Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/57/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, proti povinnej M. I., G.. XX.X.XXXX, bývajúcej Z. A.A. O., Š. Č.. XXX/XX o vymoženie 268,84 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorsky úrad v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 95, pod sp. zn. Ex 264/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23. 2. 2012 č. k.

- 73 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil povinnosť oprávnenému uhradiť exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 60,25 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č. UD - 4/09 - MK zo dňa 26.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2009, bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému 285,23 eura s 6 % úrokom zo zmenkovej sumy 302,72 eura od 12.10.2008 do 21.10.2008, zo sumy 285,23 eura od 22.10.2008 do zaplatenia , zmenkovú odmenu 0,96 eura a náhradu trov rozhodcovského konania 16,60 eura. Priznaná istina pozostáva z konečného záväzku povinnej, vyplývajúceho z Dohody uzatvorenej s oprávneným dňa 27.12.2007 ( v ďalšom texte aj : „Dohoda“), ktorý je tvorený zostávajúcimi splátkami dlhu podľa splátkového kalendára vo výške 143,56 eura ( t.j. 4.324,80 Sk), neuhradených sankcií podľa čl. 6.3 Dohody vo výške 118,96 eura (t.j. 3.583,92 Sk), neuhradených sankcií zo zmluvnej pokuty podľa článku 6.2c vo výške 12,13 eura (t.j. 365,50 Sk) a mimoriadnej splátky na úhradu konečného záväzku vo výške 28,07 eura (t.j. 845,50 Sk). Právomoc rozhodcovského súdu bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci Dohody, z obsahu ktorej vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi jej účastníkmi vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v Dohode s tým, že ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, náhradného rozhodcu určí veriteľ.

Rozhodcovský súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného TatraCredit, a.s. C. povinnej poskytol mrazničku zn. Q. R. XX, za ktorú sa zaviazala uhradiť 20.700.- Sk v 36 - tich mesačných splátkach po 575.- Sk. Pohľadávka pôvodného veriteľa voči povinnej bola

postúpená oprávnenému dňom 15.10.2005, vo výške aktuálneho dlhu k 27. 6. 2005 v sume 6.325.- Sk (209,95 eura). Podľa uzavretej Dohody o oznaní dlhu (medzi oprávneným a povinnou) č. 1361113055 zo dňa 27.12.2007 pohľadávka oprávneného predstavovala sumu 6.325 Sk ( 209,95 eura), v časti záväzok povinnej je však uvedená suma 7.167,84 eura (237,93 eura), zmluvná pokuta 1.791,96 Sk (59,48 eura) a konečný záväzok 8.960.- Sk (297,42 eura). Súčasťou zmluvných dojednaní v Dohode (čl. 9) je aj rozhodcovská doložka.

Prvostupňový súd konštatoval, že povinná je spotrebiteľom, pretože uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, a z jej obsahu ako aj z ostatných predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, aby bol úver poskytnutý na účely podnikania, povolania alebo zamestnania. Záver o charaktere spotrebiteľskej zmluvy vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť ich obsah.

Súd prvého stupňa z týchto skutočností dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bolo vykonané rozhodcovské konanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto je súčasťou úverových podmienok oprávneného, ktoré spotrebiteľ, t.j. povinná ako súčasť formulárovej zmluvy nemohla ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná a splynula s ostatnými štandardnými úverovými podmienkami. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (podľa ) dospel k záveru, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku ( ), pretože núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s garantovaným právom na súdnu ochranu zaručeným v čl. 46 ods. 1 a nasl. , ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ, pretože inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa považoval zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Zastavenie exekúcie odôvodnil poukazom na ustanovenie a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( v ďalšom texte aj : " Exekučný poriadok "), pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodnutie o trovách exekúcie vychádza z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Jeho zavinenie videl v tom, že predložil exekučný titul vydaný na základe Dohody, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka, ktorú súd považoval za neplatnú. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. O odmenách a náhradách súdnych exekútorov za výkon exekučnej činnosti (v ďalšom texte aj "Vyhláška") zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny v sume 33,19 eura ( Vyhlášky) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 17,02 eura ( poštovné 13,70 eura, telekomunikačné výdavky 3,32 eura, Vyhlášky ) a 20 % DPH v sume 10,04 eura, spolu 60,25 eura.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa (odvolacie dôvody podľa ustanovenia v spojení s , ust. ), keď vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnosť záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V odvolaní uviedol, že podľa obsahu uzavretej rozhodcovskej doložky (čl. 9 ods. 9.1 Dohody) vyplýva možnosť dvoch alternatív riešenia sporov a to cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom

konaní podľa rozhodcovskej doložky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Táto formulácia teda svedčí, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť aj veriteľ (dodávateľ) ale aj dlžník, sa môžu rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Dohoda o rozhodcovskej doložke neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov a nezrovnalostí medzi zmluvnými stranami. Konanie pred rozhodcom je teda alternatívne a od spotrebiteľa sa nevyžaduje, aby postupoval len pred arbitrážou. Takéto konanie sa uplatňuje len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Obdobné riešenie sporov pripúšťa aj platné znenie (). V prípade, ak by žalobu podával spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou, na základe vlastnej voľby uplatniť nároky vyplývajúce alebo súvisiace s dohodou. Ak žalobu podáva veriteľ, spotrebiteľ je z takejto voľby vylúčený. Vyslovil preto názor, že ustanovenie Dohody o rozhodcovskej doložke je aj v súlade s Prílohou č. 1 k Smernici 93/13 písm. q EHS. Poukázal na znenie tejto smernice v rôznych jazykových verziách, z ktorých je zrejmé, že táto zakazuje "podmienku zmluvy vyžadujúcu výlučne postup riešenia sporu v rozhodcovskom konaní" a teda len takéto dojednanie je neprípustné a neplatné. Upriamil pozornosť aj na dôvodovú správu k ust. (z. č. , ktorým bolo doplnené ustanovenie o písm. r/) kde je uvedené, že cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva.

Aj pri závere, že rozhodcovská doložka núti postupovať spotrebiteľa výlučne v rozhodcovskom konaní, by nemohlo ísť o neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len o neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky tak predstavuje neprimeraný zásah. Zo súdnej praxe pritom vyplýva, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu (rovnako aj časti zmluvy) má vždy prednosť výklad zachovávajúci platnosť pred tým výkladom, ktorý ho zneplatňuje. Pre prípad možnosti dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť. V súvislosti s podaným odvolaním si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 46,22 eura vrátane DPH.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania postupom podľa , pretože nejde o odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok zo dňa 26. 1. 2009, č. UD - 4/09 MK, právoplatný dňa 13.2.2009 a vykonateľný dňa 17.2.2009, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článok 9. bod 9.1 a 9.2 Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2007, uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

Odvolací súd poznamenáva, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie a o rozhodcovskom konaní (v ďalšom texte aj : "Zákon o rozhodcovskom konaní"), ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený

posudzovať rozhodcovský z hľadísk uvedených v označenom ustanovení zákona tak, ako keby právoplatný nebol.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a je povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy o prenájme č. XXXXXXXXX zo dňa 22.12.2000 a Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2007 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, podľa ktorého je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ako aj to, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z označeného rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vedenie exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 9. bod 9.1 a 9.2.1 v zmluvných ustanoveniach, ktoré boli súčasťou Dohody o uznaní dlhu zo dňa 27.12.2007. Podľa tohto článku akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode (B) a (C) tejto Dohody, z ktorých záväzky dlžník uznal čo do dôvodu a výšky budú riešené s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov : JUDr. Gustávom Reiom, Mgr. Michalom Krnáčom, JUDr. Erikom Končokom, a v prípade, že postupne

alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Podľa ods. l veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená.

v ustanovení za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia je takáto absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve, a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Takáto rozhodcovská doložka tak nepochybne nebola individuálne dojednaná.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, plne na mieste sú obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Rozhodcovská doložka v preskúmavanej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v

podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. g/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady Č. 93/13 EHS z 5.4.1993 a ustanovenia v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zastavil exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené odvolací súd podľa potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.