Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/109/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Thorpe recovery, s. r. o., Dolný Kubín, Radlinského 1716, IČO: 46 662 334, proti povinnej D. N., S. F., Š. X, o vykonanie exekúcie pre 92,60 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu -9 z 8.8.2012 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením návrh súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad, Banská Bystrica, Hurbanova 14A (ďalej len exekútor) na uloženie poriadkovej pokuty platiteľovi mzdy povinnej APETIT PLUS, s.r.o., Košice, Jabloňová 6, IČO: 36 694 576 zamietol.

V odôvodnení uviedol, že mu exekútor doručil návrh na uloženie poriadkovej pokuty platiteľovi mzdy povinnej APETIT PLUS, s.r.o., Košice, Jabloňová 6, IČO: 36 694 576, nakoľko tento nerešpektoval ust. Exekučného poriadku (ďalej len EP) poskytnúť mu súčinnosť - oznámiť požadované údaje nevyhnuté pre ďalší postup exekúcie, aby mohol overiť správnosť postupu zamestnávateľa pri výpočte základnej sumy, ktorú nemožno zraziť, identifikovať všetkých veriteľov povinnej a zistiť bankový účet, aby nemusel o to žiadať banky, čím ušetrí niekoľko desiatok €, že vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami a zistil, že exekútor doručil 24.1.2012 zamestnávateľovi povinnej exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie na vykonanie exekúcie zrážkami z jej mzdy a žiadosť o súčinnosť, tak ako to vyplýva z predloženej doručenky a kópií predložených listín, že z predloženej kópie žiadosti o súčinnosť vyplýva, že exekútor žiadal platiteľa mzdy povinnej o zaslanie kópie pracovnej zmluvy, výkazu čistej mzdy, výpočtu základnej sumy, ktorú jej nemožno zraziť, oznámenie počtu osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, či je vydatá, či sa vykonávajú zrážky aj v prospech iných veriteľov, zoznam iných peňažných pohľadávok povinnej voči zamestnávateľovi, číslo jej účtu a, iné údaje o nej, ktoré sú mu známe (či vlastní auto, adresu pobytu, telefónne číslo a.). Vychádzajúc z prvá veta, prvá veta,,,, a z.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len EP) a , v platnom znení (ich znenie citoval) uviedol ďalej, že exekútor sa domáhal uloženia poriadkovej pokuty platiteľovi mzdy povinnej, na tom základe, že tento nerešpektoval ním doručenú žiadosť o súčinnosť po doručení exekučného príkazu na vykonanie zrážok zo mzdy povinnej, keď mu nepredložil ním požadované doklady a neoznámil žiadané informácie, nepredložil však žiaden doklad o vyzvaní samotnej povinnej k súčinnosti, že z cit. EP vyplýva, že štátne orgány, ako aj iné orgány a právnické osoby sú povinné poskytnúť údaje potrebné na vykonanie exekúcie, že ťažiskovým pojmom sú údaje potrebné na vykonanie toho, čo ukladá exekútorovi zák. (), ak teda exekútor preukáže, že je požadovaný údaj potrebný na vykonanie exekúcie, orgány a osoby uvedené v tomto odseku mu musia vyhovieť, že v EP sa ustanovuje edičná povinnosť osôb, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie, procesné dokazovanie takouto listinou však vykonáva exekučný súd, ktorému sú tieto osoby povinné listiny vydať alebo bezodplatne zapožičať, že táto edičná povinnosť sa vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby nevymenované v ostatných odsekoch tohto ust. a vzťahuje sa na všetky listiny, ktoré nemusia ani súvisieť s činnosťou alebo podnikaním osoby, že z uvedeného vyplýva, že pokiaľ platiteľ

mzdy nedodrží zákonný postup pri stanovených zrážkach, zák. voči nemu pripúšťa žalobu v sporovom konaní, ku ktorej je ale vecne legitimovaný iba oprávnený, teda platiteľovi mzdy v exekúcii zrážkami zo mzdy nemôže byť uložená poriadková pokuta za to, že zrážky nevykonáva vôbec alebo, že ich nevykonáva riadne a už vôbec nie za to, že nepredložil špecifikáciu všetkých zrážok, ktoré vykonáva z platu povinného, príp. nepredložil exekútorovi mzdové listiny, pracovnú zmluvu, neoznámil žiadané informácie ap. Poukázal na to, že exekútor sa dovoláva voči platiteľovi mzdy uloženia poriadkovej pokuty za neposkytnutie súčinnosti, pričom nevyčerpal všetky zákonné ust., ktoré mu umožňujú tieto informácie príp. listiny získať, a to i pod následkami poriadkovej pokuty, a to výzvou priamo na povinnú podľa § 54 ods.2 EP a súčinnosťou na iné štátne inštitúcie, ako sú daňový úrad, banky a, že ekonomicky dôvod - úspora trov exekúcie, nie je v tomto prípade právne významná. V dôsledku uvedeného návrh exekútora na uloženie poriadkovej pokuty platiteľovi mzdy povinnej zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady vyžadované pre jej uloženie.

Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle V odvolaní opakoval podstatný obsah svojho podania z 1.6.2012, reprodukoval časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, zdôraznil, že súd v rozhodnutí potvrdil skutkový stav opísaný exekútorom v návrhu na uloženie poriadkovej pokuty a, podotkol, že exekútor nežiadal jej uloženie z dôvodu nesprávneho vykonávania zrážok zo mzdy povinnej. Uviedol, že zisťovanie majetku povinného je povinnosťou exekútora, že jedným zo spôsobov jeho zisťovania je práve požiadanie o poskytnutie súčinnosti tretie osoby, u ktorých sa dá odôvodnene predpokladať, že disponujú listinami, príp. sú im známe informácie vypovedajúce o majetku povinného, resp. o jeho ďalších záväzkoch, že vzhľadom na charakter postavenia zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi je nepochybné, že ide o subjekt, ktorý má k dispozícii listiny a iné veci, z ktorých vyplývajú informácie relevantné pre riadny výkon exekúcie vedenej proti povinnému, že zamestnávateľ je povinný v rámci svojich zákonných povinností viesť účtovníctvo a teda (o. i.) eviduje výkazy mzdy povinného, vďaka ktorým môže exekútor zistiť, akú výšku dosahuje mzda alebo iný príjem povinného v jednotlivých mesiacoch, určiť jej priemer a prezumovať výšku prípadnej zrážky v prospech exekúcie a v dôsledku toho i ďalší postup v konaní, že informácia o ďalších veriteľoch povinného a exekúciách vedených voči jeho osobe je podstatná pre určenie, či nie je potrebné viesť exekúciu ďalšími spôsobmi podľa EP, keďže exekútor nemá pri pluralite nútených výkonov rozhodnutia voči tomu istému povinnému ako iným spôsobom zistiť poradie vymáhanej pohľadávky oprávneného u zamestnávateľa, že z exekútorskej praxe navyše vyplýva, že zamestnávatelia vykonávajú zrážky zo mzdy povinného často nesprávne, nakoľko si nesprávne vykladajú ust. EP a nevyužívajú svoje právo podľa EP o vyčíslenie zrážky za príslušné výplatné obdobie exekútorom, že žiadosť o poskytnutie súčinnosti na zamestnávateľa preto zároveň slúži aj ako osobitná forma kontroly dodržiavania zákonného rámca zrážok zo mzdy povinného, v dôsledku čoho môže byť informácia zamestnávateľa o výške vykonávaných zrážok zo mzdy povinného podkladom pre oprávneného na podanie tzv. podlžníckej žaloby podľa EP, že zamestnávateľ tiež často disponuje informáciou o tom, v ktorej banke má povinný zriadený účet, keďže mu je naň vyplácaná mzda, že uvedená informácia má význam z hľadiska hospodárnosti a primeranosti exekučného konania, keďže exekútor nemusí žiadať banku, resp. všetky banky pôsobiace na našom území o poskytnutie súčinnosti, ktoré si za takýto úkon účtuje v zmysle zák.č.483/01 Z. z. (Zákon o bankách) úhradu nákladov, ktoré im tým vznikli, pohybujúcich sa často v rozmedzí niekoľkých desiatok € a takéto náklady v konečnom dôsledku tvoria ďalšie trovy exekúcie, ktoré musí povinný zaplatiť, že z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ povinného je subjektom, ktorému sú známe informácie potrebné na riadny, efektívny a hospodárny priebeh exekučného konania, sú u neho kumulované informácie o povinnom, ktoré sa nedajú zistiť žiadnym iným spôsobom, príp. len vyžiadaním súčinnosti od viacerých ďalších subjektov, často tiež disponuje funkčným kontaktom na povinného, ktorý z exekútorského spisu mnohokrát nevyplýva a, aby bolo exekučné konanie efektívne, je logické, že exekútor požaduje súčinnosť práve od tohto subjektu a je povinnosťou zamestnávateľa mu požadovanú súčinnosť poskytnúť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu použitia štátneho donútenia vo forme uloženia poriadkovej pokuty súdom. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že exekútor nepredložil žiadne relevantné doklady o vyzvaní samotnej povinnej k súčinnosti, poukázal na to, že v EP zákonodarca nestanovil povinnosť tam uvedených subjektov poskytnúť exekútorovi súčinnosť až subsidiárne potom, ako sa tomuto nepodarilo získať potrebné informácie od povinného, príp. iným spôsobom, že zákonodarca dokonca nevylučuje možnosť overenia informácií poskytnutých povinným práve žiadosťou o poskytnutie súčinnosti na ďalšie subjekty, in concreto subjekty uvedené v EP, keďže pravdivé poskytnutie informácií nie je v exekúcii často v záujme povinného a tento ich exekútorovi ani neposkytuje, argumentácia súdu, že

exekútor nepožadoval súčinnosť najskôr od povinnej preto neobstojí, že dôvodom uloženia poriadkovej pokuty podľa § 34 EP je nesplnenie zákonnej povinnosti subjektom, ktorému táto vyplýva zo zák., že zamestnávateľ si túto nesplnil ani napriek tomu, že bol na to opakovane vyzvaný, a tak sú splnené všetky zákonné predpoklady na uloženie poriadkovej pokuty zamestnávateľovi povinnej a to: - bol exekútorom opakovane vyzvaný na jej splnenie, pričom bol poučený o jeho povinnosti poskytnúť súčinnosť, ktorá je zakotvená v zák. a taktiež, - bol poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty v prípade nesplnenia uloženej povinnosti a exekútor sa pri jej požadovaní preukázal v zmysle § 35 EP poverením na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k požadovaniu súčinnosti za účelom riadneho vedenia exekúcie nie je exekútor povinný túto požadovať najskôr od iných subjektov (napr. od bánk) a až potom od zamestnávateľa, že zák. zamestnávateľa nijakým spôsobom neprivileguje a neukladá exekútorovi zaťažovať primárne iné subjekty, ako uvádza súd, a už vôbec nie iné súkromnoprávne subjekty (napr. banky), čo by viedlo k ich diskriminácii, že je výlučne na vôli exekútora, od akého subjektu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 34 EP, bude požadovať súčinnosť a tento mu ju je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť, že vzhľadom na to, že sa u zamestnávateľa povinného kumuluje množstvo relevantných informácií na riadne vedenie exekúcie, je logické, že je požadovaná súčinnosť práve od neho a zároveň sú tým šetrené trovy exekúcie, ktoré v konečnom dôsledku uhrádza povinný. Uviedol tiež, že úspora trov exekúcie je aj napriek tvrdeniu súdu právne významná vždy, nakoľko je zásada hospodárnosti jednou zo zásad, ktoré sa prelínajú celým civilným procesom, že ak možno k rovnakému výsledku dospieť viacerými spôsobmi, má byť vybraná alternatíva, ktorá je najhospodárnejšia, ak to nemá vplyv na rýchlosť konania, že z uvedeného dôvodu požadoval exekútor súčinnosť práve od zamestnávateľa povinnej, že v neposlednom rade, by vo vzťahu k súdom uvedenej skutočnosti, že pokiaľ platiteľ mzdy nedodrží zákonný postup pri stanovených zrážkach, zák. voči nemu pripúšťa žalobu v sporovom konaní, ku ktorej je vecne legitimovaný oprávnený, rád uviedol, že síce takáto zákonná možnosť (§ 82 EP) existuje, avšak jej praktické využitie v prípade neposkytnutia akejkoľvek súčinnosti zo strany zamestnávateľa je dosť obmedzené, že uvedené obmedzenie vyplýva z toho, že v prípade neposkytnutia akejkoľvek informácie zo strany zamestnávateľa (predovšetkým ohľadne výšky mesačnej mzdy povinného, ako aj jej výšky vyplatenej v príslušnom kalendárnom mesiaci, v ktorom malo dôjsť k zrazeniu jej časti, trvania pracovného pomeru, atď.), nevie oprávnený presne určiť, či výška zrazenej sumy odpovedá výške zrážky zo mzdy, ktorá mala byť zrazená v súlade so zák. (v niektorých prípadoch nevie ani presne zistiť dobu, počas ktorej malo dôjsť k vykonávaniu zrážok, nakoľko mu zamestnávateľ neuviedol, že došlo k skončeniu pracovného pomeru s povinným) a teda tým pádom nevie reálne preukázať dôvodnosť svojho príp. žalobného návrhu podaného v súlade s § 82 EP, že teoreticky síce stále možnosť dopytovania iných subjektov oprávnenému (ktoré by mu vedeli uviesť aspoň čiastočne potrebné údaje) prostredníctvom exekútora ostáva zachovaná (napr. sociálna poisťovňa), avšak reálna rýchlosť, ako aj účelnosť takéhoto dopytovania je otázna. Opätovne však poukázal na skutočnosť, že zák. zamestnávateľa nijakým spôsobom neprivileguje a neukladá exekútorovi povinnosť, pred samotným zaslaním výzvy zamestnávateľovi vyzvať primárne iné subjekty, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 34 EP. Mal za to, že uvedeným konaním súdu, ktoré spočíva v zamietnutí návrhu exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, boli porušené viaceré zásady súdneho konania a to predovšetkým zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. V tejto súvislosti uviedol, že zmyslom a účelom odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia (v danom prípade aj uznesenie, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie) je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, preto v ňom súd má uviesť nielen hodnotenia dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia subjektov konania, vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch, odôvodnenie má preto poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, že prvoradým zámerom súdu má za každých okolností byť vydanie nestranného a najmä objektívneho rozhodnutia a to nielen v občianskom súdnom konaní, ale aj v prebiehajúcom exekučnom konaní, z uvedeného dôvodu je potom požiadavka preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia, ako aj právny princíp zachovania ústavného práva účastníka na riadny a spravodlivý proces o to viac priamo závislé na riadnom a presvedčivom odôvodnení rozhodnutia, že takýto postup je bezpochyby v rozpore aj so zásadou objektívnej pravdy, v zmysle ktorej je podmienka správneho zistenia skutkového stavu najdôležitejšou zásadou činnosti všetkých súdov a znamená, že v konaní musia byť všetky okolnosti týkajúce sa predmetu konania a účastníkov zistené čo najobjektívnejšie, že za ústavne akceptovateľné odôvodnenie rozhodnutia sa považuje vo všeobecnosti také, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, že všeobecný súd tak musí dať odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, že popri všeobecnej požiadavke reagovať v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne na všetky nastolené

relevantné skutkové a právne otázky, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci podstatný význam, ústavný súd zdôrazňuje vo svojej judikatúre aj ďalšie požiadavky na ústavne akceptovateľné odôvodnenie rozhodnutia, a to najmä na presvedčivosť argumentácie (predovšetkým vo vzťahu k otázkam, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie), a ďalej tiež racionálnosť, vnútornú logiku a konzistentnosť použitej argumentácie, že vo vzťahu k požiadavke racionálnosti argumentácie ústavný súd, napr. vo veci IV.ÚS123/08 (ale tiež IV.ÚS313/08) zdôraznil, že základná aplikačná a výkladová línia, ktorú má orgán rozhodujúci vo veci pri aplikácii právnej normy uplatňovať, musí „vychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade, a súčasne zabezpečiť aj účel a zmysel použitej právnej normy so zreteľom na jej miesto v určitom systéme alebo podsystéme právnych noriem“, že na požiadavku koherentnosti argumentácie obsiahnutej v odôvodnení poukázal ústavný súd, napr. vo veci I.ÚS243/07, keď v tomto kontexte uviedol, že „...rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, a na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé“, že na vnútornú rozpornosť a nekonzistentnosť záverov napadnutého rozhodnutia, a tým aj jeho nepreskúmateľnosť poukázal ústavný súd, napr. tiež vo veci I.ÚS402/08, čo sa stalo základom pre jeho záver o tom, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a zjavne neodôvodnené, a preto bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie atď. a, že zásadnou a pritom všeobecnou požiadavkou, ktorú ústavný súd skúma a formuluje vo vzťahu k ústavnej akceptovateľnosti súdneho rozhodnutia je skutočnosť, či sa príslušnému súdu podarilo dostatočne identifikovať právne (ale i skutkové) otázky, ktoré sú v danom prípade podstatné (kľúčové) pre meritórne rozhodnutie vo veci, a či na nich v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne, presvedčivo a zrozumiteľne reagoval, t.j. či sa s nimi akceptovateľným spôsobom vysporiadal. V danej súvislosti v neposlednom rade poukazal na skutočnosť, že napádaným rozhodnutím súdu mohlo dôjsť aj k porušeniu jednej zo základných zásad súdneho konania a to práva na spravodlivú súdnu ochranu, ktoré ako ústavné právo je nevyhnutné rešpektovať nielen v konaní súdnom ale aj exekučnom, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola uplatnenému nároku poskytnutá ochrana v medziach zák., ktoré tento čl. o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ), že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zák. predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zák. ( ) a, že podľa jeho presvedčenia tak odôvodneniu rozhodnutia súdu jednoznačne chýba akceptovateľnosť súdneho rozhodnutia z uvádzaných dôvodov. Vzhľadom na uvedené preto považoval rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, nezákonné v neposlednom rade v rozpore s platným právom. S prihliadnutím na uvedené navrhol aby súd napádané rozhodnutie zmenil tak, že uloží zamestnávateľovi povinnej APETIT PLUS, s.r.o., Košice, Jabloňová 6, IČO: 36 694 576 poriadkovú pokutu vo výške 820 € a v prípade, ak súd napádané rozhodnutie nezmení, navrhol odvolaciemu súdu napádané rozhodnutie zmeniť tak, že uloží zamestnávateľovi povinnej APETIT PLUS, s.r.o., Košice, Jabloňová 6, IČO: 36 694576, poriadkovú pokutu vo výške 820 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť, že samotný exekútor v žiadosti z 18.1.2012 o poskytnutie súčinnosti potvrdzuje, že na základe ním zistených informácií pri výkone exekučnej činnosti je APETIT PLUS, s.r.o., Košice, Jabloňová 6, IČO: 36 694 576 zamestnávateľom povinnej, preto zaslanie dokumentov vymenovaných v žiadosti nie je pre vydanie exekučného príkazu (príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) vôbec potrebné, ani nutné a okrem toho v § 34 ods.4 EP je ustanovená iba povinnosť vydať alebo zapožičať listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie, ale nie povinnosť oznamovať údaje, aké žiadal oznámiť v spomínanej žiadosti exekútor.

Tvrdenie oprávneného, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné nemožno akceptovať, lebo súd jasne, presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu nevyhovel návrhu exekútora.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.