Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-157-1997.pdf
PDF · 67.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/157/1997
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom Hronského 1811, Vranov nad Topľou, IČO: 36 703 591, proti povinnej T. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. XX, občan SR, pre vymoženie sumy 34,85 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 1811 (Ex 1170/97).
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 01.11.1997 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky, priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom sp. zn. Ro 2979/97 vydaným dňa 04.09.1997 Okresným súdom Kežmarok a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 02.12.1997 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 05.09.2013 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná zomrela a dedičské konanie po nebohej povinnej bolo zastavené pre nemajetnosť. Exekútor zároveň uviedol, že trovy konania si neuplatňuje. K podnetu priložil rozhodnutie JUDr. Stanislava Dugasa, notára ako súdneho komisára povereného Okresným súdom Kežmarok sp. zn. 4D 359/2004 zo dňa 23.02.2005.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z predloženého rozhodnutia sp. zn. 4D 359/2004 Dnot 177/04 zo dňa 23.02.2005 exekučný súd zistil, že povinná zomrela dňa 17.07.2004, dedičské konanie po nebohej bolo dňa 23.02.2005 ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2005. Z tohto rozhodnutia exekučný súd zistil, že všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola v dedičskom konaní určená na sumu 3.050,-Sk, pričom išlo o spoluvlastnícke podiely na rôznych pozemkoch v celkovej hodnote 3.050,-Sk. Iný majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia poručiteľka nezanechala. Výška dlhov poručiteľky bola určená sumou 30.000,-Sk a tvorili ju pohrebné trovy, ktoré notár vyčíslil na základe predložených dokladov. Čistá hodnota dedičstva teda predstavovala sumu 0,-Sk.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Z uvedeného vyplýva, že aj keď povinná ako poručiteľka zanechala majetok, ktorý sa stal predmetom dedenia, jeho hodnota nepokryla ani pohrebné trovy, takže čistá hodnota nadobudnutého dedičstva dedičmi predstavovala sumu 0,-Sk. Z citovaného zákonného ustanovenia je zároveň zrejmé, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda už zákonom obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že na dedičov po nebohej poručiteľke prešla síce povinnosť zaplatiť dlh vymáhaný v tomto exekučnom konaní, avšak, táto povinnosť je limitovaná výškou ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré v tomto prípade predstavuje po odrátaní pohrebných nákladov sumu 0 eur, keďže vynaložené pohrebné náklady boli vyššie ako suma majetku, ktorý poručiteľka zanechala. Na základe uvedeného teda súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie na podnet súdneho exekútora z dôvodu nemajetnosti povinného, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§58 ods. 5, ods. 6 Exekučného poriadku/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.