Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-3-2013.pdf
PDF · 105.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o maloleté deti Š.: C., M.. XX.X.XXXX, F., M.. XX.X.XXXX, obidve bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: B. Š., D.. A., M.. XX.X.XXXX, Q. P., R. Č.. XXXX/XX, v konaní zastúpená: JUDr. Zoltán Ružič, advokát so sídlom Galanta, Mierové nám. 4, a otca: L. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. P., P. XXXX/XX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, o návrhu matky na vyplatenie zaostalého výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.1.2013, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal otca na zaplatenie rozdielu v zaostalom výživnom, a to sumu vo výške 1.220,- Eur na účet matky z dôvodu, že výživné stanovené súdom v rozvodovom rozsudku, č. k.: XXP/XXX/XXXX - 38 zo dňa 20.8.2012, právoplatný dňa 30.8.2012, je nepomerne vyššie než suma, ktorú otec platil na výživu detí od odchodu zo spoločnej domácnosti, teda od januára 2012, do rozvodu manželstva, ktorá nepokrývala ani základné potreby detí.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 24.9.2013 upresnila petit návrhu tak, že matka žiada, aby súd zaviazal otca prispieť na výživu maloletej C. sumou 120,- Eur mesačne a na maloletú F. sumou 100,- Eur mesačne, a to od 1.2.2012 do 30.8.2012 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 19.9.2013, pričom návrh matky žiadal ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorý na priznanie výživného spätne vyžaduje dôvody hodné osobitného zreteľa, teda dôvody, ktoré oprávnenému bránili podať návrh na začatie konania bezodkladne po tom, ako došlo k neplneniu rodičovských povinností, ktorá podmienka splnená nebola, keďže maloleté deti mali zo strany otca do rozvodu zabezpečenú dostatočnú a riadnu výživu. Preto návrh matky považuje za špekulatívny vzhľadom k tomu, že bol podaný až po jednom roku od odchodu otca zo spoločnej domácnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/ XXX/XXXX - 38 zo dňa 20.8.2012, rovnako tak aj s podstatným obsahom spisovej dokumentácie pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XXX/XXXX, následne výsluchom matky, otca, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka maloletých detí, správami a potvrdeniami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletá Viktória a Linda pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/ XXX/XXXX - 38 zo dňa 20.8.2012, právoplatný dňa 30.8.2012, kedy súd manželstvo rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú F. vo výške 100,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V čase tohto rozhodovania rodičia, okrem maloletej F. J. C., inú vyživovaciu povinnosť nemali, matka bola zamestnaná v spoločnosti Display Service Network SK s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 488,35 Eur a otec bol zamestnaný u zamestnávateľa TZB Global, s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom 929,51 Eur. Maloletá C. mala 7 rokov, navštevovala 1. ročník základnej školy v P. a maloletá F. mala 4 roky a navštevovala materskú školu v P..
Matka vypočutá na pojednávaní dňa 24.9.2013, ako účastníčka konania, sa pridržiavala svojho návrhu ako aj dôvodov v ňom uvedených a uviedla, že otec sám oslovil matku s tým, že za obdobie odkedy opustil spoločnú domácnosť, teda od februára 2012, až do rozvodu do 30.8.2012, doplatí výživné na obidve deti, a to vo výške totožnej ako súd zaviazal otca platiť výživné na deti po rozvode manželstva, s tým, že toto zameškané obdobie bude postupne splácať mesačne po 60,- Eur na obe deti. Otec podľa uvedeného platil až do októbra 2012 vrátane. V rozhodnom období matka pracovala ako administratívna pracovníčka u zamestnávateľa Display Service Network SK s.r.o., Senec s priemerným čistým mesačným príjmom 512,20 Eur. Do konca júna 2012 matka žila v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome v P., pričom náklady na bývanie hradila sama v sume 150,- Eur a okrem toho platila polovicu hypo-úveru na rodinný dom vo výške 160,- Eur mesačne. Od júla 2012 začal bývať v spoločnej domácnosti s matkou a jej maloletými deťmi matkin partner S. C.G., ktorý prispieval matke na náklady spojené s bývaním sumou 150,- Eur mesačne. V rozhodnom období sa otec s maloletými deťmi stýkal pravidelne každý deň tak, že deti jeden týždeň vodil do školy/MŠ a matka deti vyzdvihla a druhý týždeň ich vodila ráno matka a zo školského zariadenia ich vyzdvihol poobede otec. Deti sa zvykli po škole/MŠ zdržiavať v domácnosti otca, ktorý býval v spoločnej domácnosti so svojím otcom, kde deti občas aj prespávali. Otec sa okrem platenia dohodnutého výživného v sume 60,- Eur mesačne, podieľal s matkou aj na platení obedov pre deti v školskom zariadení. Matka ako dôvod podania svojho návrhu po jednom roku od odchodu otca zo spoločnej domácnosti uviedla, že nevedela, že si môže tento nárok na súde uplatniť, pričom iná prekážka jej v tom nebránila.
Právny zástupca matky, substitučne zastúpený advokátkou JUDr. Eleonórou Zuzákovou, na pojednávaní dňa 24.9.2013 uviedol, že návrh matka podala z dôvodu, že s otcom sa po rozvode začiatkom septembra ústne dohodli, že otec doplatí výživné za rozhodné obdobie pred rozvodom, a to mesačnými splátkami po 30,- Eur na každé dieťa až do zaplatenia, a to spolu s bežným výživným určeným v rozvodovom konaní. Otec už v decembri 2012 výživné za čas do rozvodu nezaplatil a v období Vianoc sa matka otázkou výživného nezaoberala, pričom následne 4.1.2013 si podala návrh na súd.
Otec vypočutý na pojednávaní dňa 24.9.2013 ako účastník konania sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k návrhu, doručený súdu dňa 19.9.2013. Uviedol, že ústna dohoda s matkou o platení výživného bola uzavretá v čase, keď odišiel zo spoločnej domácnosti, teda začiatkom januára 2012, ktorej obsahom malo byť, že otec bude platiť výdavky na deti v súvislosti so školou vrátane obedov za každý mesiac a okrem toho bude platiť 60,- Eur mesačne k rukám matky na obidve deti spolu. V období prázdnin si otec zobral úver na rekonštrukciu bytu, v ktorom žije so svojím otcom, starobným dôchodcom, v rámci ktorej sa v byte prerobili detské izby pre každé dieťa zvlášť. Otec deťom v rozhodnom období kupoval oblečenie. S deťmi sa otec stýkal tak, ako to uviedla matka, nakoľko pracoval na dve zmeny. V rozhodnom období otec pracoval ako mechanik u zamestnávateľa TZB Global, s.r.o., Bratislava s
priemerným čistým mesačným príjmom 884,52 Eur. Okrem výdavkov na deti mal náklady v súvislosti s platením polovice úveru vo výške 160,- Eur a tiež s výdavkami na domácnosť, na ktorú svojmu otcovi prispieval 90,- Eur mesačne. Otec uviedol, že na deti pred rozvodom prispieval dobrovoľne 60,- Eur, lebo to považoval za správne a v mesiacoch september, október 2012 zaplatil nie len výživné určené súdom ale aj sumu 60,- Eur podľa ústnej dohody s matkou. Od novembra 2012 platil už riadne výživné v sume stanovenej súdom. S deťmi otec udržiaval pravidelný styk, pričom s nimi navštívil dvakrát relaxačno - liečebné pobyty v meste Györ v Maďarsku, v mesiaci júl 2012 navštívil s deťmi príbuzných v Budapešti na tri dni, kde navštívili Zoo, múzeá a ďalšie pozoruhodnosti mesta, tiež v rozhodnom období chodievali na kúpalisko do Sládkovičova, avšak len do júna 2012, kedy deťom kúpil otec bazén. Ostatný voľný čas trávil otec s deťmi korčuľovaním, bicyklovaním, púšťaním šarkana.
Právna zástupkyňa otca, vypočutá na pojednávaní dňa 24.9.2013 poukázala na skutočnosť, že sa deti cítia u otca veľmi dobre a chcú s ním tráviť viac času, z toho dôvodu si otec podal na tunajšom súde návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorý návrh sa vedie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: XXP/XXX/XXXX. Uviedla, že matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pričom výživné za spätné obdobie sa môže priznať iba výnimočne z dôvodu, aby sa zabránilo špekulatívne uplatňovaným návrhom. Nakoľko matka výnimočnosť nepreukázala a návrh podala rok po tom, čo podľa matkiných tvrdení došlo k protiprávnemu konaniu otca detí, a keďže otec sa o deti staral dostatočným spôsobom a starostlivosť o deti bola z jeho strany riadne zabezpečená, žiadala návrh matky ako nedôvodný zamietnuť.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní vo veci uviedla, že komunikácia medzi rodičmi bola v rozhodnom období problémová a po rozvode ešte problematickejšia. Otec sa pri starostlivosti o maloleté deti podieľal, okrem osobnej starostlivosti v čase, keď sa deti nachádzali u neho, aj na ich výchove a výžive jednak úhradou školného a obedov, ale aj platením dobrovoľného výživného v sume 60,-Eur na obidve deti spolu. Vzhľadom na to bola starostlivosť o deti v rozhodnom období vyvážená zo strany obidvoch rodičov. Z uvedeného dôvodu preto kolízny opatrovník navrhol, aby súd podaný návrh zamietol.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 a 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z dokazovania pred súdom vyplýva, že otec platil 60,- Eur k rukám matky mesačne od februára do októbra 2012 vrátane, pričom úhrada za september a október bola nad rámec bežného výživného určeného súdom, zároveň otec platil obedy pre maloletú Lindu mesačne od februára do júna 2012 v sume spolu 83,82 Eur, a na maloletú F. v období od marca do júna 2012 v sume spolu 86,24 Eur a uhradil príspevok základnej škole za dochádzku na maloletú F. za mesiac február, máj, jún 2012 v sume po 9,- Eur mesačne, teda spolu 27,- Eur. V rozhodnom období sa otec o maloleté deti osobne staral, styk s deťmi prebiehal každý deň, pričom deti vodil buď do školy/materskej školy alebo zo školského zariadenia, pričom sa s nimi aj učil a venoval sa im vo voľnom čase, kupoval im oblečenie a hradil náklady súvisiace so školou a stravou.
V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine možno výživné pre maloleté dieťa priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodovej správy k zákonu o rodine vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia a založenia podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa bola výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti v prípade, že medzi rodičmi dôjde k nezhodám a prostredníctvom maloletého dieťaťa a povinnosti prispievať na jeho výživu si budú rodičia vyrovnávať medzi sebou účty, využívať inštitút ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. V rámci dokazovania súd skúma, či existujú dôvody, pre ktoré nemohol byť nárok uplatnený ihneď po tom, ako si povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V takomto prípade musí ísť o objektívnu nemožnosť podania návrhu proti odporcovi napríklad z dôvodu, že navrhovateľ netušil, kde odporca žije, prípadne mu zlý zdravotný stav zabránil včas uplatniť nárok, prípadne by tiež relevantným dôvodom mohlo byť konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (napr. vyhrážky, násilie). Predmetná právna úprava dodatočného priznania výživného vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, teda vyžaduje, aby bol návrh na určenie výživného podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Súd môže priznať výživné spätne v prípade, že dôvody podania návrhu a žiadosť o určenie výživného s časovým odstupom možno považovať za výnimočné a v konaní navrhovateľa nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu. Výnimočným dôvodom však nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, nakoľko neznalosť práva neospravedlňuje. Omeškanie sa posudzuje na základe prekážky, ktorá podmieňuje uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a môže ísť o jeden, či niekoľko mesiacov z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného. Znenie zákona však striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri určovaní výživného za minulé
obdobie súd zisťuje aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosť a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. Dôvodom na spätné výživné nemôžu byť okolnosti neskoršej zmeny pomerov na strane povinného, ktoré sa odzrkadlili už v rozhodnutí súdu a na ktoré súd prihliadal pri posúdení aktuálnej výšky bežného výživného.
Z uvedeného teda vyplýva, že na uplatnenie nároku dodatočného výživného je nevyhnutná existencia skutočnosti, že povinný prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde bez zbytočného omeškania a zároveň musí byť v konaní preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa na uplatnenie nároku. Otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť, ktorú zdieľal s matkou a ich maloletými deťmi, v januári 2012. Následne od februára 2012 začal k rukám matky prispievať na výživu maloletých detí sumou 60,- Eur mesačne spolu na obidve deti a zároveň hradil maloletým deťom stravu v školskej jedálni, kupoval deťom oblečenie, o deti sa pravidelne každý deň osobne staral, venoval im voľný čas a aktívne sa podieľal na ich výchove a starostlivosti o ne aj napriek skutočnosti, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do bytu svojho otca (starého otca maloletých detí), s ktorým žije v spoločnej domácnosti aj v súčasnosti. Sumou 60,- Eur mesačne prispieval otec na výživu detí do októbra 2012 aj po rozvode manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: XXP/XXX/XXXX - 38 zo dňa 20.8.2012, právoplatný dňa 30.8.2012, kedy súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti so osobnej starostlivosti matke a určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú F. vo výške 100,- Eur mesačne, a teda prispieval na ich výživu ešte dva mesiace po rozvode nad rámec bežného výživného určeného súdom. Matka podala návrh na vyplatenie zaostalého výživného na tunajší súd dňa 4.1.2013 v sume 1.220,- Eur z dôvodu neadekvátneho rozdielu medzi výživným určeným súdom v rozvodom rozsudku a výživným, ktoré otec platil k rukám matky reálne pred rozvodom od februára roku 2012. Matka ako dôvod oneskoreného podania návrhu na vyplatenie zaostalého výživného uviedla len, že nevedela, že si môže taký nárok na súde uplatniť. Sumu 60,- Eur, ktorou otec prispieval na výživu detí k rukám matky, si otec určil sám a matke povedal, že jej to bude stačiť, z toho dôvodu vyššie výživné matka neriešila. Matka však nepreukázala žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktorý by súd mohol pri posudzovaní návrhu podaného matkou oneskorene a pri priznaní spätného výživného prihliadnuť.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že rodičia, od odchodu otca zo spoločnej domácnosti matky v januári 2012, sa podieľali na výchove a starostlivosti o maloleté deti rovnomerne, otec sa finančne podieľal na nákladoch matky súvisiacich s výchovou maloletých detí a osobne sa staral o maloleté deti v pravidelných intervaloch, a to každý deň v týždni, keď ich vodil jeden týždeň do školského zariadenia a nasledujúci týždeň ich vodil zo školského zariadenia domov, učil sa s nimi, venoval sa s deťmi voľno-časovým aktivitám, preto nebola splnená prvá podmienka na uplatnenie spätného výživného, nakoľko otec - ako povinný z plnenia výživného, si svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne aj bez rozhodnutia súdu, pričom sa aktívne podieľal na výchove a starostlivosti o maloleté deti, teda povinný rodič neprestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že matka predmetný návrh neuplatnila skôr, nakoľko nevedela, že sa môže takéhoto nároku domáhať, ako dôvod neobstojí aj vzhľadom na všeobecne uplatňovanú zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje a s poukazom na to, že matka si návrh podala až jeden rok po tom, čo otec opustil spoločnú domácnosť, nebola splnená ani druhá podmienka podania predmetného návrhu, a teda včasnosť podania návrhu, resp. bezodkladne po odpadnutí prekážky, ktorá bráni navrhovateľovi uplatniť nárok, keďže žiadna prekážka na strane matky neexistovala. V konečnom dôsledkom v rámci dokazovania nebol preukázaný žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by bol návrh podaný opodstatnene aj keď oneskorene. S poukazom na to, že nebola splnená ani jedna z podmienok odôvodňujúcich priznanie spätného výživného a tiež s poukazom na skutočnosť, že deti nemožno zveriť do starostlivosti rodičovi do minulosti, pričom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: XXP/XXX/XXXX - 38 zo dňa 20.8.2012, považuje súd návrh za nedôvodný a vzhľadom na uvedené návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.