Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4C-193-2012.pdf
PDF · 144.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovaným: 1. X. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., J. XX/XX 2. V. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., J. XX/XX, 3. Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, 4. A. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., J. XX/XX, 5. mal. P. P., nar. XX.X.XXXX, 6. mal. X. P., nar. XX.XX.XXXX, 7. mal. R. P., nar. XX.X.XXXX, 8. mal. J. P., nar. XX.X.XXXX, žalovaní v 5. až 8. rade zast. matkou žalovanou v 1. rade o zaplatenie 641,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovaným sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na tunajšom súde dňa 16.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 641,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 641,08 eur od 3.5.2007 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.3.2007 medzi postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktoré, bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej len „postupca“), ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, tak ako je uvedené vo výpise z obchodného registra postupcu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.07.2007 medzi postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 02.12.2005 bola uzatvorená Zmluva č. 9872438 (ďalej len „zmluva“). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čim sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 641,08 eur. Žalovaná X. P. uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná X. P. týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Zák. 40/1964 Zb. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 19.07.2007 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu spísania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Dlžná suma k uvedenému dňu je vo výške 641,08 eur (19 313,13 Sk), pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 641,08 eur (19 313,13 Sk) (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).
Súd následne zistil, že pôvodne žalovaný v 1. rade A. P. zomrel dňa 13.11.2012. Ako dedičia po ňom prichádzajú do úvahy manželka X. P. a deti A. P., V. P., Q. P., Q.. P. P., Q.. X. P., Q.. R. P., Q.. J. P.. Ak dôjde v osobe niektorého účastníka konania k právnemu nástupníctvu, právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho účastníka. Súd konštatoval, že došlo k zmene, o tejto nerozhodoval, a keďže k nej nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov, súd ďalej konal s pôvodne žalovanou X. P.Á. a ostatnými dedičmi po poručiteľovi - pôvodne žalovanom v 1. rade.
Žalovaná v 1. rade vzniesla námietku premlčania a uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada žalobu zamietnuť.
Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že vnášajú námietku premlčania a uviedli, že so žalobou nesúhlasia a žiadajú žalobu zamietnuť.
Žalovaný vo 4. rade sa k žalobe žalobcu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to žiadosťou o aktiváciu Karty T-Mobile zo dňa 2.12.2005, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 spolu s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení, Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 18.7.2007, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.6.2009, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pokusmi o zmier zo dňa 12.7.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu zo dňa 24.1.0213, zo dňa 13.2.2013 s prílohami, dedičským spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5D/301/2012, výsluchom žalovaných v 1. až 3. rade a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ VÚB, a. s. a pôvodne žalovaný v 1. rade A. P., nar. XX.X.XXXX ako klient uzatvorili dňa 2.12.2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť pôvodne žalovanému pôžičkovú kartu s úverovým rámcom 15.000,- Sk. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška pevnej mesačnej splátky 500,- Sk. Pôvodne žalovaný v 1. rade podpisom tejto žiadosti prehlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., vydávaných v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s, a vyjadril s nimi svoj súhlas.
Podľa Článku II. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“), vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.
V zmysle Článku III. bod 7. Obchodných podmienok, hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov. Platnosť karty končí v posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.
Podľa Článku IV. bod 15. Obchodných podmienok, pri bezhotovostnej platbe za tovar a služby u obchodníka a pri výbere hotovosti sa držiteľ karty identifikuje pomocou PIN.
V zmysle Článku IV. bod 16. Obchodných podmienok držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového rámca.
Ako sa uvádza v Článku V. bod. 22. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.
Podľa Článku V. body 27. a 28. Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú podľa zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.
Podľa Článku XII. bodu 67. Obchodných podmienok, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 spolu so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 18.7.2007 spoločnosť VÚB, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, splatnosť celej pohľadávky nastala dňa 2.5.2007.
Dňa 27.6.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, ktorá túto dohodu podľa Článku 1.3. podpísala ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, pôvodne žalovaná v 1. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 641,08 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 96,26 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Zároveň dňa 17.7.2009 bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná v 1. rade, ako dlžník uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že celková dlžná suma je vo výške 988,68 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 641,08 eur, z úroku z omeškania 18% ročne zo sumy 641,08 eur za dobu od 2.5.2007 do dňa splatnosti poslednej splátky a z nákladov na inkasné konanie vo výške 96,26 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.4 dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Žalobca listami zo dňa 12.7.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1228,79 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 641,08 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 491,45 eur a dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 96,26 eur.
Z dedičského spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn 5D/301/2012 vyplýva, že pôvodne žalovaný v 1. rade A. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia po ňom prichádzajú do úvahy manželka X. P. a deti A. P., V. P., Q. P., Q.. P. P., Q.. X. P., Q.. R. P., Q.. J. P. a podľa uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2013 č.k. 5D/301/2012-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.2.2013, bolo dedičské konania po ňom zastavené pre nemajetnosť.
Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, vznáša námietku premlčania uplatneného nároku, pretože podľa jej názoru žaloba bola podaná po lehote. Pamätá sa, že podpisovala dohodu, nevie prečo na dvakrát podpisovala, pretože nevie poriadne ani čítať. Prišiel nejaký pán, nezdržal sa dlhú dobu udávajúc, že chce, aby podpísala dohodu. Totiž manžel bol dlžník, ona ani nevedela, čo podpisuje, pretože čítať nevie. Skrátka dal jej to podpísať, že bude všetko dobré, viac sa o to nezaujímala. Nemá vedomosť o tom, aby manžel podpisoval nejakú dohodu a ani ako to bližšie bolo.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Ako vyplýva z § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodne žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je súd toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodne žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.
Na právny vzťah zo zmluvy uzavretej dňa 2.12.2005 je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Ako už súd konštatoval vyššie, pôvodne žalovaným v 1. rade v danej právnej veci bol A. P., nar. XX.X.XXXX, ktorý v priebehu konania zomrel a z dedičského spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn 5D/301/2012 vyplýva, že dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť.
Prechod aktív a pasíva dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Pod pojmom „dedič“ na účely ustanovenia § 470 ods. 1 OZ má zákon na mysli len osoby, ktoré na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudli. Postavenie dediča ako osoby zodpovednej za dlhy poručiteľa nespočíva iba na právnej skutočnosti, ktorou je smrť poručiteľa, ale je závislé i od výsledku dedičského konania. Ak smrťou poručiteľa majú prejsť dlhy na dediča, musí byť tento prechod dlhov spojený so súčasným prechodom majetkových práv na osobu, ktorá má vo vzťahu k tretím osobám nahradiť poručiteľa. Podmienkou zodpovednosti za dlhy poručiteľa je preto existencia vecí a práv, ktoré majú majetkovú hodnotu. Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nenastupuje dedenie a nedochádza k prejednaniu dedičstva. Za poručiteľove dlhy nemá kto v takom prípade zodpovedať.
Na základe uvedeného je preto zrejmé, že žalovaní v 1. až 8. rade ako dedičia poručiteľa A. P., nenadobudli žiaden majetok z dedičstva po poručiteľovi, keďže žiaden majetok po ňom neostal, preto v súlade s vyššie cit. ustanoveniami nezodpovedajú ani za jeho dlhy. Súdu tak neostávalo iné, len žalobu žalobcu voči žalovanej v 1. až 8. rade z uvedeného dôvodu zamietnuť.
Vo formulári zo dňa 17.7.2009 ako aj 27.6.2009 sa žalovaná v 1. rade zaviazala na úhradu pohľadávky, ktorá je predmetom konania podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Žalovaná v 1. rade vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 vyplýva, že ku dňu 2.5.2007 bola splatná celá pohľadávka žalobcu. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť najneskôr dňa 3.5.2007 a uplynula dňa 3.5.2010.
Nárok žalobcu voči žalovanej v 1. rade je tak podľa názoru súdu premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 16.8.2012.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanej v 1. rade aj z titulu toho, že s ňou uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a zároveň dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a z toho, že žalovaná v týchto dokumentoch prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Napriek tomu, že v čase podpisu predmetných dohôd ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 resp. 3.4 dohôd je uvedené, že žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že žalovaní si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovanú za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovanej, že význam obsahu formulárov, ktorý podpísala jej nebol úplne zrejmý. Naviac žalovaná v 1. rade nevie dobre čítať, preto len ťažko mohla porozumieť obsahu uvedených listín. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohôd možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou. Predmetné dohody je potrebné považovať za dodatky k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na tieto dohody.
Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takýchto formulárových dohôd žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku resp. dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný v čase podpisu dohôd) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním predmetných dohôd zo dňa 17.7.2009a zo dňa 27.6.2009, ktoré podpísala žalovaná v 1. rade, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, žalovaná nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohôd, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaná uvedenú dohodu nepodpísala. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovanú, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovanú v 1. rade v mieste jej trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohôd je uvedená obec trvalého bydliska žalovanej. V dôsledku takéhoto konania mohla byť žalovaná konfrontovaná rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanou v 1. rade vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohôd, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemala vedomosť.
Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať ju osobne za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovanej, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná splátkový kalendár nedodržiavala a tým sa stal splatným celý žalovanou v 1. rade uznaný dlh, podal návrh po viac ako troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť.
Zo samotného znenia dohôd je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.
Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.
Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany žalobcu, ak pri dohodách o uzavretí splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo žalobcom dopredu pripraveným textom v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.
Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.6.2009 a dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí týchto dohôd neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 2.5.2007. Žalobca podal žalobu na súde dňa 16.8.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu aj voči žalovanej v 1. rade zamietnuť.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd o trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaným v 1. až 8. rade, ktorí boli vo veci plne úspešní žiadne trovy nevznikli ani im zo spisu nevyplývajú, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.