, štvrtej. Záleží, ako prídu deti. Skôr navrhovateľ má problémy s alkoholom. Už ho pozná. Proste ju chce dostať z domu, ale nikto tam vlastne už nechce chodiť. Je to trojposchodový dom a je poloprázdny. Odporkyňa uzavrela, že proste nemá kde ísť. Potrebuje bývanie. Má tam kopec spomienok, kopec vecí tam urobila. Má za to, že navrhovateľ má frajerku a to je celý problém. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom účastníkov. Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 16.01.1999 v Žiline. Súd ďalej vychádzal z nesporného tvrdenia navrhovateľa, že účastníkom sa narodil pred uzavretím manželstva dňa 07.11.1974 dnes už plnoletý syn P. C., tiež že navrhovateľ má s inou ženou ďalšie dve deti a to dcéru K. W., G.. XX.XX.XXXX a syna B. W., G.. XX.XX.XXXX, ďalej že žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo vlastníctve navrhovateľa na adrese trvalého pobytu účastníkov. Taktiež súd považoval za nesporné, že účastníci už po dobu viacej rokov intímne spolu nežijú, že odporkyňa
pravidelne chodí do domácnosti syna P. C. starať sa o jeho deti a že každý prispieva určitou sumou na vedenie spoločnej domácnosti. Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa ust. § 22 č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Z vyjadrení účastníkov konania dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle vyššie uvedených zásad, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd pri tomto závere prihliadal hlavne na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že manželské vzťahy účastníkov sú vážne narušené, čo vyplýva z toho, že účastníci konania spolu intímne nežijú, pokiaľ sa týka vedenia spoločnej domácnosti, či už z finančného hľadiska, alebo z hľadiska podieľania sa na prácach v spoločnej domácnosti, sa na tomto nevedia zhodnúť a každý z nich má iné predstavy. Navrhovateľ za najvážnejší dôvod považoval práve tieto okolnosti a súčasne to, že odporkyňa pravidelne opúšťa spoločnú domácnosť za účelom pomoci synovi P., čo sa negatívne prejavuje na ich vzťahu a odporkyňa nemieni od tohto svojho konania upustiť. Pokiaľ sa týka tvrdení navrhovateľa o nadmernom požívaní alkoholu odporkyňou, súd tieto jeho tvrdenia nemal preukázané. Rovnako súd nemal preukázané ani tvrdenia odporkyne o nadmernom požívaní alkoholu navrhovateľom. Súd vyššie uvedený záver urobil aj na základe tvrdení odporkyne, ktorá na jednej strane tvrdila, že s navrhovateľom nevie nikto vydržať, pretože stále vyvoláva konflikty, kričí na všetkých, dokonca mal nie raz nadviazať mimomanželskú známosť (čo opätovne nebolo preukázané), avšak na druhej strane tvrdí, že ho aj napriek tomu stále ľúbi a zároveň, že pokiaľ bude ich manželstvo rozvedené, nevie, kde by išla bývať, keďže zámerom navrhovateľa je, aby sa musela odsťahovať s rodinného domu, v ktorom v súčasnosti s navrhovateľom žije. Odporkyňa okrem týchto dôvodov, pre ktoré žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť, v podstate neuviedla žiadne dôvody, z ktorých by súd mohol vyvodiť záver, že manželstvo účastníkov má v budúcnosti perspektívu riadneho plnenia si manželských povinností účastníkmi podľa ust. § 18 a § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a že môže napĺňať svoje funkcie dané vyššie citovanými základnými zásadami zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Pokiaľ ide o otázku zabezpečenia bývania odporkyne po rozvode manželstva, súd zastáva názor, že zamietnutie návrhu navrhovateľa, nemôže odôvodniť prípadná okolnosť, že odporkyňa po rozvode manželstva stratí právo obývať rodinným dom, v ktorom súčasnosti s navrhovateľom žije, prípadne nebude schopná sa za daných okolností po rozvode manželstva sama sa živiť. Súd sa v neposlednom rade pri svojom rozhodnutí riadil aj presvedčením, že súhlasný prejav vôle budúcich manželov vstúpiť
do manželstva je nutné chápať ako veľmi vážny záväzok, tak z hľadiska vzniku a zachovania rodiny, vzájomných manželských a rodičovských práv a povinností, ako aj z celospoločenského hľadiska. Manželstvo však, ako každý iný právny vzťah medzi dvoma subjektmi, by malo byť založené jednak na dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí dvoch osôb vstúpiť do manželského zväzku, ale aj o ich dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí v takomto zväzku naďalej zotrvávať. Ak ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku je pre jedného z manželov nepredstaviteľné a neznesiteľné, nemôže spoločenský záujem na ochrane manželstva prevažovať nad záujmom tohto manžela viesť podľa vlastných predstáv a vlastného uváženého a pevného rozhodnutia svoj súkromný život. Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa navrhovateľ vzdal práva na podanie odvolania, právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku má len odporkyňa. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.