Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_2C-37-2008.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/37/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpeného: P.. J. Slamka, advokát, L. A., ul. J. č. XXXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalobcu: 1/ T. F., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. F. rod. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q. č. XXX, 3/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, 4/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, proti žalovaným: 1/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. Kekeľáková, rod. A., obaja bytom Q. č. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a.
II/ O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Dolný Kubín dňa XX.X.XXXX (žalobný návrh pôvodne vedený na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. XC/Y./XX), predmetná žaloba bola postúpená na Okresný súd Námestovo v zmysle Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým došlo k prechodu výkonu súdnictva, v znení pripustenej zmeny žalobného petitu (uznesením z XX.XX.XXXX) sa voči žalovaným domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti pozemku označeného ako KN parc. č. XXXX/X aXXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX mX k.ú. Q., ktorá časť bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným geodétom P. A., H. mieru č. XXXX/XX, L. A., označená ako KN parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX TTP a KN parc. č. XXXX/X o výmere XX mX TTP.
Žalobný návrh vrátane návrhu na zmenu žalobného návrhu, žalobca skutkovo odôvodnil, že predmetom konania je časť pozemku označená ako KN parc. č. XXXX/X zast. pl. o výmere XXX mX a KN parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere XXX mX k.ú. Q., ktorá tvorila časť PKN parc. č. XXXX, ktorá má parc. č. XXXX a ktorej výmera bola pri pozemkovej úprave J. zmenšená tak, že bolo z parcely odobraté XXXmX, ktorá časť pozemku tvorí predmet tohto konania. Predmetný pozemok dlhodobo užíval ako vlastník T. Q., ktorý sa cítil výlučným vlastníkom na základe reálnej deľby, avšak v dôsledku nedodržania formálnych záležitostí mal zapísané len podielové spoluvlastníctvo. Žalovaní sú zapísaní ako vlastníci k celému pozemku, ktorý je uvedený v žalobnom návrhu, označený ako KN parc. č. XXXX/X zast. pl. o výmere XXX mX a XXXX/X zast. pl. o výmere XXX m2 k.ú. Q., pričom bezdôvodne k týmto pozemkom bola pričlenená časť pozemku, ku ktorému nemajú titul, čo bolo spôsobené nesprávnym zameraním, a to GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX-Rbk vypracovaným Geodéziou Žilina, a.s. Žalovaní začali užívať predmetnú časť pozemku a majú záujem si na tomto pozemku postaviť rodinný dom, ktorá skutočnosť by mohla vážne zasiahnuť do práv vlastníkov predmetného pozemku. Vzhľadom na uvedené má žalobca naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníctva k predmetnej časti pozemku. K žalobnému návrhu pripojili GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX z XX.X.XXXX vyhotovený Geodéziou Žilina, a.s. a dodatočne aj GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený geodétom P. A..
Žalovaní v 1/ a 2/ rade zastúpení právnym zástupcom sa vyjadrili, že s tvrdeniami v žalobnom návrhu nesúhlasia, považujú sa za riadnych vlastníkov celého pozemku KN parc. č. XXXX/X zast. pl. o výmere XXX m2 a KN parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere XXX m2 k.ú. Q., ktorý nadobudli na základe zákonných nadobúdacích titulov
Súd žalobný návrh prejednal na pojednávaniach na Okresnom súde Námestovo dňa XX.X.XXXX (pojednávanie sa nevykonalo), dňa XX.X.XXXX (pojednávanie odročené), na Okresnom súde Dolný Kubín dňa XX.XX.XXXX (pojednávanie odročené), dňa XX.XX.XXXX (pojednávanie odročené), na Okresnom súde Námestovo dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX a dňa X.X.XXXX.
V priebehu konania došlo k viacerým rozhodnutiam súdu o procesných návrhoch účastníkov konania dotýkajúcich sa tak predmetu sporu ako aj ich postavenia, vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria, boli vyžiadané listinné podklady zo príslušnej správy katastra nehnuteľností, boli vypočutí účastníci konania žalobca T. Q., vedľajší účastníci na stane žalobcu T. F., K. F., P. F., žalovaný T., svedkovia F. V., X. U., J. Q., F. A., T. A., P. A. a na návrh žalobcu bol na poslednom pojednávaní predvolaný a vypočutý znalec D.. X. A..
Žalobca žalobný návrh doplnil písomne a tiež sa vyjadril na pojednávaní v tom zmysle, že parcelu č. XXXX užíval jeho otec, ktorý mu ju daroval a on ju dal následne do užívania vedľajším účastníkom T. F. a K. F. s tým, že keď sa k predmetnej parcele vysporiada vlastníctvo, tak im bude parcela predaná. V roku 1994 podal na notársky úrad P.. F. návrh na vydanie notárského osvedčenia, ohľadom nehnuteľností zapísaných v k.ú. Q. KN parc. č. XXXX, K. vo výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom D.. K., ktoré bolo aj vydané, ale jemu z neznámych dôvodov nebol urobený príslušný zápis na LV. Až v roku XXXX zistil spolu s vedľajšími účastníkmi, že žalovaní si robia nárok na časť tejto parcely, že majú vyhotovený aj GP a že chcú na pozemku realizovať stavbu. Žalobca namietal správnosť GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX z XX.X.XXXX vyhotovený U. Žilina, a.s. s tým, že je na ňom vyznačená zúžená parcela č. XXXX. Situácia v rodine bola taká, že pozemky užíval jeho otec T. Q. spolu s bratom P. Q., ktorí si pozemky medzi sebou podelili. Jeho otec mu pozemok, ktorý je predmetom sporu daroval v r. XXXX, resp. XXXX. Žalobca ďalej uviedol, že má ešte dve sestry F. V. a X. B.. Predmetný pozemok po rodičoch nemajú vysporiadaný, ostatné pozemky vysporaidané majú. Pri zameraní ROEP, vedľajší účastník p. F. ako užívateľ od r. XXXX ani žalobca nemali vedomosť o tom, že by sa mal meniť právny stav, pred J. v minulosti problémy s užívaním tohto pozemku neboli, problémy nastali, keď už vlastne pozemok užívali vedľajší účastníci a žalovaní na pozemok začali voziť piesok. Žalovaní sa snažili po celý čas predmetné pozemky odkúpiť alebo vymeniť aj od vedľajšieho účastníka, ale sa im to nepodarilo. Následne geometrickým plánom bol posunutý pozemok až do záhrady, ktorá je zahradené od roku XXXX a zasahuje tak do užívania vedľajšieho účastníka o cca X,XX m.
Žalovaný v X/rade T. A. vypovedal, že pozemok dostali darom od svokra pod výstavbu rodinného domu, pričom v časti od parcely č. XXXX je na pozemku navozený piesok. Pozemok mu v teréne označil svokor, a keďže sa mu sused F., vedľajší účastník v 1/ rade, ktorý vlastní parcely č.XXXX a č. XXXX stále tlačil na pozemok svokra, tak požiadal geodeta p. A., aby mu pozemok vytýčil priamo v teréne. V. k pozemkom nadobudli na základe darovacej zmluvy od F. A., ktorá je zavkladovaná pod č. V a kúpnych zmlúv od ďalších spoluvlastníkov, na základe ktorých bol vklad vlastníckeho práva povolený pod č. V a č. V (pozn. originály darovacej a kúpnych zmlúv založené v prílohovej obálke). Spornú parcelu užíval jeho svokor, momentálne ju neužíva z dôvodu, že vedľajší účastník p. F., z nej odkáša.
Vedľajší účastník na strane žalobcu T. F. vypovedal, že parc. č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X tak ako sú zobrazené na GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX užíva, nakoľko mu ich dali Q. do užívania. X. žalovaných zasiahol v časti od cesty asi X,X m do pozemku, ktorý užíva. Od jeho plotu po hranicu ku A. by malo byť X,X m a v dolnej časti zasa žalovaní zasiahli od stĺpika jeho plotu do jeho už oplotenej záhrady 2 metre, pričom v skutočnosti by mali zostať X,XX m od stĺpika smerom ku hranici pozemku A. . Parcely užíva ešte po dohode s nebohým otcom žalobcu s tým, že po týchto parcelách majú voľný prejazd p.. a tiež Q.. Vedľajší účastník predložil súdu kópiu GP č. XXX-XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorým bol zakreslený pozemok pod výstavbu jeho domu a kópiu pozemkovej mapy, ktoré boli založené ako listinné dôkazy do spisu. S úžívaním pozemku nemal žiadne problémy, až do r. XXXX-XXXX, keď začal A. vybavovať pozemok pre svoju dcéru, pričom vtedy mal ešte A. záujem sporný pozemok kúpiť
alebo vymeniť. Parcela má byť tak široká v hornej časti nad cestou ako aj v dolnej časti, pričom ako dôkaz predložil predložil kat. mapu obce Q., založená na čl. XX a XX.
Vedľajšia účastníčka v 2/ rade K. F. sa pridržiavala výpovede svojho manžela T. F..
Vedľajší účastník v 3/ rade P. F. vypovedal, že po nazretí do geometrického plánu môže povedať, že hranice parciel č. XXXX a XXXX išli rovnobežne, k žiadnemu zužovaniu parcely č. XXXX ako je to zobrazené na GP nedochádzalo. Potvrdil, že parcelu č. XXXX užíval otec žalobcu, a potom dali sporné pozemky do užívania vedľajšiemu účastníkovi v X/rade. Medzi parcelou č. XXXX a XXXX je oplotenie, ktoré tam už je postavené asi XX rokov a vedľajší účastník v 1/ rade užíval pozemok, ešte za tým oplotením v šírke X m po celej dĺžke a potom mali pozemky A.. Na pozemok žalobcu v blízkosti cesty A. asi v r. XXXX-XXXX naviezli piesok, bolo to večer okolo XX.XX - XX.XX hod.
Svedkovia F. V. (sestra žalobcu), X. U., J. Q., F. A. všetko osoby znalé miestnych pomerov a vyjadrovali k užívaniu pozemkov, výmene pozemkov medzi vedľajším účastníkom p. F. a otcom žalobcu, všetci svedkovia zhodne vypovedali, že role boli rovnobežné, neboli zužované.
Svedok T. A. otec žalovanej v 2/ rade vypovedal, že pozemky nadobudol od svojej sestry, ktorá ich zdedila po otcovi a pozemky dal svojej dcére. Pozemky jeho rodina vlastnila v susedstve V. Q. a T. Q. a potom nasledoval T. Q. a r. U.. Vedľajší účastník má postavený dom sčasti na pozemku jeho susedov, ktorých menoval, ako to mali medzi sebou dohodnuté nevie. Asi v roku 2002 chcel vedľajší účastník robiť nový plot a a rozšíriť tak svoj pozemok. Z tohto dôvodu bol za ním a upozornil ho, že či to má vymerané a tak potom plot nepostavil. Rozporoval tvrdenie vedľajšieho účastníka p. F., že Q. ako ako aj Q. mali po 8 metrov, v skutočnosti mali po 5 metrov, a tým chcú zobrať to, čo užíval on. Piesok na mieste, ktorí spomínal účastníci konania, má na pozemku, ktorý daroval dcére vysypaný od r. XXXX, vtedy žil ešte aj nebohý p. T. Q. a aj T. Q.. Pozemok za plotom vedľajšieho účastníka F. užíval aj počas družstva, kde mal záhumienku, cez pozemok prechádzali Q. a T. Q., mali tadiaľ prístup do potoka na záhony.
Svedok P. A. podstatné skutočnosti k prejedávanej veci neuviedol.
V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria vypracovaný znalcom Ing. X. Krišpinským, ktorý bol na pojednávaní k záverom znaleckého posudku aj vypočutý. I. sa k znaleckému posudku vyjadril, že pred jeho vypracovaním bol na mieste samom, a vychádzal z podkladov, ktoré získal na katastri v Z. a zo súdneho spisu. Na mieste samom pohľadom zisťoval, či sa na mieste nenachádzajú nejaké zmeny, ktoré by bolo potrebné zamerať, keďže jeho úlohou bolo zidentifikovať právny stav označených parciel. Vychádzal z mapových podkladov, pozemkovoknižnej mapy, mapy bývalého katastra, údajov z katastra v elektronickej forme, kde je zidentifikovaný stav KN-C zo stavom KN-E. Jeho úlohou bolo prekontrolovať výsledky spracovanej ROEB a porovnať mapu katastra s pozemkovoknižnou mapou. Takto mohol posúdiť správnosť vyhotovenia jednotlivých geometrických plánov nachádzajúcich sa v spise. Po takto vykonanom znaleckom skúmaní dospel k záveru, že sporná právna hranica prechádza medzi KN-C parcelami č. XXXX a XXXX/X tak, ako je to zobrazené na priloženom znaleckom nákrese a tak, ako je to správne znázornené na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX-Rbk z XX.XX.XXXX (spis. č. X-X). KN-E parcele zodpovedá pkn. parc. č. XXX/a a KN-E parcele č. XXXX zodpovedá pkn. parcela č. XXX. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený geodétom P. A. (čl. XX- XX) správne vychádza z platných údajov katastra, na ňom zobrazená hranica medzi bodmi č. XX-XX a XX-XX nezodpovedá žiadnej právnej hranici, geodét obnovil len užívaciu hranicu. Pokiaľ ide o určenie právneho stavu pre znalca je rozhodujúca mapa bývalého katastra, ktorá už bola spracovaná geodetickými metódami (čl. XX). Pokiaľ ide o pozemkovoknižnú mapu, ide o mapu krokársku, pohľadová a nie je spracovaná na matematickom základe. Uviedol, že ak sa zoskenovaná mapa bývalého katastra prekryje so súčasnou mapou katastra nehnuteľnosti registra ,,C“ , výsledkom je určitý prekryt a nemôže sa stať, že by došlo k pochybeniu sklonu hranice spornej nehnuteľnosti, teda hranice medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX/X, ako je to zobrazené v nákrese znaleckého posudku. Geometrický plán D.. K. je vyhotovený na podklade užívacieho stavu, ktorý platil ešte v roku XXXX, pričom môže potvrdiť, že užívací stav v roku XXXX a aj r. XXXX bol iný ako je to zachytené v nákrese znaleckého posudku. Rozdiel je aj v tom, že keď vypracoval GP pán D.. K., ešte nebola spracovaná J., a tak zle preidentifikoval pozemkovoknižnú parcelu č. XXX/A, nie podľa stavu katastra, kde hranica parc. č. XXXX mala byť zakreslená správne, tak ako je to v znaleckom posudku a geometrickom pláne na čl. X-X, hranica mala
ísť šikmejšie. K mape na čl. XX uviedol, že je na nej vlastne zachytený len držobný, užívací stav, na ktorý sa preidentifikuje vlastnícky pozemkovoknižný stav. Pokiaľ ide o mapu na čl. XX-XX táto bola vypracovaná v roku XXXX a pozemkovoknižná mapa bola vyhotovená tiež približne v tom istom období. Znalec vylúčil, že by mohlo dôjsť k posunu hraníc, pozemkovoknižná mapa, na ktorú odkazuje žalobcu, nie je jednoducho presná, na tejto mape možno považovať za smerodajné len čísla pozemkov, tvar pozemkov, ale nie hranice. K otázke siah sa znalec vyjadril, že siahy, na ktoré sa vedľajší účastník odvoláva nie sú presné, výmery pozemkov boli presne zamerané až operátom bývalého katastra.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil okrem vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené žalobcom a vedľajším účastníkom T. F., najmä s GP č.XXXXXXXX-XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX z XX.X.XXXX, pozemkovoknižným protokolom č. XX a príslušnými mapami, oznámeniami Správy katastra Námestovo ohľadom identifikácie parciel, príslušnými listami vlastníctva, zrovnávacím protokolom, rozhodnutím sp. zn. Dpodstatným obsahom pripojeného dedičského spisu po T. Q., notárskym spisom sp. zn. Z a inými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci vykonávaného dokazovania.
Podľa predmetu sporu súd na skutkový stav v predmetnej veci aplikoval nasledovné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku:
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predmetom sporu bola určenie vlastníckeho práva k pozemkom, vymedzenom v žalobnom petite. Vzhľadom na charakter žaloby mal súd povinnosť v prvom rade sa vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu (§ 80 písm. c/ OSP). Súd dospel k záveru, že žalobca v súdenom prípade mal v tomto spore naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v prípade úspechu a priaznivého rozhodnutia v merite veci, by bolo možné v jeho prospech zapísať do katastra nehnuteľností jeho vlastnícke právo k sporným pozemkom.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca žiadal určiť vlastnícke právo k sporným pozemkom titulom vydržania, pričom si odvodzoval dobromyseľnosť držby od vlastníckeho práva svojho predchodcu - zomrelého T. Q., ktorý je v pozemkovej knihe vedený ako spoluvlastník pozemkovoknižnej parcely č. XXX/a k.ú Q., z ktorej bola vytvorená aj M. parc. č. XXXX, vedená na LV XXXX, k.ú.. ktorej zodpovedá parc. KN č. XXXX, z ktorej bolo pri pozemkových úpravách odobraté XXX m2, ktoré sú predmetom sporu a v geometrickom pláne č.XXXXXXXX-XXX/XXXX sú označené ako KN parcely č. XXXX/X a XXXX/X, pričom predmet sporu je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Q. ako súčasť pozemku KN parc.č. XXXX/X K. o výmere XXX mX a KN parc. č. XXXX/X K. o výmere XXX m2, v spoluvlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade. Žalobca tvrdil, že pri pozemkovej úprave došlo k nesprávnemu posunu hraníc medzi pozemkami, konkrétne medzi parcelami č. XXXX a čXXXX (GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX-Rbk a č. č.XXXXXXXX- XXX/XXXX), tak že došlo k zmenšeniu výmery parc. č. XXXX o XXX m2, o v GP č.XXXXXXXX-XXX/ XXXX označené parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X. Svoje tvrdenia oprel o výsluchy účastníkov konania
a svedkov, geometrický plán č. č.Y.Y.X-XXX/XXXX, ktorý dodatočne predložil súdu spolu s návrhom na pripustenie zmeny petitu, o pozemkovoknižnú mapu, GP D.. G. K. z X.X.XXXX, GP D.. F. z XX.XX.XXXX, dohody z X.XX.XXXX uzavretej na bývalom F. v Q., pozemkovoknižný protokol, identifikáciu parciel, zrovnávací protokol, osvedčenie o dedičstve sp. zn. L IV L. 10X/XX z XX.X.XXXX, listy vlastníctva a zápisy na nich svedčiace a iný listinný materiál.
Z oznámenia Správy katastra Námestovo vyplynulo, že na parc. C. č. XXXX k.ú. Q. nie je založený LV, parcela C. č. XXXX je časťou parcely M. č. XXXX, ktorá je vedená na LV č. XXXX k.ú. Q.. Parc. č. XXXX bola pri spracovaní J. k.ú. Q. vytvorená z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/a zapísanej v prot. XX k.ú. Q.. X. č. 16XX bola pri spracovaní J. k.ú. Q. vytvorená z pozemkovoknižnej parcely č. XXX zapísanej v prot. XXX k.ú. Q.. (čl. XX, XXX). Z pkn. parcely č. XXX/a zapísanej v prot. XX k.ú. Q. vznikli EKN parcely: XXXX (LV XXXX), XXXX (LV XXXX), XXXX/X (LV XXXX), XXXX/X (LV XXXX), XXXX/X (LV XXXX) a XXXX (LV XXXX), uvedené vyplynulo aj zo zrovnávacieho protokolu na čl. XXX. Z LV XXXX k.ú. Q. súd ďalej zistil, že spoluvlastníkmi parc. EKN č.XXXX a č.XXXX sú vedľajší účastníci na strane žalobcu v 1/ a 2/ rade v podiele XX/XX-úč. a vedľajší účastníci na strane žalobcu v 2/ a 3/ rade v podiele X/XX-úč., z LV XXXX zistil, že vlastníkmi parc. M. č.XXXX/X, XXXX/X aXXXX/X sú vedľajší účastníci na strane žalobcu v 1/ a 2/ rade v podiele X/X-úč. a z LV XXXX zistil, že spoluvlastníkmi parc. M. č. XXXX sú iné osoby ako účastníci predmetu sporu. Na prot. XX k.ú. Q. je pod r.č. XX, na základe uznesenia súdu z XX.XX.XXXX, titulom dedenia po P. Q. zapísané spoluvlastnícke právo k pkn. parc. č. XXX/a na P. Q. a T. Q. v úč. po 1. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že predmet sporu, mu právny predchodca daroval v r. XXXX, resp. XXXX, zároveň uviedol, že pozemky po otcovi nadobudol spolu so svojou sestrou X. B.. Rovnako svedkyňa F. V. vypovedala, že po rodičoch dedili jej brat (žalobca) a sestra X. B.. Zo obsahu notárskej zápisnice č. Z XX/XX vyplynulo, že žalobca uviedol, že je držiteľom a užívateľom nehnuteľnosti v k.ú. obce Q., parc. č. XXXX K. XXX mX vytvorenej GP č. XXX-XX-FT/XXXX vyhotoveného D.. G. K. z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/a, zapísanej v prot. č. XX. Označenú nehnuteľnosť nadobudol darom od svojho otca T. Q., ktorý sa cítil byť vlastníkom na základe reálnej deľby s ostanými spoluvlastníkmi v roku XXXX. Zmluvy neboli vyhotovené v predpísanej forme a preto ani zmena vlastníkov nebola vyznačená v pozemkovej knihe ani v evidencii nehnuteľností. Na uvedenom tvrdení žalobca zotrval aj v tomto súdnom konaní. Vykonaným znaleckým dokazovaním však bolo zistené, že žalované KN parcely č. XXXX/ X a XXXX/X, v k.ú. Q. (predmet sporu), vyznačené v geometrickom pláne č.XXXXXXXX-XXX/XXXX, predloženom žalobcom, však neboli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/a, zapísanej v prot. č. XX, ktorej spoluvlastníkom bol preukázateľne právny predchodca žalobcu, od práva ktorého si odvíjal svoju dobromyseľnosť k vydržaniu žalobca. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX na čl. XXX-XXX, znaleckého nákresu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, ako aj výpovede znalca však jednoznačne vyplynulo, že pri pozemkovej úprave nedošlo k nesprávnemu posunu hraníc medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX ( GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX-Rbk a č.XXXXXXXX-XXX/XXXX) a v skutočnosti tak nedošlo k zmenšeniu výmery parc. č.XXXX o XXX m2, ako to tvrdil žalobca.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrh navrhovateľa zamietol, a to z týchto dôvodov:
V súdenom prípade, tak ako to už súd uviedol, navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporných parciel, titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pričom vlastnícke právo si odvodzoval od svojho právneho predchodcu, ktorý mu mal žalované pozemky darovať, pričom zmluva o prevode vlastníckeho práva nebola vyhotovená písomne a nebola tak žalobcom, ani predložená. Rozhodujúcim však bolo tvrdenie žalobcu, ktorý v priebehu celého konania uvádzal, pokiaľ ide o titul nadobudnutia sporných pozemkov, že sporné pozemky sú vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/a, ktorej spoluvlastníkom bol jeho právny predchodca, ktorému svedčí zápis na pkn. prot. č. XX a pri pozemkových úpravách, došlo k posunu hranice, medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX, pričom parcela č. XXXX bola vytvorená práve z pkn. parc. č. XXX/a zapísanej v pkn. prot. č. XX. Vykonaným dokazovaním, ako to už súd vyššie uviedol bolo zistené, že k posunu hranice medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX nedošlo, sporné parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu sú a aj boli súčasťou parc. č. XXXX, ktorá bola vytvorená z pkn parcely č. XXX, zapísanej v pkn. prot. XXX k.ú. Q., pričom geometrické plány, na ktoré sa žalobca odvolával iba obnovili užívaciu hranicu medzi dotknutými parcelami. V danej veci tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil titul nadobudnutia, na základe ktorého, sporné parcely užíval jeho právny predchodca. K právnej stránke veci ďalej súd uvádza, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené súčasne tri predpoklady. V prvom rade musí isť o vec, resp. právo spôsobilé vydržania, vec alebo právo musí byť v oprávnenej držbe vydržateľa a uplynie stanovená doba nepretržitej oprávnenej držby. Neoprávnená
držba nemôže viesť k nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Existencia dobromyseľnosti pri držbe veci alebo práva je klasifikačným hľadiskom pre delenie držby na oprávnenú a neoprávnenú. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
V danom prípade tak žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom od práva svojho právneho predchodcu, ktorému síce svedčí zápis v pkn. protokole č. XX k pkn. parc. č. XXX/a, ale sporné parcely boli vytvorené z iného pkn. prot. ako to tvrdil, nepreukázal tak, že žalované pozemky mal v oprávnenej držbe, teda bol dobromyseľným držiteľom a nadobudol k ním vlastnícke právo vydržaním. Zároveň súd uvádza, že nakoľko žalované pozemky neboli vytvorené z pkn. parc. č. XXX/a zapísanej v pkn. prot. č. XX, nemohli byť ani predmetom dedičského konania po zomrelom T. Q. a ak žalobca tvrdil, že si vlastnícke právo odvodzuje od oprávnenej držby právneho predchodcu, na mieste bolo potom zvážiť iný charakter žaloby. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že žalované pozemky mu boli darované jeho právnym predchodcom ústnou darovacou zmluvou niekedy v roku v r. XXXX, resp. XXXX, súd iba okrajovo podotýka, že už v roku XXXX bol prijatý zákon č. XXX/XXXX Zb Občiansky zákonník účinný od X.X.XXXX, ktorý bol s účinnosťou od X.X.XXXX nahradený zákonom č. XX/XXXX Zb. Občiansky zákonník, ktorý po rozsiahlych novelách platí do dnešného dňa, v ktorých bola jednoznačne upravená podmienka, že zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu a pre účinnosť prevodu vlastníckeho práva bola nevyhnutná registrácia zmluvy Štátnym notárstvom od X.X.XXXX do X.X.XXXX a od X.X.XXXX do súčasnosti sa aplikuje zákonná požiadavka zápisu prevodu vlastníctva nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Právna norma platná a účinná v čase, kedy malo dôjsť podľa vyjadrenia žalobcu k darovaniu sporných pozemkov bola dostatočne určitá a zrozumiteľná a nerešpektovanie zákonných požiadaviek ( písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností a jej následná registrácia) má za následok vznik právneho omylu, ktorý nie je so zreteľom na všetky okolnosti ospravedlniteľný. V obdobnej veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. XCdoXX/XXXX z XX.X.XXXX dospel k záveru, že „Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie, a to aj z hľadiska hospodárnosti konania, pretože ani ďalšie dôkazy tak, ako boli navrhované žalobcom a vedľajšími účastníkmi konania, by neviedli k inému rozhodnutiu súdu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).