Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-20-2013.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. Č.. XX, okr. H., proti odporkyni: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, okr. R., za účasti maloletých detí: K. X., nar. XX.XX.XXXX a J. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom,
t a k t o
rozhodol:
I. Manželstvo, ktoré uzatvoril navrhovateľ K. X. a odporkyňa R. X. dňa XX.XX.XXXX Y. L., sa rozvádza.
II. Maloleté deti J. X. a K. X. sa na obdobie po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matke R. X., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec K. X. je povinný platiť matke R. X. výživné na maloletého J. X. vo výške 150,- € mesačne a na maloletú K. X. vo výške 200,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 15.04.2013, navrhovateľ žiadal, aby súd manželstvo účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX Y. L., rozviedol a maloleté deti K. X. a J. X. zveril do osobnej starostlivosti matke R. X.. Navrhovateľ navrhol, že bude matke platiť na maloleté deti výživné v celkovej výške 350,- € mesačne.
Odporkyňa R. X. sa k návrhu na začatie konania vyjadrila len prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Vyjadrenie odporkyne je uvedené v správe zo sociálneho prieskumu v rodine účastníkov zo dňa 25.06.2013. V tomto vyjadrení odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila a žiadala, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti.
Odporkyňa bola na súdne pojednávanie riadne predvolaná. Svoju neprítomnosť ospravedlnila tým, že má nedostatok finančných prostriedkov. Takýto dôvod neúčasti súd nemohol považovať za vážny.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 102 ods. 2 O.s.p., v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa citovaného ustanovenia súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, a to na základe listinných dôkazov a jej vyjadrení obsiahnutých v správe kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu, ale aj s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 4P/178/2010 zo dňa 08.03.2011, ktorým súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom účastníkov na obdobie do rozvodu manželstva a to tak, že maloleté deti K. a J. zveril do osobnej starostlivosti matke, a otca zaviazal platiť výživné na maloletú K. vo výške 200,- € mesačne a na maloletého J. vo výške 150,- € mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2011.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX Y. L., v okrese R.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to J. X., nar. XX.XX.XXXX C. K. X., nar. XX.XX.XXXX. Bolo preukázané, že matka R. X. s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť, ktorú manželia viedli v rodinnom dome rodičov navrhovateľa, a to v R. J. Č.. XX, v okrese H.. Matka s maloletými deťmi sa odsťahovala k svojim rodičom do obce L. Č.. XX, v okrese R., kde býva aj v súčasnosti. Odporkyňa sa s maloletými deťmi odsťahovala od navrhovateľa, pretože navrhovateľ ju viackrát fyzicky napadol aj pred deťmi, a po požití alkoholických nápojov bol veľmi agresívny. Z týchto dôvodov matka s rozvodom manželstva súhlasila.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.09.2013, otec vypovedal, že manželské odlúčenie trvá už vyše šesť rokov a manželstvo neplní svoju funkciu. Vyjadril sa, že obnovenie manželských vzťahov do úvahy nepripadá.
Maloletá K. je žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy, a J. chodí do tretieho ročníka základnej školy. Obidve deti majú problémy s dýchacími cestami, a navštevujú alergologickú ambulanciu. S tým súvisia zvýšené náklady na ich liečenie.
V čase, keď Okresný súd Michalovce rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletým deťom začiatkom roku 2011, bola odporkyňa nezamestnaná a od štátu dostávala dávku v hmotnej núdzi vo výške 155,- € a prídavky na deti 43,98 €. Rodinný dom, kde odporkyňa s maloletým deťmi býva, patrí jej matke A. Z., a sú v ňom štyri izby a jedna kuchyňa. Dom je štandardne zariadený, vykurovaný ústredným vykurovaním na pevné palivo. Za užívanie domu je potrebné platiť mesačne inkaso vo výške 36,- €. Deťom odporkyňa platí životné poistenie vo výške 13,80 € mesačne na každé dieťa, a zároveň platí deťom stavebné sporenie a to mesačne vo výške 20,- € na každé dieťa. V súčasnosti sa odporkyňa zamestnala a pracuje ako predavačka v M. E. H., a jej čistý mesačný príjem za apríl 2013 bol 461,46 €, a za máj 393,78 €.
Navrhovateľ žije v rodičovskom rodinnom dome spolu s matkou. Jedná sa o trojizbový rodinný dom. Na nákladoch za užívanie tohto domu sa navrhovateľ podieľa. V čase, keď súd rozhodoval o úprave práv a povinností do rozvodu manželstva v marci roku 2011, navrhovateľ vykonával povolanie vodiča kamiónu a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa bola jeho čistá priemerná mesačná mzda 327,26 €. Podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa dostával navrhovateľ za služobné cesty diéty vo výške 1.240,66 €, takže jeho celkový príjem zo zamestnania bol 1.568,36 €. Aj v súčasnosti otec pracuje ako vodič kamiónu, a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 bol 525,- €. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dostal navrhovateľ za obdobie od januára 2013 do júna 2013 diéty v priemernej výške 878,- €, teda celkový jeho príjem zo zamestnania bol 1.390,- €. Tento príjem otca je v súčasnosti o niečo nižší ako bol v roku 2011. Je potrebné poznamenať, že diéty netvoria príjem otca, ale sú len náhradou nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil počas služobných ciest v zahraniční. Je
však všeobecne známe, že vodiči kamiónov sú schopní väčšiu časť týchto náhrad za služobné cesty ušetriť. Na túto skutočnosť prihliadol aj Okresný súd Michalovce, keď otca zaviazal, aby platil výživné na maloletú K. vo výške 200,- € mesačne a na maloleté J. vo výške 150,- €. Navrhovateľ vypovedal, že platí výživné aj na matku R. X., a to vo výške 150,- € mesačne. Toto výživné si platí riadne a včas.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.09.2013, otec uviedol, že uvažuje o tom, že povolanie vodiča kamiónu ukončí. Aj napriek nižšiemu celkovému príjmu navrhovateľ súhlasil s tým, že na deti bude platiť výživné v rovnakej výške tak, ako o tom rozhodol Okresný súd Michalovce v marci roku 2011.
Podľa § 18 Zákona o rodine sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo už šesť rokov neplní svoj účel, pretože manželia žijú oddelene a nevedú spoločnú domácnosť. Z vyjadrenia účastníkov vyplýva, že obnovenie manželských vzťahov do úvahy nepripadá a preto súd manželstvo účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX Y. L., rozviedol.
O úprave práv a povinností k maloletým deťom na obdobie po rozvode manželstva súd rozhodol rovnako ako o tom rozhodol Okresný súd Michalovce č.k. 4P/178/2010 zo dňa 08.03.2011 a to tak, že maloleté deti K. X. a J. X. zveril do osobnej starostlivosti odporkyni R. X., a otca zaviazal platiť na maloletú K. výživné vo výške 200,- € mesačne a na maloletého J. výživné vo výške 150,- € mesačne, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo schopností a možností otca, ako aj z oprávnených potrieb maloletých detí. Schopnosti otca vyjadrené jeho čistým mesačným príjmom sa v porovnaní s rokom 2011 o niečo znížili. Otec však súhlasil, že bude platiť výživné v rovnakej výške, a preto ho súd k plneniu vyživovacej povinnosti zaviazal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska