Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B5-71C-22-2022.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-71C/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne: L.. R. B., nar. X.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX N., proti žalovaným: 1./ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, 2./ Bytový podnik Petržalka, s.r.o., so sídlom Haanova 10, 852 23 Bratislava, IČO: 36 821 012, obom zastúpeným advokátom JUDr. Marošom Palikom, so sídlom Muchovo námestie 12, 851 01 Bratislava, IČO: 30 869 056, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným v prvom a druhom rade voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na súd dňa 11.5.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyhlásil, že dobrovoľná dražba na súbor nehnuteľností, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade N., katastrálny odbor, okres N. S., P. N.-O..Č.. A., katastrálne územie A., a to: byt č. XX na X. A. S. S. O. X N. W. O. X,X,X, Z. Č. XXXX, A. na A. Č.. XXXX, XXXX V. XXXX;;. na Z. A. V. R. W. na A.: XXXX/XXXXX;;Z. A. na A. XXXX/XXXXXX, A. F. „. G. Z. A. Č. XXXX P. S. XXXmX (R. A. V. D.), A. F. „. G. Z. A. Č. XXXX P. S.O. XXXmX (R. A. V. D.), A. F. „. G. Z. A. Č. XXXX o výmere 188m2 (zastavaná plocha a nádvoria), ktorá sa uskutočnila dňa 8. februára 2022 o 10.00 hod v Hoteli TATRA, Námestie 1. mája, Bratislava, je neplatná. Väčšinovým vlastníkom podľa rozhodnutí o dedičskom konaní po nebohom Š. B. V. O. O. B. M. L.. R. B.. Svoj nárok žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný v prvom rade bol na základe Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi záložným veriteľom - Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Macharova 3,5,7 v Bratislave, súp.č. 1104, v zastúpení správcom na základe Zmluvy o výkone správy - žalovaným v druhom rade, poverený organizáciou dobrovoľnej dražby na súbor nehnuteľností, špecifikovaných v prvej vete tohto odseku. Dobrovoľná dražba sa uskutočnila 8.2.2022 o 10.00 hod. v Hoteli TATRA v Bratislave, vydražiteľom sa stala spoločnosť EMOREALITY s.r.o., so sídlom Murgašova 9, 974 01 Banská Bystrica, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Bývalými spoluvlastníkmi predmetu dražby po prededení dedičského podielu po zomrelom otcovi Š. B. sa stali zomrelá manželka O. B. v podiele 5/8, žalobkyňa v podiele 1/8 a súrodenci žalobkyne O. A., D.. XX.X.XXXX, bytom N. X, N. v podiele 1/8 a L.. Š.H. B., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XX, N. v podiele 1/8. Pri dobrovoľnej dražbe boli porušené viaceré skutočnosti, nehnuteľnosť bola vydražená žalovaným v prvom rade na základe neprípustných podkladov a postupov, a to: v Zmluve o výkone správy bytového domu nebol zakotvený inštitút dobrovoľnej dražby, pri verejnom hlasovaní o dobrovoľnej dražbe bol použitá nezákonný postup per partes, dražba nemôže smerovať voči neznámemu okruhu osôb, dodnes nie je verdikt o zrušení podielového spoluvlastníctva v konaní 7C/79/2020, nikdy medzi žalobkyňou a iným
subjektom nebola uzatvorená záložná zmluva ani nebol vyžadovaný súhlas žalobkyne k dobrovoľnej dražbe ako to vyžaduje zákon, po prededení spoluvlastníckeho podielu po zomrelom otcovi ihneď požiadal Okresný súd Bratislava V o súhlas so záložným právom (týmto znemožnil žalovaný v druhom rade žalobkyni disponovať s nehnuteľnosťou po prededení dedičského podielu po matke - konanie 1D/664/2007-140). Žalobkyňa uviedla, že sa zúčastnila dražby, dražobná spoločnosť začínala dražiť tak, že spúšťa z vyvolávacej ceny, v danom prípade o 10%, bola si plne vedomá, že draží strechu nad hlavou občanovi SR s trvalým bydliskom. Spúšťať z ceny bytu pri dražbe je racionálne možné ak nie je o nehnuteľnosť záujem, v Bratislave záujem je, a to najväčší dopyt je po neupravených bytoch. Na nezákonnosť dražby žalobkyňa upovedomia emailom notárku, odpoveď nedostala, tesne pred dražbou s nezákonnými dôvodmi dražby oboznámila notárku, dostala odpoveď, že táto nemôže zasahovať do dražby. Žalobkyňa poukázala na svoju osobu, ako vysokoškolsky vzdelaná osoba pracovala po celú dobu v ekonomickej oblasti, v štátnej sfére, ale aj v podnikateľskej oblasti, naposledy ako ekonomický riaditeľ. Doopatrovala rodičov, pri opatere matky utrpela úraz chrbtice, po operácii sa zhoršil zdravotný stav žalobkyne, stala sa invalidnou. Po smrti rodičov (matky v roku 2008) mala dlhodobo narušené zdravie aj z dôvodu napätých vzťahov so súrodencami. Zo svojho nízkeho invalidného dôchodku 252,-€ nemohla a ani nechcela hradiť trojnásobky vyúčtovania za vykurovanie, reklamácie žalovaný v druhom rade odbil a neurobil nápravu, z pomsty jej zvýšili beztak vysoké zálohy, ktoré sa spolu s príslušenstvom ocitli v žalobách na Okresnom súde Bratislava V. Za spoluúčasti súrodencov a ich právnych zástupcov žalovaný v druhom rade za spoluúčasti samozvanej domovej samosprávy zorganizoval verejné hlasovanie v júni 2020, ktoré dobrovoľnú dražbu neodsúhlasilo, v krátkom čase bolo vyhlásené druhé verejné hlasovanie, kde bol potrebný 2/3 podiel spoluvlastníkov na schválenie dobrovoľnej dražby, za pôsobenia istých osôb v dome bol tento cieľ dosiahnutý. Žalobkyňa ako dôkazy procesného útoku predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2021 o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne od 1.1.2022 na 320,80€ mesačne a prvú stranu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 7CoD/5/2021-182, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie- Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.5.2021 č.k. 1D/664/2007-140 (na odvolanie dediča - žalobkyne).
2. Advokát žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe namietal absenciu aktívnej legitimácie žalobkyne, poukázal na skutočnosť, že podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby je právnym úkonom a pre vznik práva podať takúto žalobu zákon v podľa §21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vyžaduje podmienku, ktorou je určenie lehoty na podanie žaloby, ide o lehotu hmotnoprávnu a prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo účastníka podať žalobu na určenie neplatnosti dražby. Pre určenie začatia plynutia prekluzívnej 3 mesačnej lehoty je rozhodujúci príklep na dražbe, ku ktorému došlo dňa 8.2.2022, týmto dňom začala žalobkyni plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby, posledným dňom lehoty bol 8.5.2022. Žaloba bola podaná na súd dňa 11.5.2022, teda po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty. Advokát žalovaných podotkol, že žalobkyňa bola na dražbe osobne prítomná a teda o príklepe vedela ihneď ako k nemu došlo a nič nebránilo podať žalobu včas, ak si bola vedomá okolností, pre ktoré by mala byť dražba považovaná za neplatnú. K samotnej dražbe zaujal stanovisko, podľa ktorého dražba bola realizovaná v súlade s právnymi predpismi, v jej priebehu nedošlo k porušeniu žiadneho zákona ani iného právneho predpisu a nie je daný žiadny dôvod pre to, aby mala byť dražba považovaná za neplatnú. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe sú nepravdivé, účelové a z veľkej časti vo vzťahu k otázke posúdenia uplatneného nároku právne irelevantné. Záložné právo vzniká každému z bytov a nebytových priestorov zo zákona a nie na základe osobitnej záložnej zmluvy, žiadny osobitný súhlas vlastníka s výkonom práva a dražby nie je potrebný. Žalovaný v druhom rade nikdy nepožiadal súd o súhlas so záložným právom, takýto súhlas nie je potrebný a ani ho súd nemôže dať. Nikto neznemožnil pred dražbou žalobkyni s nehnuteľnosťou disponovať, ani žalovaný v druhom rade ani jeho právny zástupca. Výkon záložného práva dražbou schválili vlastníci bytov a nebytových priestorov spôsobom a postupom súladným so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, následne bol správca povinný zabezpečiť výkon dražby bytu prostredníctvom povereného dražobníka. Žalobkyňa tak ako každý iný vlastník v dome mala právo domáhať sa žalobou na súde určenia neplatnosti predmetného uznesenia vlastníkov o schválení dražby, svoje právo neuplatnila, čo svedčí o tom, že tvrdenia uvádzané v žalobe sú účelové a nepravdivé. Dražba bola vedená voči záložným dlžníkom, ktorými boli vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Práve žalobkyňa bola počas obdobia, za ktoré vznikali pohľadávky na byte, jedinou a výlučnou užívateľkou predmetného bytu a ako jediná požívala plnenia poskytované v súvislosti s užívaním predmetného bytu, za ktoré roky neplatí. S ostatnými bývalými spoluvlastníkmi je v spore o zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva k bytu, táto skutočnosť nemá žiadny dopad na právo realizovať výkon záložného práva. Žalobkyňa ako jediný a výlučný užívateľ neplatila za byt žiadne platby do fondu služieb ani do fondu prevádzky,
údržby a opráv, viac ako 11 rokov sa na jej bývanie v podstate skladali ostatní vlastníci v dome. Žalobkyňa ignorovala všetky zálohové predpisy, každoročné vyúčtovania, neuhrádzala vôbec nič, za celých vyše 12 rokov náklady na jej byt hradili ostatní vlastníci v dome, platby odmietali uhrádzať aj ostatní spoluvlastníci v byte, argumentovali tým, že v byte nikdy nebývali, plnenia za byt neprijímali a sami boli so žalobkyňou v dlhodobom dedičskom spore. Žalobkyňa zahlcovala žalovaného v druhom rade zmätočnými a nedôvodnými reklamáciami, ktoré žalovaný v druhom rade vždy riadne a včas a v súlade so zákonom vyriešil. Žalovaný v druhom rade v mene vlastníkov v dome pristúpil k výkonu záložného práva z dôvodu, že neexistovala iná možnosť ako sa domôcť práva, daný stav nebolo možné ďalej akceptovať. Žalovaní predložili nasledovné dôkazy procesnej obrany: Oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 027/16-2021JŠ zo dňa 27.12.2021, písomnú správu o výkone záložného práva k predmetu dražby zo dňa 18.2.2022.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe právne relevantných dôvodov, na ktoré žalované osoby nereagujú. Žalovaní vznášajú námietku absencie jej aktívnej legitimácie, pričom nerešpektujú, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila právne neprípustným postupom, tento spôsob sa nenachádza v Zmluve o výkone správy. Stala sa spolumajiteľkou bytu na základe súdneho rozhodnutia založeného v spise, dedičského podielu ju nikto nezbavil, ani spoludedičia, ktorí sa rovnakým dielom podieľali na vzniku dlhu, nerešpektovali, že je invalidná dôchodkyňa s extrémne nízkym invalidným dôchodkom. Uviedla, že dobrovoľnú dražbu organizoval z vlastnej iniciatívy žalovaný v druhom rade, pričom nikde nie je o tom založená listina, o splnomocnení k takémuto úkonu či postupu, čomu zodpovedá aj zmätočnosť dobrovoľnej dražby. ktorá spochybňuje právnu stránku veci, navyše keď v notárskej zápisnici absentuje dodatočný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom obytnom dome. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15C/65/2017-189 zo dňa 14.7.2022, ktoré umožnilo pokračovanie v prerušenom konaní 15C/65/2017, ktoré nepokračovalo a späťvzatie žaloby žalobcom (v tomto konaní žalovaný v druhom rade) dňa 14.9.2022. Poznamenala, že žaloba znela na zaplatenie cca trojtisícovej sumy, ktorá mala byť uspokojená dobrovoľnou dražbou a žalobkyňu dostala do situácie bezdomovca. Každý z vlastníkov predmetného bytu je podielovým spoluvlastníkom v rovnakom podiele, teda každý je žalovaný rovnakou sumou a ostatní dvaja spoluvlastníci nemali záujem uspokojiť žalovaného v druhom rade. Nebol žiaden právny dôvod uskutočniť dobrovoľnú dražbu, prítomný notár nedohliadal na zákonnú stránku veci samej. Žalobkyňa predložila ďalšie dôkazy procesného útoku, a to svoje vyjadrenie k veci 71C/22/2022 zo dňa 14.2.2023, notársku zápisnicu N 17/2022 napísanú dňa 8.2.2022, zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu O. X,X,X zo dňa 29.6.2020 a zo dňa 15.2.2021, rozúčtovanie tepla za rok 2013 z 21.10.2014, list adresovaný prokuristke žalovaného v prvom rade zo dňa 23.6.2020, list adresovaný žalovanému v druhom rade zo dňa 19.1.2022, rozhodnutie o pridelení náhradného bytu č.j. byt-254-7-669/1985 z 18.3.1985 , evidenčný list pre výpočet za užívanie bytu z 18.3.1985, vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2005, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.1.2005 do 31.7.2006.
4. Advokát žalovaných v duplike nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že táto sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe relevantných dôvodov, žiadne relevantné dôvody v žalobe uvedené nie sú. Poukázal na to, že otázka posúdenia aktívnej legitimácie žalobkyne, resp. odpoveď na to, či bola žalobkyňa oprávnená podať žalobu, s ohľadom na márne uplynutie prekluzívnej lehoty určenej zákonom, nezávisí od posúdenia otázky, ži sa dobrovoľná dražba uskutočnia „právne neprípustným spôsobom“. Oprávnenou osobou na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby je iba tá osoba, ktorá uplatní právo v zákonom stanovenej lehote, ak tak urobí po uplynutí tejto lehoty, nie je procesne legitimovaná na podanie žaloby, pretože uplatňuje právo, ktoré zaniklo uplynutím lehoty. Pokiaľ ide o hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome o otázke realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a poverenia dražobnej spoločnosti výkonom dražby, tu mala žalobkyňa právo napadnúť výsledok hlasovania na súde samostatnou žalobou a mala tiež právo domáhať sa dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dražba bola vedená voči všetkým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, išlo o dlh ich všetkých ako solidárnych dlžníkov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Žalovaný v druhom rade ako správca vystupuje v procese dražby iba ako zástupca vlastníkov v dome, zastupovanie vyplýva zo zákona a je založené zmluvou o výkone správy na daný dom, žiadne osobitné splnomocnenie nie je potrebné a žiadny iný súhlas s dražbou, okrem súhlasu daného vlastníkmi hlasovaním, nie je potrebný. Poukázal na to, že na tunajšom súde prebiehalo množstvo sporov ohľadne nedoplatkov žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov, pričom s ohľadom na úhradu dlhu, ku ktorému došlo na základe predmetnej dobrovoľnej dražby, žalovaný v
druhom rade vzal žaloby späť a postupne sú konania zastavované. Ide o konania predmetom sporu nesúvisiace s predmetnou žalobou a teda tvrdenia žalobkyne sú irelevantné. Dôvodom podania žalôb o nedoplatky nebolo dostať žalobkyňu do situácie bezdomovectva ale domôcť sa náhrady za plnenia, ktoré boli reálne poskytnuté pre daný byt a ktoré museli v celosti znášať ostatní vlastníci v dome. Advokát žalovaných podotkol, že práve žalobkyňa bola počas celého obdobia, kedy dlhy vznikali, jedinou a výlučnou užívateľkou predmetného bytu , ako jediná požívala plnenia poskytované v súvislosti s užívaním predmetného bytu a za tieto celé roky neplatila nič. Dražba bola vykonaná za základe zákonných právnych dôvodov a v súlade so zákonom, prizvaný notár vyhotovil o dražbe notársku zápisnicu v zmysle príslušných právnych predpisov.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobkyňa do zápisnice súdu uviedla, že sa domáha zrušenia aktov, ktoré viedli k dražbe, a to vyhláseniu a jej priebehu. Žiada, aby dražba z 8.2.2022 bola zrušená, lebo na základe jej priebehu a prípravy bola vo viacerých bodoch nezákonná. Aktérov informovala, hovorila to na domovej schôdzi, žalovaný v druhom rade s ňou nekomunikoval ako s nástupcom dedičov, nemal záujem. Bolo verejné hlasovanie o dražbe, v čase dražby nebolo ukončené dedičské konanie, na liste vlastníctva figurovala jej matka ako mŕtva osoba, na čo upozornila aj notárku, ktorá povedala, že do dražby nesmie zasahovať. Predložila súdu podací lístok, z ktorého je zrejmé, že žalobu podala včas na pošte, a to dňa 7.5.2022. Nemohla platiť za súrodencov a bytový podnik, ktorý ju okrádal, zvyšoval platby za energiu. Samotná dražba bola unikát, bolo to kriminálne, každý krok bol neprofesionálny, dražba bola nezákonná. Na otázku súdu aké kroky podnikla po tom ako vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu odhlasovali dražbu žalobkyňa uviedla, že podala trestné oznámenie za falšovanie zápisnice, žalobu o neplatnosť hlasovania nepodala.
7. Advokát žalovaných žiadal žalobu zamietnuť z absencie aktívnej legitimácie, nakoľko žalobu podala osoba, ktorej to neprináleží, žaloba bola podaná po lehote. Ide o vecnoprávnu prekluzívnu lehotu, deň podania žaloby na súd musí byť podľa zákona do troch mesiacov od príklepu dražby, čo sa v danom prípade nestalo. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré by mala byť dražba neplatná, uviedla len všeobecné veci. Poukázal na to, že záložné právo vzniká zo zákona. Dražba prebehla v zmysle zákona, keď mala žalobkyňa námietky voči hlasovaniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, mala podať žalobu proti hlasovaniu.
8. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
9. Podľa §583 Občianskeho zákonníka (OZ) k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
10. Podľa §21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu držby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
11. Čas je veľmi významnou právnou skutočnosťou a osobitný význam nadobúda vtedy, ak je zánik práva spojený s márnym uplynutím času, teda ak existencia práva je viazaná na jeho uplatnenie na príslušnom orgáne. Zo znenia ustanovenia §583 OZ vyplýva zásada, podľa ktorej k zániku práva jeho neuplatnením v určenom čase môže dôjsť iba vtedy, ak tak ustanoví zákon. V súvislosti s uplatnením práva na príslušnom orgáne je treba rozlišovať hmotnoprávne a procesné lehoty, a to vo väzbe na to, že pod právom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozumieme právo hmotnoprávneho charakteru. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je treba určený čas, v ktorom je treba právo uplatniť, spájať s hmotnoprávnou lehotou, za ktorú považujeme lehotu, v ktorej musí byť právo uplatnené na príslušnom orgáne, len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, je možné považovať za uplatnenie práva aj jeho uplatnenie na orgáne, ktorý má povinnosť uplatnenie doručiť príslušnému orgánu. Hmotnoprávnu lehotu nemožno navrátiť, resp. odpustiť jej zmeškanie, ide o lehotu prekluzívnu, dôsledkom zmeškania ktorej je zánik práva zo zákona, nie je pritom významný ani dôvod, pre ktorý nebolo právo uplatnené v určenom čase. Zákonom určenú prekluzívnu lehotu nie je možné ani zmluvou meniť. V prípade ak nebolo
právo uplatnené v určenom čase, samotné jeho márne uplynutie, v spojení s nečinnosťou oprávnenej osoby, má za následok zánik práva a právnym dôsledkom zániku práva je, že na jeho zánik musí príslušný orgán rozhodujúci o práve, prihliadať z úradnej povinnosti. V súvislosti s uplatnením práva je potrebné poukázať aj na povinnosť uplatniť právo na orgáne, ktorý pre uplatnenie určil zákon, ak nastane situácia, že zákon expressis verbis neurčí subjekt, u ktorého je treba právo uplatniť, v takom prípade je týmto subjektom vždy súd, ktorého ústavnou úlohou je poskytovať ochranu práv, a to aj vtedy, ak zákon opomenie zveriť rozhodovanie o určitých právach konkrétnemu orgánu (5Cdo 102/2001, R 82/2002 NS SR).
12. Pre právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zákon stanovuje prekluzívnu trojmesačnú lehoty, pre začiatok plynutia ktorej je rozhodujúci príklep na dražbe. V danom prípade ku príklepu došlo dňa 8.2.2022 a týmto dňom začala žalobkyni plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia §21 ods. 2 veta druhá zákona č. 52/2002 Z.z., posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol 8.5.2022, pričom žalobkyňa mala povinnosť uplatniť svoje právo na súde ako orgáne štátu rozhodujúcom o žalovanom nároku. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 11.5.2022, teda po uplynutí zákonom stanovej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby, teda právo žalobkyne nebolo uplatnené v zákonom určenom čase a právnym dôsledkom je zánik práva žalobkyne uplatnený žalobou, na ktorý musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Uplynutím prekluzívnej lehoty nie je iba oslabenie práva v podobe, že právo nemožno priznať, ale jeho zánik, prípadné plnenie prekludovaného práva je plnením bez právneho dôvodu s dôsledkami z tohto vyplývajúcimi.
13. Vzhľadom na nedodržanie zákonom určenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby na súde právo žalobkyne zaniklo a žalobkyňa sa stala osobou, ktorá nie je procesne legitimovaná na podanie žaloby.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.