Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-59-2011.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpený advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti odporkyni: R. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, W. Y. nad U., zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Cagalovou, so sídlom Poľovnícka 10, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 2.057,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. decembra 2010, č. k. 6C/55/2010-94, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 98,70 eur, do rúk JUDr. Márie Cagalovej, advokátky, do troch dní.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporkyni nárok na zaplatenie 2.057,71 eur, úroky z omeškania vo výške 14% zo sumy 1.901,25 eur od 04.06.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne zo sumy 156,46 eur od 29.04.2005 do zaplatenia. Rozsudok odôvodnil skutkovým zistením z výsledkov dokazovania, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa GE Capital Leasing, a.s., Bottova 7, Bratislava a odporkyňa uzavreli dňa 13.08.2003 leasingovú zmluvu č. XXXXX, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo typu I. A. H. X.X DI XX V Z. - použitý predmet, U.: O Nadobúdacia cena bola dohodnutá na 433.333,30 Sk, celkom 520.000 Sk. Dodávateľom motorového vozidla bola spoločnosť Auto Look, s.r.o., Bratislavská 123, Trenčín. Dĺžka leasingového vzťahu bola 60 mesiacov, počet pravidelných splátok 60. Podľa zmluvy bol poplatok za preverenie 5.400 Sk, mimoriadna splátka vo výške 156.000 Sk, administratívny poplatok 10.400 Sk, pravidelná splátka 12.697 Sk a odpredaj predmetu bol dohodnutý na sumu 1.200 Sk. RPMN bola dohodnutá na 11,90%. Splatnosť prvej splátky bola určená Všeobecnými zmluvnými podmienkami a prehľad splátok bol uvedený v splátkovom kalendári, ktorý bol súčasťou zmluvy, rovnako aj Všeobecné obchodné podmienky, verzia 8/2003 a protokol o odovzdaní. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2003, uzavretej medzi Auto Look, s.r.o., ako predávajúcim a GE Capital leasing a.s., zastúpenej odporkyňou, ktorá bola uzavretá k leasingovej zmluve, bolo motorové vozidlo I. A. H. X.X DI XX V Z. za dohodnutú cenu 520.000 Sk. Predávajúci prehlásil, že pri podpise zmluvy prijal od kupujúceho splátku 166.400 Sk. Doplatok 356.300 Sk bol splatný „ihneď“. V rovnaký deň bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva k leasingovej zmluve s rovnakým obsahom, avšak predávajúcim bola spoločnosť FLOOR LOGISTICS s.r.o., Kubranská 2, Trenčín, zastúpená spoločnosťou Auto Look, s.r.o., Bratislavská 123, Trenčín. Podľa protokolu o odovzdaní vozidla zo dňa 13.08.2003 predmet kúpnej zmluvy odovzdala odporkyni spoločnosť Auto Look, s.r.o. Navrhovateľ nevysvetlil, na základe
ktorej kúpnej zmluvy k tej istej leasingovej zmluvy, bolo odovzdané motorové vozidlo odporkyni. Odporkyňa listom zo 14.01.2004 uplatnila reklamáciu predmetného vozidla v spoločnosti Auto Look, s.r.o. a upozornila na to aj GE Capital Leasing, a.s., ktorá reklamáciu neuznala. Na základe pokynu právneho predchodcu navrhovateľa odporkyňa odovzdala motorové vozidlo spoločnosti Auto Aukcie Slovakia, s.r.o., Kopčianska 89, Bratislava. Navrhovateľ listom z 24.05.2005 vyzval odporkyňu na zaplatenie 61.999,60 Sk, do 10 dní z dôvodu predčasného ukončenia leasingu a súčasne uviedol, že ide o vyúčtovanie a zároveň o odstúpenie od leasingovej zmluvy prenajímateľom. Právny predchodca navrhovateľa faktúrou zo dňa 18.04.2005, splatnou 28.04.2005 fakturoval odporkyni náklady spoločnosti vo výške 4.713,59 Sk, ktoré jej vznikli pri prepise zabaveného predmetu leasingu. Ďalšou faktúrou zo dňa 24.05.2005, splatnou 03.06.2005, právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporkyni zmluvnú pokutu 57.277,10 Sk z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy podľa čl. IX bodu 2 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu spoločnosti GE Money Auto, a.s. Podľa znaleckého posudku K.. C. R. predstavovala všeobecná hodnota predmetu leasingu ku dňu 07.01.2005 vrátane DPH 384.000 Sk. Spoločnosť Auto Aukcie Slovakia, s.r.o., predala predmetné motorové vozidlo kúpnou zmluvou č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Y. T. za cenu 310.000 Sk.
Odporkyňa vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorej opodstatnenosť navrhovateľ namietol. Okresný súd posudzoval uplatnenú námietku premlčania nároku navrhovateľa podľa ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi z leasingovej zmluvy je vzťahom na základe typovej - spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 23 a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.11. 2003 V čase uzavretia leasingovej zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv. Táto bola zavedená do Občianskeho zákonníka úpravou účinnou od 01.04.2004 Zákonom č. 150/2004 Z.z. Dodatočnou úpravou spotrebiteľských zmlúv zavedenou Zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 bolo realizované zabezpečenie zosúladenia slovenského zmluvného práva s európskym komunitárnym právom, a to najmä z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Cieľom dodatočnej úpravy je dosiahnutie vyrovnania faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, pričom faktické vyrovnanie je nevyhnutné dosiahnuť i v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 150/2004. Nevyhnutnosť dosiahnutia faktického vyrovnania postavenia účastníkov zmluvného vzťahu je vyjadrená v § 879f Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a k ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda najneskôr do 01.07.2004. V prípade, že súlad nebol zrealizovaný, podľa ust. § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa § 879 ods. 3, sú neplatné. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonník a jednoznačne vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, ktorými nepochybne sú práva a povinnosti zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od ustanovení tohto zákona. Faktúra č. XXFVRXXXXXX/X vystavená dňa 18.04.2005 bola splatná dňa 28.04.2005. Navrhovateľ svoje právo mohol uplatniť po prvý krát dňa 29.04.2005, pričom všeobecná trojročná premlčacia lehota skončila dňa 29.04.2008. Faktúra č. XXFVOPXXXXXXX/X vystavená dňa 24.05.2005 bola splatná dňa 03.06.2005. Navrhovateľ svoje právo mohol uplatniť po prvýkrát dňa 04.06.2005, pričom všeobecná trojročná premlčacia doba skončila dňa 04.06.2008. I keď by plynutie premlčacej doby sa malo viazať, tak ako tvrdí navrhovateľ, na vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, ktoré bolo doručené odporkyni 30.05.2005, pričom jej v tomto bola poskytnutá lehota na plnenie do 10 dní po obdržaní tohto vyúčtovania, ktorá lehota uplynula dňa 09.06.2005 a teda navrhovateľ mohol po prvý krát uplatniť svoje právo dňa 10.06.2005 všeobecná trojročná lehota by uplynula dňa 10.06.2008. Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, práve preto právo na ich zaplatenie vzniká a premlčuje sa za každý deň omeškania samostatne. V danom prípade otázkou zostáva, kedy by v tomto prípade skončila povinnosť odporcu platiť úroky z omeškania. V zásade, v prípade, že dôjde k oneskorenému zaplateniu dlžnej čiastky, patrí právo na úroky z omeškania za dobu od počiatku omeškania (spravidla deň po splatnosti dlhu) až do dňa predchádzajúceho zaplateniu. Teda, uplatnené obdobie týkajúce sa úrokov z omeškania by tak spadalo do premlčacej doby na uplatnenie práva na zaplatenie peňažného záväzku. V tomto prípade však k zaplateniu nikdy nedôjde, keďže dlh je
premlčaný a odporkyňa sa zaplateniu ubránila práve vznesením námietky premlčania. Preto bolo úlohou súdu ustáliť, dokedy trvala povinnosť odporcu platiť úroky z omeškania. Vychádzajúc zo skutočnosti, že úroky z omeškania sú príslušenstvom peňažnej pohľadávky, právo na ich platenie tak končí premlčaním samotného záväzku v prípade úrokov z omeškania uplatnených zo sumy 156,46 eur za obdobie od 29.04.2005 do zaplatenia dňa 29.04.2008, v prípade úrokov z omeškania uplatnených zo sumy 1.901,25 eur za obdobie od 04.06.2005 do zaplatenia dňa 04.06.2008 (keďže námietka premlčania bola úspešne uplatnená). Návrh na súd bol podaný 02.04.2009, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a navrhovateľovi tak nemohol byť priznaný úrok z omeškania ani za jeden deň omeškania. Súd považuje tiež za premlčaný i nárok navrhovateľa v časti uplatnenej zmluvnej pokuty z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené pri úroku z omeškania. Pokiaľ ide nárok navrhovateľa týkajúci sa uplatnenej zmluvnej pokuty podľa čl. VI bod 4, súd je naviac toho názoru, že podľa uvedeného článku vychádzajúc z jeho právnej formulácie, povinnosť úhrady zmluvnej pokuty odporkyni navrhovateľovi nevznikla. Avšak i v prípade, kedy by bolo možné výkladovými pravidlami ustáliť, že táto povinnosť jej z uzavretej leasingovej zmluvy vôbec vznikla, rovnako ako za daných okolností bolo by nevyhnutné návrh navrhovateľa zamietnuť v tejto časti i z nasledovných dôvodov. Ustanovenie čl. VI bod 4 súd považuje za ustanovenie, ktoré bolo nevyhnutné v čase nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho zákonníka účinnej od 01.04.2004 zosúladiť v zmysle ust. § 879f ods. 3 Obč. zákonníka s ustanoveniami § 53 a 54. Podľa názoru súdu ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, o ustanovenie ktoré by bolo nevyhnutné považovať za neprijateľnú podmienku, keď dohodnutá zmluvná pokuta 0,2% denne sa rovná zmluvnej pokute vo výške 73% ročne. Keďže nedošlo k jeho zosúladeniu v zákonom stanovenej lehote je neplatné a nárok z uplatneného ustanovenia zmluvy priznať nemožno. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal ich náhradu vo výške 100% (§ 151 ods. 7 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a o jeho návrhu rozhodnúť kladne. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.
Predovšetkým namietal právne posúdenie námietky premlčania uplatneného nároku, ktorú uplatnila odporkyňa. Uviedol, že zmluvu uzatvorili strany v zmysle ust. § 262 ods. 1 § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok zmluvy (verzia 8/2003), preto podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu sp. zn. 9CoE/18/2010: „V období do 31.12.2007 sa totiž vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských úveroch 258/2001 Z. z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (§ 879 Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho , pokiaľ predo dňom 01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka“. V zmysle uvedených ustanovení a právnickej literatúry má žalobca za to, že predmetný vzťah je obchodnoprávny a premlčacia doba sa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Preto je presvedčený, že premlčacia doba pri nároku vyplývajúceho z faktúry č. 05FVR000442/1 uplynula až dňa 29.04.2009 a premlčacia doba nároku vyplývajúceho z faktúry 05FVOP0000164/1 uplynula dňa 04.06.2009.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, ktoré podala prostredníctvom svojej zástupkyne, žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 98,70 eur. Poukázala na samotné všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu. Podľa úvodného ustanovenia Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu spoločnosti GE Capital leasing a.s. verzia 8/2003, ak je užívateľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý finančný leasing na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, je považovaný za spotrebiteľa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a jeho ustanovenia sa primerane použijú i na úpravu vzťahov založených LZ. V tejto súvislosti poukazuje na § 7 tohto zákona, v zmysle ktorého, ak bolo plnenie vadné, spotrebiteľ má právo na a/ pozastavenie splácania splátok spotrebiteľského úveru až do doriešenia reklamácie voči predávajúcemu bez zvýšenia ceny spotrebiteľského úveru, b/ vrátenie alikvotnej časti splátok uhradených platieb. I v prípade, ak by bol súd posudzoval záväzkový vzťah medzi ňou a navrhovateľom ako i premlčaciu dobu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, i tak je podľa jej názoru nárok navrhovateľa premlčaný. Posledná úhrada bola uskutočnená dňa 19.11.2004, čo uvádza i sám odporca vo svojej žalobe. Napokon auto, ktoré bolo predmetom leasingu, vrátila žalobcovi podľa inštrukcií jeho pracovníkov dňa 21.12.2004. Po odovzdaní vozidla mal navrhovateľ ihneď zrealizovať konečné vyúčtovanie a nie tak urobiť až o 5 mesiacov. Teda od týchto termínov začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie jeho nárokov voči nej. Keďže navrhovateľ žalobu na súd podal až dňa 02.04.2009, teda po uplynutí i štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, jej vznesenie námietky premlčania nároku navrhovateľa uplatneného v žalobe je oprávnené, či už v zmysle Občianskeho resp. i Obchodného zákonníka. I keď by súd nebol žalobu navrhovateľa zamietol z titulu premlčania nároku navrhovateľa, žalobu by bolo potrebné zamietnuť i z toho dôvodu, že vady vozidla riadne a včas reklamovala u predávajúceho listom zo dňa 14.01.2004 s uvedením, že je nútená od kúpnej zmluvy odstúpiť. Ak by si bol právny predchodca navrhovateľa riadne splnil svoje povinnosti týkajúce sa reklamácie vozidla, nemuselo dôjsť k žiadnym nákladom, ktoré navrhovateľovi údajne vznikli a ktoré si teraz uplatňuje voči nej. Takže, ak mu nejaké náklady vznikli, tak si ich jednoznačne zavinil sám svojou nečinnosťou. Ona si riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce z leasingovej zmluvy, na rozdiel od navrhovateľa. Pokiaľ ide o uplatňované úroky z omeškania, k týmto uvádza, že nemôže byť v omeškaní s úhradou faktúr, nakoľko faktúry, z ktorých si žalobca v žalobe uplatňuje úrok z omeškania, navrhovateľovi vrátila ako bezdôvodné a viac jej nikým naspäť zaslané neboli. Navrhovateľ obdržal za predmetné vozidlo spolu 687.603 Sk (22.824,24 eur), teda o 167.603 Sk (5.563,41 eur) viac, ako bola kúpna cena vozidla, teda nevie, v čom je navrhovateľ ukrivdený.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. , v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého odvolacie pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.
Rozsudok okresného súdu je odôvodnený podľa kritérií v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. , správne, úplne a presvedčivo, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s dôvodmi negatívneho rozhodnutia okresného súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa plne identifikoval. Považuje však za potrebné akcentovať, vzhľadom na argumenty navrhovateľa v odvolaní, nasledovné.
V prejednávanej veci bol právny vzťah medzi účastníkmi (právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou) založený leasingovou zmluvou, ktorá je nepochybne, vzhľadom na charakteristiku zmluvných strán zmluvou spotrebiteľskou. Ide o zmluvu, ktorú uzavreli účastníci ako zmluvu nepomenovanú v zmysle ustanovenia § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa všeobecných zmluvných podmienok (verzia 8/2003) sa právny vzťah v neupravených otázkach riadi „príslušnými právnymi predpismi, najmä všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka“, a ďalej, „ak je užívateľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý finančný leasing na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je považovaný za spotrebiteľa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia ZSU sa primerane použijú i na úpravu vzťahov založených LZ (leasingovou zmluvou). S poukazom na uvedené dojednania účastníkov v zmluve, aplikuje sa zásada, že pri výklade dojednaní je potrebné vychádzať pre spotrebiteľa z priaznivejšieho výkladu.
Teda je potrebné posudzovať právne posúdenie otázky premlčania v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to priaznivejšou úpravou v Občianskom zákonníku, ktorý určuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu (§ 101 Občianskeho zákonníka), ako správne posudzoval okresný súd námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa, ktorú uplatnila odporkyňa.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Vzhľadom na to, že okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 7 O.s.p. a priznal úspešnej odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady samostatným uznesením.
V odvolacom konaní bola tiež úspešná odporkyňa, preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý podľa § 151 ods. 1 uplatnila a vyčíslila. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. .
Trovy odvolacieho konania odporkyne predstavujú náklady na právnu službu advokátky za 1 úkon á 91,29 eur - vyjadrenie k odvolaniu, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., k tomu režijný paušál 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom v čase uskutočnenia úkonu - 21.02.2011, spolu 98,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .