Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Co-599-2013.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/599/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrichom Paľkom, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grősslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 03. 07. 2013 proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 3C/160/2012-62 zo dňa 14. 05. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Vo veci samej bola žaloba taktiež zamietnutá. Žalovanému náhrada trov konania nebola priznaná.
V rozhodnutí okresný súd uviedol: „Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši tým, že tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní ním vedenom proti povinnému Mariánovi Figovi, nar. 02. 02. 1981 v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 175,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 331,92 Eur, všetko z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. V žalobe žalobca uviedol, že škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súd vo Veľkom Krtíši, nakoľko súd v exekučnej veci, týkajúcej sa povinného Mariána Figu nerozhodol o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Na pojednávanie sa žalobca ani jeho právny zástupca neustanovili, hoci boli riadne predvolaní. Písomným podaním z 09. 05. 2013 žalobca žiadal súd, aby nariadené pojednávanie zrušil, z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a aby konanie prerušil a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Dôvody uvádzané žalobcom súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, preto potom súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním z 13. 05. 2013 a požiadal súd, aby vec prejednal v jeho neprítomnosti, preto potom súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 01. 02. 2013 uviedol, že žiada žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkonu verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalovaného na spojenie vecí z 25. 01. 2013, vyjadrením žalovaného k žalobe z 01. 02. 2013, listom Európskej komisie, článkom v denníku SME z 16. 07. 2012, podaním žalobcu z 09. 05. 2013, ústavnou sťažnosťou žalobcu z 13. 12. 2012, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5Er/238/2007.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, a to z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/238/2007, že pod touto spisovou značkou sa na tunajšom súde vedie exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 proti povinnému Mariánovi Figovi, nar. 02. 02. 1981, bytom Veľký Krtíš, J. Kráľa 256/13, pre vymoženie 1.202,95 Eur istiny s príslušenstvom (36.240,- Sk s prísl.). Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol doručený tunajšiemu súdu dňa 20. 09. 2010. Tunajší súd uznesením z 21. 03. 2011 č. k. 5Er/238/2007-24 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 17. 08. 2011 č. k. 15CoE/248/2011-44 uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 10. 2011. Lustráciou v registri exekučných vecí (Er) bolo zistené, že počet nevybavených exekučných vecí na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši k 31. 12. 2009 predstavoval 15.278 vecí, k 31. 12. 2010 17.722 vecí a k 31. 12. 2011 20.766 vecí. Lustráciou v registri Spr. tunajšieho súdu bolo zistené, že v exekučnej veci sp. zn. 5Er/238/2007 v rokoch 2010 až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní.
Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Pred rozhodnutím vo veci samej súd skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu z 09. 05. 2013, doručeného súdu dňa 13. 05. 2013 a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu z 13. 12. 2012, pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd. Z citovaného ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
vyplýva, že prerušenie konania nie je obligatórne, súd môže konanie prerušiť ale tiež nemusí. Dôvodom pre prerušenie konania však vždy musí byť tá skutočnosť, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná otázka. V zmysle ust. § 135 ods. 2 O. s. p. si súd túto otázku môže vyriešiť aj sám. Súd mal nesporne preukázané, že vo veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva, žalobca namietal už v podanej žalobe. O jeho námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08. 10. 2012 č. k. 15NcC/50/2012-13, ako súdom nadriadeným postupom podľa ust. § 16 ods. 1 O. s. p. tak, že zákonná sudkyňa JUDr. Marta Kamenská nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, pretože nebola zákonnou sudkyňou v predmetnej exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/238/2007. Vzhľadom na to, že si žalobca už v podanej žalobe uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a zákonného sudcu a o jeho námietke bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd bol toho názoru, že nie sú dané dôvody pre prerušenie konania. Preto potom súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa týka veci samej, predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, všetko z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca doručil žalovanému, ako príslušnému orgánu, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/238/2007 nerozhodoval o žiadosti žalobcu o zmenu súdneho exekútora vôbec, pretože v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd mal tiež preukázané, že v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/238/2007 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní. Okrem toho súd poukazuje na to, že v roku 2009 bolo na súde nevybavených 15.278 exekučných vecí, v roku 2010 17.722 exekučných vecí a v roku 2011 až 20.766 exekučných vecí. Na vybavovaní tejto agendy sa podieľalo 8 sudcov, ktorí vybavovali aj iné hlavné agendy registra T, C, Cb a P. Potom vzhľadom na uvedené konkrétne skutočnosti mal súd za to, že v danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu, stanovené v ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Preto potom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu však trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva“.
Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec bola vrátená tomuto na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Žalobca uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - a) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať; b) v konaní došlo k vadám § 221 ods. 1 OSP - rozhodoval vylúčený sudca; c) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP - súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; d) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca bližšie k uvedeným dôvodom uviedol, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s vyjadrením sa žalovaného k žalobe. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s vykonanými listinnými dôkazmi. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a nemal sa možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť.
Okresnému súdu žalobca vytýka, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo porušené právo na kontradiktórny proces. Ak totiž existuje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tomto informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomuto kontradiktórne vyjadrili.
Žalobca tvrdil súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
V ďalšom žalobca namietal, že uskutočnil v texte žaloby obsiahle podanie, kde upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Podľa žalobcu okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného a rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Sudca, ktorý sa dozvie o skutočnostiach pre ktoré je vylúčený, má toto oznámiť neodkladne predsedovi súdu a v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Okresný súd sa okrem toho v odôvodnení rozhodnutia zaoberá výlučne len otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. Žalobca však poukazuje na nesprávny postup exekučného súdu, ktorý pozostáva z kumulovaných právnych skutočností, ktoré predstavujú jednak nerozhodnutie v zákonnej lehote a jednak neodôvodnenú nečinnosť ako aj existenciu zbytočných prieťahov.
Podľa žalobcu je ústavne nekonformný taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým by žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebola podaná sťažnosť a prieťahy pred účinnosťou predmetného ustanovenia.
Prvostupňový súd konštatuje nesplnenie hmotno-právnych predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody len na základe toho, že nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní. Z obsahu odôvodnenia nie je však zrejmé, že by v tomto smere vykonal dokazovanie. Spôsobenie škody zároveň nie je možné ospravedlniť tým, že exekučný súd mal enormné množstvo nevybavených exekučných vecí.
Vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd však vzhľadom k výslovne nepravdivým tvrdeniam žalobcu, ktoré uvádza v odvolaní ako aj prispôsobenému výkladu zákona považuje za potrebné uviesť.
Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Pojednávanie bolo riadne nariadené na deň 14. 05. 2013 a účastníci teda aj žalobca boli na toto pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca sa však pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodov objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a žiadal v konaní nepokračovať až do konečne ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu.
Žalobca vytýka súdu, že ho neoboznámil so všetkými predloženými dôkazmi. V ďalšom uvádza na niekoľkých miestach odvolania o aké dôkazy malo ísť.
K tomuto tvrdeniu postačí dodať, ak sa účastník z vlastnej vôle nezúčastní pojednávania, na ktorom sa vykonáva dokazovanie, nie je povinnosťou súdu odročiť pojednávanie a o vykonaných dôkazoch na pojednávaní písomne informovať účastníka. Nie je povinnosťou súdu v takomto prípade doručovať účastníkovi rovnopisy predložených listín, ani doručovať opis zápisnice (o ktorú účastník nepožiada) a následne čakať na stanovisko účastníka, s ktorým následne by potom musel oboznámiť aj druhého účastníka, stanovisko zaslať opäť prvému účastníkovi a potom rozhodnúť až po ukončení korešpondencie s účastníkmi. V občianskom súdnom konaní je jedným z prevládajúcich princípov, princíp priamosti a ústnosti a ak účastník z vlastnej iniciatívy tento princíp zmarí, nemožno túto skutočnosť vytýkať súdu.
Ak účastník vlastným zavinením nereaguje na vykonané dôkazy, zavinene sa nezúčastnil pri ich vykonaní, nejde o porušenie kontradiktórnosti procesu.
K tvrdeným námietkam, že súd mal počkať na ústavné konformné rozhodnutie ústavného súdu o zaujatosti (sudcov, súdu atď.) postačí poukázať na ust. § 15a ods. 4 OSP. Odvolací súd nepovažuje za zmysluplné opätovne ako v mnohých ďalších rozhodnutiach, odôvodňovať zákonné stanovisko podľa ktorého súd nie že môže ale musí vo veci konať urýchlene a bez prieťahov, ak bolo rozhodnuté, že jeho sudcovia nie sú vo veci vylúčení.
Vo veci samej napadnutý rozsudok poukázal, že nerozhodol o žiadosti žalobcu o zmenu súdneho exekútora vôbec ale následne v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 EP vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Ustanovenie § 44 ods. 8 EP neuvádza, že súd musí vždy za každých okolností rozhodnúť na návrh oprávneného o zmene exekútora. Je pochopiteľné, že nie je potrebné rozhodovať o zmene exekútora, ak existujú okolnosti, ktoré bránia k vykonaniu exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Bolo by prinajmenšom neštandardné rozhodnúť na návrh o zmene súdneho exekútora, a následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov exekúciu zastaviť. Išlo by výslovne o samoúčelný postup nemajúci žiadny súvis s vydaním rozhodnutia o zastavenie exekúcie.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.