Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Cob-57-2012.pdf
PDF · 99.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/57/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: H. S., miesto podnikania I. H., XXX XX, E. XX, IČO: 33 147 957, právne zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Adamčíkom, so sídlom Veľké Kapušany, 079 01, Ul. J. Kráľa č. 3, proti žalovanému: PO CAR, s.r.o., so sídlom Stropkov, 091 01, Cintorínska 550/11, IČO: 31 693 989, právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, so sídlom Stropkov, 091 01, Hrnčiarska 1619/42, o zaplatenie 241,97 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3Cb/51/2010 - 97 zo dňa 26. 4. 2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 241,97 eur s prísl. uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 10. 2008 odpredal žalovaný žalobkyni motorové vozidlo zn. VW Caddy Maxi Kasten 1,6 102PS. Podľa čl. V. ods. 1, 2 tejto zmluvy záručná doba vozidla je 24 mesiacov bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Na originálne diely sa poskytuje záručná doba 24 mesiacov. Dňa 30. 3. 2010 žalobkyňa zadala žalovanému zákazku, pričom podľa popisu prác je uvedené: servis longlife, kontrola úniku chladiacej kvapaliny. Cena s DPH bola odhadnutá na sumu 500,- eur. Zo záznamu o odovzdaní vozidla na servisnú prehliadku a na reklamáciu z dôvodu netesnosti na chladiči je zrejmé, že uvedené vozidlo, ktoré bolo dané do prevádzky dňa 5. 12. 2008 s nabehanými kilometrami 8.400 km, má závadu spočívajúcu v silnej netesnosti chladiacej kvapaliny z pravej spodnej strany chladiča, žiadne stopy po mechanickom poškodení, únik je tak silný, že sa nedá jazdiť s vozidlom. Súčasne je v zázname uvedené, že na vozidle je potrebné vykonať prvú servisnú prehliadku a vymeniť chladič. Záznam je podpísaný žalobkyňou a potvrdenie o prevzatí žalovaným. Na zázname nie je uvedený dátum. Z odovzdávajúceho protokolu zo dňa 30. 3. 2010 súd zistil, že žalobkyni bola vyúčtovaná suma k úhrade vo výške 506,48 eur za práce a materiál. Taktiež z dokladu č. 3/64 zo dňa 6. 4. 2010 je zrejmé, že žalovaný vyúčtoval cenu za prevedené opravy celkom vo výške 506,48 eur, pričom sú tam uvedené aj položky, ktoré žaluje žalobkyňa vo výške 241,97 eur, a to vodný chladič 1 ks v sume 226,85 eur s DPH, KUEHLZUSAT G12 CHL v sume 14,40 eur s DPH a voda destilovaná 2 litre v sume 0,98 eur s DPH. Žalobkyňa listom zo dňa 7. 4. 2010 žiadala o uznanie reklamácie z dôvodu, že v protokole o prevzatí a odovzdaní vozidla pri jeho kúpe dňa 27.11. 2008 sú napísané záručné podmienky, a to 2 roky na celé vozidlo bez obmedzenia najazdených kilometrov. Preto žiada o uznanie reklamácie a vrátenie čiastky, ktorá bola vyfakturovaná z dôvodu výmeny chladiča v sume 241,97 eur. Dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalobkyni. Pritom podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, pričom sa jedná o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka, teda ani z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ sa týka poškodenia chladiča, tak sa jedná o vadu, na ktorú sa vzťahuje záruka a mala byť odstránená bezplatne. Je potrebné poukázať na to, že na vozidle bol menený chladič, ktorý bol poškodený, pričom tento si zákazník neprevzal a v súčasnosti už ani
neexistuje. Pritom zo strany žalovaného pri analýze vady na motorovom vozidle žalobkyne bolo zistené mechanické poškodenie chladiča, pričom sa na takúto vadu záruka nevzťahuje. Oprava bola vykonaná odplatne, žalobkyňa za túto opravu riadne zaplatila, poškodený náhradný diel si nezobrala, takže nie je možné, aby súd túto skutočnosť preveril.
Ďalším výrokom rozsudku bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 394,10 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 377,60 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Maruščáka.
Tento výrok súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p., pričom trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 8 úkonov právnej pomoci po 21,58 eur, režijného paušálu, náhrady za stratu času na trase N.
- N. na súdnych pojednávaniach 26. 4. 2011, 23. 9. 2011, 29. 11. 2011 a 26. 4. 2012, ako aj z 20 % DPH.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä k posúdeniu reklamácie, nevyhnutné k náležitému rozhodnutiu vo veci samej. Žalobkyňa svoj nárok odvíja z uplatnenia nároku z vád tovaru podľa Obchodného zákonníka a iba vzhľadom na nevybavenú reklamáciu a omylom zaplatenú čiastku zamestnancom žalobkyne aj za dodanie nového chladiča (ktorá bola inak reklamovaná) dospel k tomu, že časť faktúry v sume 241,97 eur bola zaplatená a prijatá bez právneho titulu, resp. ju získal žalovaný z nepoctivých zdrojov. Zamestnanec žalobkyne nebol vybavený plnomocenstvom na zastupovanie v reklamačnom konaní, ale iba na prívoz vozidla. Tento zamestnanec neskúmal rozsah a špecifikáciu faktúry, za ktorú mal zaplatiť pred vyzdvihnutím vozidla zo servisu. Neoprávnene fakturovanú zaplatenú sumu však žalobkyňa bez zbytočného odkladu následne písomne namietala a žiadala o jej vrátenie. Zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Aj keby tak bolo, najmä vzhľadom na skutočnosť, že išlo o uplatnenie nároku na peňažné plnenie, že nárok zo zodpovednosti z vád tovaru bol z jej strany uplatnený riadne a včas a že nemala záujem obísť inštitút zodpovednosti za vady dodaného tovaru a že omylom zaplatila za to, za čo platiť nemala, súd jej právnou kvalifikáciou nebol viazaný. Súd mal rozhodnúť na základe skutkových zistení. Záver prvostupňového súdu o dôkaznom bremene žalobkyne je iba ničím nepodloženým konštatovaním a nie je v súlade so skutkovým stavom a ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako ani s reklamačným poriadkom žalovaného. Žalobkyňa so žalovaným spísala dňa 31. 3. 2010 Záznam o odovzdaní vozidla na servisnú prehliadku a na reklamáciu z dôvodu netesnosti na chladiči. V reklamácii bola uvedená závada: „Silná netesnosť chladiacej kvapaliny z pravej spodnej strany chladiča. Žiadne stopy po mechanickom poškodení. Únik je tak silný, že sa nedá jazdiť s vozidlom. Na vozidle je potrebné vykonať: prvú servisnú prehliadku, vymeniť chladič“. Za žalovaného prevzal vozidlo s dokladmi jeho zamestnanec Tomáš Kaprál. Je pravdou, že po odtiahnutí vozidla do servisu bola vystavená zákazka č.: W217971 a že v zákazke nie je uvedená výmena chladiča. Táto skutočnosť na vybavenie uplatnenej reklamácie nemá žiaden dopad. Naviac zákazku nepodpísala žalobkyňa a vozidlo po oprave prevzal jej zamestnanec Z.Y., ktorý zaplatil faktúru za vykonanie servisnej prehliadky a zároveň v podsunutej faktúre do celkovej sumy 506,48 eur bola zahrnutá aj čiastka za vymenený chladič v sume 241,97 eur. Zamestnanec žalobkyne nebol splnomocnený na vybavenie reklamácie a zo zákazky, ani z iného dokladu nevyplýva, že by sa táto týkala reklamácie a že by vykonaním servisnej prehliadky došlo k vybaveniu reklamácie. Z dokazovania súdu nevyplýva a nebolo v konaní preukázané mechanické poškodenie chladiča pri reklamácii a prevzatí vozidla do opravy. Neexistuje, okrem tvrdenia, žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný ponúkol žalobkyni na prevzatie vymenený chladič a že by žalobkyňa bola odmietla prevziať ponúknutý náhradný diel. Žalobkyňa bola vo vedomí, že sa reklamácia vybavuje. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukázal neuznanie reklamácie alebo mechanické poškodenie chladiča. Žiadna fotodokumentácia pri uplatnení reklamácie a prevzatí vozidla do opravy za účasti žalobkyne nebola vykonaná, ani pri vyhotovení zákazky, pri ktorej sa však žalobkyňa nezúčastnila. Ak za týchto okolností počas reklamácie došlo k strate súčiastky - náhradného dielu, žalobkyňa má za to, že dôkaznú núdzu vyvolal žalovaný a túto skutočnosť nie je možné vytýkať žalobkyni a táto skutočnosť nemôže ísť na úkor jej práva a nároku z vady tovaru. Ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka sa netýka tejto veci. V danom prípade si žalobkyňa svoj nárok uplatnila u žalovaného riadne a včas podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného bolo získané bezdôvodné obohatenie, tak sa tak stalo z dôvodu kvalifikácie vzťahu, ktorý nastal po udalosti, kedy zamestnanec, nepoznajúc podstatu veci,
zaplatil aj za chladič, ktorý bol predmetom reklamácie, ktorá reklamácia nebola zo strany žalovaného vybavená. Žalobkyňa nemala za cieľ obísť inštitúty ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka. Ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka je záväzné pre prípad, že nedošlo k uplatneniu zodpovednosti za vady, ale za situácie, ak bola reklamácia uplatnená. Za týchto okolností je ťažko dospieť k záveru, že by dôkazné bremeno bolo na žalobkyni a že nemožnosť súdu preveriť skutočnosť existencie reklamovanej vady vyvolalo správanie sa žalobkyne. Všetky dôkazy svedčia o opaku takéhoto tvrdenia. Žalovaný tým, že nepostupoval v súlade s reklamačným poriadkom, reklamáciu nevybavil. Mal pritom postupovať podľa čl. III. bod 2, 5 a 7. Keďže reklamáciu nezamietol a ani neuznal, odňal právo žalobkyni zaslať výrobok na odborné posúdenie. Žalovaný nemohol zničiť reklamovaný výrobok, ale mal zachovať možnosť jeho odborného posúdenia až do času ukončenia reklamačného konania, vrátane súdneho konania. Podobne žalobkyni nebolo vydané potvrdenie podľa čl. III. bod 8, ani žiadne písomný doklad o vybavení reklamácie podľa čl. III. bod 9 reklamačného poriadku. Žalovaný síce vadu odstránil, ale cenu za výmenu náhradného dielu zahrnul do celkovej ceny servisnej prehliadky. Súd v rámci dokazovania tieto skutočnosti neskúmal odvolávajúc sa na ustanovenie, ktoré nesprávne aplikoval. Z odôvodnenia rozsudku nie je jednoznačný hlavný dôvod, ktorý viedol súd k zamietnutiu žaloby.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že chladič bol mechanický poškodený, ako to vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorú si žalovaný pre svoju potrebu vyhotovil a ktorú aj súdu predložil. Túto skutočnosť akceptovala aj žalobkyňa a za vykonanú opravu žalovanému aj riadne zaplatila. Žalovaný nemôže akceptovať účelové tvrdenie žalobkyne, že zaplatial omylom, nakoľko z ňou predloženého listinného dôkazu - žiadosti o uznanie reklamácie zo dňa 7. 4. 2010 vyplýva, že už pri prevzatí vozidla jej bolo oznámené, že na výmenu chladiča sa záruka nevzťahuje a že vykonaná oprava jej bude účtovaná. Ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným a vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel ustanovení zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa niekto mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád tovaru, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu tak, ako to činí žalobkyňa v tomto súdnom konaní. Žalobkyňa nepredložila a neoznačila dôkaz, ktorý by svedčil o opaku tvrdenia žalovaného, že nešlo k mechanické poškodenie chladiča, ale o vadu chladiča, za ktorú žalovaný zodpovedá z titulu zodpovednosti za vady. Keďže žalobkyňa si vymenený chladič od žalovaného neprevzala, nie je už s odstupom času možné, aby táto skutočnosť bola dôkazne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť je práve na strane žalobkyne.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je v konečnom dôsledku opodstatnené. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodovaní neaplikoval právne ustanovenie významné pre toto rozhodnutie a v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav.
Právne posúdenie je taká činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej napríklad vtedy, ak súd nepoužije správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v podstate zdôvodnil tým, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala, že chladič vozidla mal vadu, na ktorú sa vzťahuje zodpovednosť za vady predanej veci podľa ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka.
Obaja účastníci do tohto právneho vzťahu vstúpili ako podnikatelia a nimi založený záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Preto správne prvostupňový súd posudzoval tento záväzkový vzťah podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovení Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako sa to domáhala žalobkyňa.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že si žalobkyňa uplatnila svoje nároky z titulu zodpovednosti za vady v zákonnej 24-mesačnej lehote upravenej v § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Naviac išlo o uplatnenie práv v lehotách stanovených v záruke vystavenej žalovaným pre žalobkyňu pri kúpe motorového vozidla dňa 27. 11. 2008.
Predávajúci je povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktorý sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa spravidla taký tovar používa (§ 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady (§ 422 ods. 1 Obchodného zákonníka). Predávajúci nezodpovedá len za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy (§ 424 Obchodného zákonníka). Naviac predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tým nie sú dotknuté (§ 425 ods. 1 Obchodného zákonníka).
V preskúmavanej veci sa vada vozidla objavila s odstupom 16 mesiacov od kúpy vozidla. V dôsledku toho by prichádzala zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho do úvahy len za predpokladu, že išlo o vadu (napr. materiálu), ktorá sa stala zjavnou až po odkúpení vozidla, a teda v čase jeho kúpy nebola bežným spôsobom zistiteľná. Tým nadobudol význam zisťovanie skutočnej príčiny vadnosti súčiastky - chladiča, ktoré sa malo uskutočniť spôsobom upraveným v reklamačnom poriadku platnom v prevádzkach žalovaného. V tejto súvislosti vyvstáva otázka dôkazného bremena. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí v prvom rade splniť svoju povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Zákon týmto spôsobom ukladá účastníkom povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, a to v rozsahu upravenom hmotnoprávnou normou, ktorou sa spravuje sporný právny pomer účastníkov. Účastník, ktorý síce tvrdil, že nastali určité skutočnosti, avšak neoznačil dôkazy potrebné na ich preukázanie, pričom tvrdená skutočnosť nebola preukázaná inak, znáša nepriaznivé následky vo forme takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Rovnaké následky stíhajú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo v záver, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tohto účastníka.
Dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. je treba chápať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Hmotné právo určuje, ktorý z účastníkov má čo preukázať na to, aby nastal určitý právny účinok, teda kto má dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju uznal za pravdivú.
V prípade, keď určitá skutočnosť nebola preukázaná, a teda keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá, musí rozhodnúť súd v neprospech toho z účastníkov, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V takom prípade súd rozhoduje o veci samej v tzv. dôkaznej núdzi.
V preskúmavanej veci si žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote uplatnila nárok z titulu zodpovednosti za vady predanej veci v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, t. j. odstránením vady veci jej opravou, konkrétne vymenením vadnej súčiastky. Keďže sa tak stalo v zákonom stanovenej lehote, bol žalovaný povinný túto opravu vykonať zdarma, pokiaľ išlo o vadu veci uvedenú v § 420 Obchodného zákonníka a nešlo o vadu tovaru, za ktorú predávajúci nezodpovedá (§ 424 Obchodného zákonníka v spojení s čl. V. bod 15 Zmluvy o predaji motorového vozidla a záručným listom vystaveným pri kúpe vozidla). Svoje tvrdenia, že v konkrétnom prípade bola vada vozidla spôsobená napr. prirodzeným opotrebovaním, preťažením, neodbornou manipuláciou, neprípustnými úpravami, haváriou vozidla, používaním vozidla v rozpore s jeho účelom, pozmenením vozidla spôsobom odlišujúcim sa od jeho konštrukčného riešenia a v ďalších prípadoch upravených v uvedených listinách, musí preukázať predajca. Nestačí pritom, aby takéto zistenie oznámil kupujúcemu. V prípade, že kupujúci popiera opodstatnenosť takéhoto zistenia zo strany predajcu, musí predajca preukázať nielen kupujúcemu, ale v prípade súdneho sporu aj súdu, že sa jedná o vadu veci, za vznik ktorej nenesie predajca zodpovednosť.
Vychádzajúc z týchto právnych záverov pochybil prvostupňový súd, keď ustálil v preskúmavanej veci, že to bola žalobkyňa, ktorá neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.
Dôkazom o pretrvávaní dôkazného bremena na žalovanom je aj čl. III. bod 7 reklamačného poriadku žalovaného účinného od 1. 1. 2005. Podľa tohto ustanovenia, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12. mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova. Počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie.
V preskúmavanej veci síce žalovaný pri odovzdávaní vozidla dňa 31. 3. 2010 oznámil zamestnancovi žalobkyne, že na chladiča zistil mechanické poškodenie, a teda že za túto vadu nenesie zodpovednosť a opravu tejto vady musí zaplatiť žalovaná, avšak v doklade č. 3/64 vystavenom dňa 6. 4. 2010, ani v žiadnej inej listine doručenej žalobkyni žalovaný neuviedol, komu môže žalobkyňa zaslať výrobok (chladič) na odborné posúdenie, a s jeho tvrdením nesúhlasí. Žalovaný dokonca ani netvrdil to, že by o tomto práve poučoval žalobkyňu (jej zamestnanca) aspoň ústnou formou. Aj z tohto dôvodu pretrváva naďalej dôkazné bremeno na preukázaní pravdivosti tvrdenia žalovaného o tzv. mechanickom poškodení chladiča na žalovanom. K presunu tohto dôkazného bremena na žalobkyňu by došlo len v prípade riadneho, t.j. písomného poučenia žalobkyne žalovaným, na ktoré by žalobkyňa reagovala spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že zistenie o mechanickom poškodení veci akceptuje a z toho dôvodu napr. odmietne prevziať poškodenú súčiastku (chladič). V takom prípade následná strata poškodeného chladiča by vyvolala stav dôkaznej núdze na strane žalobkyne.
V preskúmavanej veci však nepochybne žalovaný predpísaným spôsobom žalobkyňu nepoučil. Preto dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalovaného, že jedná sa o vadu veci, za ktorú nenesie zodpovednosť, pretrváva na žalovanom účastníkovi.
Na rozhodnutie o veci nemá vplyv ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa si totiž riadne a včas uplatnila nárok na opravu veci podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka. Od začatia tohto konania pritom tvrdí, že pokiaľ zaplatila cenu za túto opravu, išlo z jej strany o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré žiadala touto žalobou vydať.
Popri nárokoch, ktoré má kupujúci z titulu zodpovednosti za vadu tovaru, má kupujúci nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikne porušením povinnosti predávajúceho zo záväzkového vzťahu (§ 436 ods. 4 a § 373 Obchodného zákonníka). O plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sa môže jednať len v prípade, keď predmetom konania nie je ani nárok z titulu zodpovednosti za vady veci, ani nárok na náhradu škody. Právne posúdenie uplatneného nároku je však v konečnom dôsledku právom pojednávajúceho súdu. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania je možné posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 451 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa podanou žalobou žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 241,97 eur, ktorej súčasťou je nielen cena za vymenený vodný chladič, ale aj cena za „KUEHLZUSAT G12 CHL“, ako aj za destilovanú vodu. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť, či prvá zo skôr uvedených položiek bola účtovaná v príčinnej súvislosti s výmenou chladiča.
Nakoľko prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodovaní nepoužil právne významné ustanovenia čl. III. bod 7 reklamačného poriadku žalovaného, ako aj ust.. § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 425 Obchodného zákonníka, ktoré majú pre konečné rozhodnutie vo veci samej rozhodujúci význam, pričom v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav, musel byť napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomu uznesenie nie je odvolanie prípustné.