Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-3-2011.pdf
PDF · 132.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/3/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2013 v Humennom samosudcom JUDr. Mariánom Sninským takto
rozhodol:
Obžalovaný T. Š., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. A., E.. Š. Č..XXXX/XXX, A. Č.J. Q. U., E.. P. Č..XX, Č., P. U.,
Obžalovaný Ľ. Š., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. W., E.. Č..J. Č..XX,
- sú vinní, že -
v presne nezistenom čase v mesiaci marec 1996, obžalovaný T. Š. požiadal obžalovaného Ľ. Š., aby mu zabezpečil nejaké ženy na vykonávanie prostitúcie v Českej republike, obžalovaný Ľ. Š. zistil, že o túto prácu majú záujem F. R., M.. XX.XX.XXXX J. L. Q., M..XX.XX.XXXX, túto okolnosť oznámil v presne nezistený deň v mesiaci jún 1996 telefonicky na byt T. Š. R. A., na základe čoho pricestoval do Humenného J. Š., ktorý sa s uvedenými ženami stretol a rozprával v parku pri hoteli Karpatia, pričom dňa 14.06.1996 sa stretli podľa dohody na parkovisku pri malej železničnej zastávke v Humennom F. R., M.. XX.XX.XXXX J. L. Q., M.. XX.XX.XXXX P. G. T. Š., G. Ľ. Š. J. Ž. S.. L., odkiaľ ich odviezli do Trebišova a odtiaľ ich obžalovaný Jaroslav Šandor s ďalšími osobami na osobnom motorovom vozidle zn. Opel - Omega, V. A. XX-XX, modrej metalízy, prepravil za hranice Slovenskej republiky do Českej republiky, kde po dobu 3-4 dni vykonávali prostitúciu najprv v Plzni a potom ich obžalovaný T. Š.J. odovzdal neznámej osobe zv. U. F. K. na vykonávanie prostitúcie, pričom vedel o tom, že ani F. R., J. L. Q. nedovŕšili osemnásty rok svojho veku,
- teda -
Obžalovaný T. Š.
do cudziny prepravil ženy v úmysle, aby tam boli použité na pohlavný styk s iným, pričom taký čin spáchal na ženách mladších ako osemnásť rokov a spáchal taký čin v úmysle, aby ženy boli použité na prostitúciu
Obžalovaný Ľ. Š.
úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu tým, že zadovážil ženy aj napriek tomu, že vedel o tom, že tieto majú byť pripravené do cudziny, aby sa tam použili na pohlavný styk s iným, pričom taký čin spáchal na ženách mladších ako osemnásť rokov a spáchal taký čin v úmysle, aby ženy boli použité na prostitúciu
- čím spáchali -
Obžalovaný T. Š.
trestný čin obchodovania so ženami podľa § 246 ods.1,2 písm.b/,c/ Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/
Obžalovaný Ľ. Š.
pomoc k trestnému činu obchodovania so ženami podľa § 10 ods.1 písm.c/ Tr.zák., k § 246 ods.1,2 písm.b/,c/ Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/
Za to sa odsudzujú :
Obžalovaný T. Š. podľa § 246 ods.2 Tr.zák, /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, s použitím § 40 ods.1 Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, v rámci § 40 ods.3 písm.c/Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, na trest odňatia slobody na 2 /dva/ roky.
Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 59 ods.1 Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, určuje na 3 /tri/ roky
Obžalovaný Ľ.E. Š. podľa § 246 ods.2 Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, s použitím § 40 ods.2 Tr.zák., /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, v rámci § 40 ods.3 písm.c/Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, na trest odňatia slobody na 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 58 ods.1 písm.a/ Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 59 ods.1 Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, určuje na 2 /dva/ roky
Podľa § 288 ods.1 Tr. por. /Zákon č.301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení platnom a účinnom ku dňu 24.9.2013/, súd poškodenú F.D. W., D.. R., M.. XX.X.XXXX, Q. G. L. Č..XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného T. Š. obžalobu pre trestný čin obchodovania so ženami podľa § 246 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a na obžalovaného Ľ. Š. pre pomoc k trestnému činu obchodovania so ženami podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k § 246 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci marec 1996, obv. T. Š. požiadal obv. Ľ. Š.J., aby mu zabezpečil nejaké ženy na vykonávanie prostitúcie v Českej republike, G.. Ľ.E. Š. zistil, že o túto prácu majú záujem F. R., M.. XX.XX.XXXX J. L. Q., M.. XX.XX.XXXX, túto okolnosť' oznámil v presne nezistený deň v mesiaci jún 1996 telefonicky na byt Jaroslava Šandora do Trebišova, na základe čoho pricestoval do Humenného J. Š., ktorý sa s uvedenými ženami stretol a rozprával v parku pri hoteli Karpatia, pričom v presne nezistený deň v mesiaci jún 1996, pravdepodobne dňa 14.06.1996 sa stretli podľa dohody na parkovisku pri malej železničnej zastávke v Humennom F. R., M.. XX.XX.XXXX J. L. Q., M.. XX.XX.XXXX P. G.. T. Š., G.. Ľ. Š. J. Ž. S.. L., odkiaľ' ich na bielom Favorite nezisteného evidenčného čísla odviezli do Trebišova a odtiaľ' ich obv. T. Š. P. Ž.V. S.. L. na osobnom motorovom vozidle zn. Opel - Omega, EČ A. XX-XX, modrej metalízy, prepravil za hranice nášho štátu do Českej republiky, kde po dobu 3-4 dní vykonávali prostitúciu najprv v Plzni a potom ich G.. T. Š. odovzdal neznámej osobe zv. U. F. K. na vykonávanie prostitúcie, pričom obaja vedeli o tom, že ani F. R., J. L. Q. nedovŕšili osemnásty rok svojho veku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2013 na Okresnom súde Humenné obžalovaný T. Š. J. G. Ľ. Š. využili svoje právo a odmietli vypovedať.
Obžalovaný T. Š. sa necítil byť vinný. V prípravnom konaní sa obhajoval tým, že on obžalovaného Ľ. Š. nikdy nežiadal, aby mu zabezpečil ženy. Žiadal od neho, aby mu zabezpečil murárov na prácu do ČR. Od roku 1992 je živnostníkom, má oprávnenie na výkon stavebnej činnosti, v ČR má firmu Š., kopačské a búračské práce, so sídlom v U., E.. T. X a na Slovensku má firmu Š. T., Š. XXX, A.. So svedkyňami Y. J. W. nemá nič spoločné. Nevedel, že chcú robiť prostitútky v ČR. V skutočnosti boli dievčatá v ČR s M. U.. J. Š. bol jeho brat, ale už je nebohý. Svoje auto OPEL Omega mal v oprave a to v Prahe od 10.6.1996 do 17.6.1996. Poškodené Y. J. W. v minulosti poznal len tak, že mu brat povedal, že idú na diskotéku, bližšie ich nepoznal. Potvrdil, že v polovici júna 1996 sa telefonicky rozprával s obž. Ľ. Š. ohľadom murárov, pričom pravdepodobne prišiel do Humenného svojím autom OPEL Omega spolu bratom J. a ženou menom L., ktorá bola z Michaloviec a išla za svojou známou do Humenného. Bol v byte obžalovaného Ľ. Š., ktorý sa ho pýtal, či pre neho má prácu. Poukázal na to, že v tom čase mal len auto OPEL Omega a jeho brat J. Š. mal bielu Škodu Favorit.
Aj obžalovaný Ľ. Š. tvrdil, že je nevinný. V prípravnom konaní uviedol, že niekedy v polovici mesiaca jún pri hoteli Karpatia v Humennom stretol svoju manželku, ktorá sa tam rozprávala s dvoma dievčatami. Bola to F. W. D.. R. J. L. Q. D.. Y.. Keď k nim prišiel, dievčatá mu povedali, že majú záujem o prácu. Preto nasledujúci deň zavolal svojmu bratrancovi obž. T. Š. R. A.. Na ďalší deň prišli do Humenného J. J. T. Š., za účelom stretnutia sa s dievčatami. Obžalovaný ich zoznámil a odišiel preč. Nebol prítomný pri ich rozhovoroch. Oni všetci následne nasadli do auta a odišli. O tom, že dievčatá išli do ČR pracovať ako prostitútky, sa dozvedel až od F. R.Á., L. F. W., ktorá mu povedala, že dievčatá sú zadržané. Tie dievčatá poznal, pretože W. bývala v tom istom bloku J. Y. bola jej sesternica. Obžalovaný T. Š. je jeho bratrancom.
Počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovanými tvrdil G.. T. Š., že s obž. Ľ. Š. sa bavil len o murároch na prácu do ČR, priznal len to, že keď raz bol v Humennom s bratom J., na parkovisku sa rozprával s neznámym dievčaťom, ktoré mu povedalo, že chce ísť pracovať za sekretárku, na čo on jej povedal, aby prišla do Trebišova na diskotéku, kde sa dohodnú. Boli na jeho aute zn. OPEL Omega, nie na bielom favorite.
Obžalovaný Ľ. Š. počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovanými tvrdil, že niekedy v jari 1996 v Trebišove ho žiadal G.. T. Š., aby pozháňal nejaké ženy na prácu do ČR, pričom pod pojmom práca rozumel dziganie. Albert mu povedal, že keď zoženie nejaké ženy, má zavolať jeho bratovi T.. Niekedy v polovici júna 1996 prišiel na bielom favorite do Humenného k nemu do bytu obž. T. Š. spolu s bratom J. a bielou ženou menom L.. Vypili kávu a potom išli na parkovisko, kde boli dojednané dzivky, ktoré mali pracovať do ČR. Z auta vystúpil J., ktorému obž. Ľ. Š. predstavil dievčatá na parkovisku, predtým sadol do auta o k obž. T. Š., ktorému povedal, že jedná z dievčat nemá 15 rokov. Išlo o dievčatá menom J. J. L.. Vonku sa s nimi rozprával J., G.. Ľ. Š. potom so svojou manželkou, ktorá prišla na parkovisko, odišli. Poukázal na to, že dva až tri dni pred tým telefonoval obž. Ľ. Š. na telefónne číslo obž. T. Š., pričom po hlase nevedel uviesť, či telefonoval s Albertom alebo s Jaroslavom, hovoril mu, že dievčatá na prácu do ČR zohnal.
Počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovaným T. Š. a svedkyňou Q. Š. ( L. G.. Ľ. Š.), tá tvrdila, že v lete 1996 bol obž. T. Š. na parkovisku , kde boli pripravené dievčatá. Na parkovisku bol aj jeho brat J. J. G.. Ľ. Š. a žena menom L.. Poukázala na to, že keď mu po určitom čase prišlo predvolanie na políciu, obž. T. Š. ju žiadal, aby na neho nič nehovorila. Tieto vyjadrenia obž. T. Š. popieral.
Počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovaným T. Š. a svedkyňou Q. L., tá tvrdila, že v polovici júna 1996 obžalovaný T. Š. prišiel do Humenného a odviezol ju do ČR, kde ona mala vykonávať styk s mužmi za peniaze. Najprv ju z Humenného odviezol na bielom favorite do Trebišova spolu s bratom J. J. L. a odtiaľ iným autom zahraničnej značky do Plzne ( v aute bol obžalovaný, L., M. U., K. C., oni dve dievčatá) k sestre T. Š., kde boli 2-3 dni, pričom boli aj u jej dcéry, obidve sa volali F., s obžalovaným tam bola aj L.. V Plzni museli šľapať, potom ich odviezol do Chebu, kde ich predali nejakému U., ktorý mu zaplatil za obidve po 20.000,-Kč. Stretnutie s obž. T. Š. sprostredkoval obž. Ľ. Š. , kde prítomná bola aj jeho žena P.. Tieto vyjadrenia obž. T. Š. popieral. Tvrdil, že on ich do ČR neviezol.
Počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovaným T. Š. a svedkyňou F. R., tá tvrdila, že v polovici júna 1996 obžalovaný T. Š. ju odviezol do ČR za prácou. Najprv ju z Humenného odviezol na bielom favorite do Trebišova a odtiaľ autom Opel Omega do ČR ( v aute bol obžalovaný, L., M. U., K. C., oni dve dievčatá) do Plzne kde boli 2-3 dni, potom ich odviezol do Chebu, kde ich predali nejakému U.. Tieto vyjadrenia obž. T. Š. popieral. Tvrdil, že on ich do ČR neviezol.
Obhajobu obžalovaných súd považuje za účelovú vzhľadom na vykonané dôkazy. Zo spáchania skutku sú obžalovaní usvedčovaní výpoveďami vo veci vypočutých svedkov, a to predovšetkým oboch poškodených žien, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Poškodená F.É. W. D.. R. uviedla, že v čase, keď mala 13 rokov, sa niekedy v marci alebo v lete 1996 stretla s obžalovaným T. Š. v Humennom, aj s jeho bratom J. a bol tam ešte jeden muž, no vylúčila, že by týmto mužom bol obžalovaný Ľ. Š.. Spolu P. L. Y. D.. Q. ich vzali do bieleho auta a išli spolu do Trebišova. V Trebišove vtedy bola prvýkrát. Po ceste zobrali ešte M. U. a tiež ženu s prezývkou L.. Počas cesty sa dohadovali, ako ju prevezú do Plzne, pretože v tom čase nemala občiansky preukaz, nakoniec jej dali falošný občiansky preukaz. Vraveli, že tam bude robiť čašníčku. Okolo 16.00 hod. v daný deň prišli do Trebišova a potom odtiaľ do Plzne prišli ráno na druhý deň okolo 05.00 hod. V Plzni sa zdržali 3 až 5 dní. Do ČR ich odviezol obžalovaný T. Š. s jedným mužom, M. U. J. Ž. U. L.. Nebola to dodávka, bolo to osobné auto. Vzadu sedeli štyri, ona, Y., U., L. a vpredu šoféroval obžalovaný T. Š. a vedľa neho sedel ten neznámy muž. Odviezli ich do Plzne do rómskej rodiny. Obžalovaný T. Š.J. im tam povedal, že budú vykonávať pohlavný styk a naliehal na ňu, že musí zarobiť peniaze, ktoré mu ona musí vrátiť, pretože ju kúpil za 10 000,-Sk až 20 000,-Sk. Ona to odmietala, avšak musela to vykonať, pretože jej obžalovaný T. Š. tvrdil, že kým si sama nezarobí, tak jej nedá ani cigaretu, ani jesť. Tam bola 2 až 3 dní a počas toho obžalovaný T. Š. zháňal kupcov, aby ju predal ďalej. Potom ju obžalovaný T. Š. U. U. do Chebu, do baru „ Pusa“, v ktorom jej stále niečo dávali do malinovky a aj v tom bare musela poskytovať služby mužom. V bare jej pasák povedal, že má napísať dopis matke, aby ju nehľadala policajtami, že má napísať, že sa má dobre. Jej matka išla na políciu, pretože podľa písma zistila, že to nepísala ona, čo je pravda, pretože to písala na miesto nej jedna prostitútka. Poškodená ďalej uviedla, že šéfka baru zistila, že to nie je jej občiansky preukaz a že má len 13 rokov, tak zľakla sa, dala jej peniaze a poradila, aby išla na ambasádu, vravela, aby utekala, aby ju Pišta nenašiel. To isté zažila aj L. Q., ktorá je staršia o 2 roky, s ktorou išli do Prahy hľadať ambasádu, no 4 dni ju nemohli nájsť, spali vonku. V Prahe im pomohol jeden Róm dostať sa na ambasádu. S obžalovaným T. Š. potom, čo ju predal, do kontaktu už neprišla. Poškodená žiadala náhradu škody 14 000,- eur zato, že v ČR trpela, že musela spať s cudzími mužmi, nedávali jej jesť ani piť. Prosila obžalovaného T. Š., aby ju nepredával. V súčasnosti trpí, máva záchvaty. Lieči sa na psychiatrickej ambulancii sa od roku 1998, čo preukazuje lekárska správa ošetrujúcej lekárky, v ktorej je konštatované, že menovaná od roku 1998 navštevuje psychiatrickú ambulanciu pre dg. Anxiozna porucha (úskostná neuróza). Od roku 2007 navštevovala pravidelne s 1x hospitalizáciou v PN v Michalovciach s dg. porucha s generalizovanou úzkosťou.
Poškodená L. Y. D.. Q. v konaní pred súdom sa už nechcela k skutku vyjadrovať. Poukázala na svoju výpoveď z prípravného konania, ktorú učinila dobrovoľne. Uviedla, že niekedy v polovici mesiaca jún 1996 bola spolu v parku pri hoteli Karpatia v Humennom s F. W., stretli sa so P., ktorá je manželkou obžalovaného Ľ. Š.. Rozprávali o tom, ako je to „šl'apať" v Českej republike. Medzitým k nim prišiel aj jej manžel Ľ., ktorý sa do rozhovoru tiež pripojil. Vo štvrtok sa stretli opäť' pri hoteli Karpatia, pričom prišiel Ľ.E. Š., ktorý sa s nimi opät' rozprával. Povedal im, že budú robiť barmanky v Plzni. Potom sa dohodli, že do Českej republiky pôjdu a že sa stretnú v piatok na parkovisku pri malej železničnej zastávke. Na bielom Favorite prišli dvaja Rómovia a jedna biela žena. Obe dievčatá nasadli do Favorita. Vo vozidle bol obžalovaný T. Š. J. J. Š.. Zastavili sa v Trebišove, kde sa chvíľu zdržali, tu prestúpili do vozidla zahraničnej výroby modrej farby, pričom v aute sedeli oni obidve, obžalovaný T. Š., Ž. L., M. U. a ešte nejaký Róm a cestovali do Čiech. V Čechách najprv išli k sestre obžalovaného T. Š., ktorá sa volá F. a k jej dcére. Počas týchto dní stáli na ceste s tým, že mali ,,šl'apať". Potom ich obžalovaný T. Š. odpredal do Chebu nejakému pasákovi zvanom U., pre ktorého tuto činnosť vykonávali asi 4 dní. Boli v bare zv. Pusa. Potom im neznáma Rómka pomohla odísť do Prahy tak, že im dala peniaze. V čase, keď boli v Plzni, tak Ž. L. bila ich a kričala na ne s tým, že domov pôjdu, ale musia najprv zarobiť. Poukázala aj na to, že ju presviedčali obžalovaný T. Š. s manželkou a J. Š. s manželkou, aby zmenila výpovede, že jej dajú peniaze za ošatenie, ktoré jej zobrali. Náhradu škody nepožadovala.
Tieto vyjadrenia preukazuje aj zápisnica o výsluchu svedka V. Q. z 14.02.1997, matky poškodenej L. Q..
Poškodená L. Y. D.. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 24.09.2013 uviedla, že obžalovaný Ľubomír Šandor jej aj F. W. ponúkal, či nechcú ísť na Čechy za účelom dzigania za peniaze. Ona mala vtedy 15 rokov. Najprv sa na tom s F. smiali. Potom prišiel T. Š. so svojim bratom, no vtedy tam už s nimi Ľ. Š. nebol. S T. J. P. J. bola ešte jedna žena. Zobrali ich do auta a odviezli na Čechy, pritom poškodená, ani F. nevedeli, že tam idú robiť prostitúciu. Rozpory vo výpovedi z 20.5.2009 v časti kde uviedla, že muži, ktorých mená si už nepamätá ju a F. R. pozvali na diskotéku do Trebišova, kde vypili nejaký alkohol a potom im oznámili, že ich predali do Čiech za šľapky a tiež zo dňa 18.12.1996, kde uviedla, že keď cestovali do Trebišova, tak im už toto nikto nepovedal, ale do ČR cestovala ona, F., T., L. J. M.J. U., C. a cez hranicu do ČR prešli bez problémov, pričom až keď odišla do Chebu, tak im pasák Pišta povedal, že za nich obidve dostal 40 000 Čk a tiež rovnako pri konfrontácii dňa 10.12.1998 uviedla, že v aute boli T. Š., L., C., R. J. M. U. a spolu išli do ČR vysvetlila na pojednávaní dňa 24.09.2013 tak, že v Humennom ich nepozvali na diskotéku do Trebišova a keď to predtým povedala, že ich pozvali na diskotéku do Trebišova, tak vtedy bola 15 ročná a bála sa rodičov.
Znalec PhDr.Marián Garbár vo veci podal Znalecký posudok č.36/98-G, zotrval na záveroch svojho Znaleckého posudku, ani u jednej z poškodených nezistil skutočnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť a pravdivosť ich výpovedí. V čase znaleckého skúmania sa jednalo o osobnosti vo vývine, nezrelé, vývin disharmonický. V čase vyšetrenia ani u jednej z poškodených nezistil známky psychickej traumatizácie, ani iné psychické zmeny, súvisiace s prežitými udalosťami. Najmä u poškodenej rod. Dávidovej zistil zvýšenú sugestibilitu, teda ľahšiu ovplyvniteľnosť. Obe poškodené boli manipulovateľné zo strany iných osôb, čo súvisí s vtedajšou nezrelosťou ich osobnosti a nedostatočnými životnými skúsenosťami. Konštatoval, že boli poškodené manipulovateľné zo strany iných osôb. Ak by také iné osoby takú činnosť vykonávali, tak dalo by sa manipulovať s poškodenými v zmysle presvedčiť ich, aby niekam išli a žeby sa tam mali dobre. Súd má za to, že zo strany obžalovaného Jaroslava Šandora došlo k zneužitiu poškodených, k ich manipulovaniu. V súčasnosti sú obe poškodené dospelými osobami, ktoré si dokázali vytvoriť vlastné zázemie a súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti ich výpovedí.
Pokiaľ ide o obž. Ľ. Š., U. W. uviedla, že on jej povedal, že jeho bratranec hľadá čašníčky. Obžalovaný Ľ. Š. a jeho manželka sa s ňou rozprávali v parku pri Karpatii o tom, či nechce ísť do ČR robiť čašníčku, o sexe sa nerozprávalo. Poukázala aj na to, že nikdy nebola ovplyvňovaná a nikto z obžalovaných sa nesnažil ani priamo ani nepriamo ju ovplyvňovať a nemá žiaden osobný dôvod vypovedať klamlivo proti obžalovaným.
Svedkyňa Q. Š., L. G.. Ľ. Š. uviedla, že asi v júni 2006, keď bola na prechádzke v parku pri hoteli Karpatia, sa stretla s L. Q. J. F. R.. Pýtali sa jej, či nepozná niekoho, kto by ich do Čiech odviezol, pretože tam chceli ísť pracovať. Povedala to svojmu manželovi, že obidve by chceli ísť do Čiech, keby mali možnosť ísť. Manžel jej nato povedal, že keď chcú, tak nech idú. V ten deň prišiel k nim J. Š., s ktorým sa tie dve dievčatá rozprávali. Asi po týždni J. Š. prišiel opäť a ona ho videla spolu s obž. T. Š.J., jej manželom, ženou menom Mica a s tými dvoma dievčatami, rozprávali sa. Nevedela uviesť, o čom sa rozprávali. K svojej výpovedi zo dňa 7.1.1997 uviedla, že počas výsluchu vyšetrovateľ sa ponáhľal, vravel, že ju môže dať do separačky. Čítanú zápisnicu on napísal a ona vôbec nevravela, že obž. T. Š. bol u nej. Ona zápisnicu musela podpísať. I.. W. vravel, že zápisnicu musí podpísať čím skôr, aby to bolo ukončené. Aj keď vie čítať a písať, zápisnicu si neprečítala, no podpísala ju.
Svedkyňa M. U. v prípravnom konaní dňa 23.01.1997 uviedla, že v polovici mesiaca jún spolu s poškodenými cestovala do Plzne vlakom. Cestovali dňa 14.06.1996 a ona sa vrátila domov 12.07.1996. Poškodené videla naposledy dňa 15.06.1996, pretože ona z Plzne cestovala do Ústi nad Labem, oni smerom do Prahy. S poškodenými sa potom stretla až 16.09.1996 na polícii, kde bola predvolaná k výsluchu. Vypočúval ju p. Ing. W., ktorý spísal zápisnicu, avšak nedal jej ju prečítať, ale ona ju podpísala ako uviedla neskôr. Popierala tvrdenia o tom, že by na prvom výsluchu uviedla, že išli do Plzne autom a nie vlakom. Lístky z cesty vlakom si neuschovala. J. Š. poznala. U. ale dňa 16.06.1996 vypovedala, že v mesiaci jún 1996 išla autom do ČR spolu s poškodenými, ženou L., G. T. Š., L. C. údajne z Michaloviec. V Plzni bola s nimi len dva dni, potom ju odviezli inde. Tiež tam robila prostitútku.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi U. J. F. W. vyplynulo, že Holubová tvrdila, že v júni do ČR išli autom obidve aj s obžalovaným T. Š., ženou zvanou L., poškodenou Balogovou, mužom menom C.. Išli autom obžalovaného T. Š.. U. trvala na tom, že ona aj dve poškodené išli do Plzne vlakom.
Aj zo zápisnice o konfrontácii medzi U. J. L. Q. vyplynulo, že Q. tvrdila, že v júni do ČR išli autom obidve aj s obžalovaným T. Š., Ž. S. L., U. W., L.G. L. C.. Išli autom obžalovaného T. Š. a išli k jeho sestre, tam im obžalovaný T. Š. povedal, aby išli „šľapať“, pretože nemajú peniaze. Neskôr boli predané inému, ale vtedy U. už s nimi nebola. U. trvala na tom, že ona aj dve poškodené išli do Plzne vlakom.
Z výsluchu L. Š. z prípravného konania vyplynulo, že pozná len obžalovaného T. Š., poškodené nepoznal. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný T. Š. mal v tom čase v Plzni prenajatý dom, v ktorom ubytovával dievčatá, prevažne zo Slovenska a to Rómky. Už v rok 1995 sa rozprával s nejakým dievčaťom z Trebišova, ktoré mu povedalo, že šľape a býva u obž. T. Š..
Svedok Albert Šandor, ktorý 23.02.2009 ale zomrel, v prípravnom konaní dňa 18.12.1996 vypovedal, že v júni bol Humennom, kde v blízkosti železničnej stanice v parku sa náhodne stretol s poškodenými, ktoré sa ho pýtali, či ich nevezme do Čiech. Stretol sa aj s Ľ. Š.. Následne na to asi o týždeň opäť prišiel do Humenného z Trebišova, v aute bola aj žena zvaná L. J. G.. T. Š.. Prvotne išli po nejakých murárov, ale z toho zišlo. Na železničnej stanici k nim do auta bieleho favorita nastúpili poškodené a odviezli ich do Trebišova. On v Trebišove vystúpil J. G.. T. Š. potom s nimi odcestoval do Čiech. Mal vedomosť o tom, že poškodené sú vezené do ČR za účelom šľapania. Počas výsluchu dňa 17.11.1998 vyššie uvedenú výpoveď poprel. Uviedol, že do Humenného prišiel sám pre murárov, stretol sa len s G.. Ľ. Š. a jeho ženou. Po čase ho oslovili dve dievčatá, či ich neodvezie do Trebišova. V Humennom bol na bielom favorite. V aute smerom do Trebišova bol len on a poškodené, ktoré v Trebišove vystúpili. S obž. T. Š.J. v tom čase nebol v kontakte. Takéto zmeny výpovede spolu s blízkym rodinným vzťahom svedka a G.. T. Š. nenasvedčujú dôveryhodnosti svedka.
Svedkyňa Vlasta Badžová v prípravnom konaní potvrdila, že poškodené boli u nej návšteve len raz, zdržali sa asi dve hodiny. Dôvod návštevy bolo to, že v Prahe ešte neboli.
Svedok G. P., majiteľ autoservisu k oprave vozidla zn. Opel patriaceho obž. T. Š. vykonanej dňa 17.06.1996 uviedol, že obž. T. Š. mal v tom čase pokazené auto, avšak jednalo sa o len výfuk a znak auta. On pre neho zháňal súčiastky, avšak auto bolo pojazdné, obžalovaný ho riadne užíval a keď došli súčiastky, tak auto bolo za hodinu opravené. Viac v servise nestálo. Potvrdil, že pre obž. T. Š. písal prehlásenie dňa 12.02.1997 na jeho žiadosť. Záloha na opravu bola zložená dňa 10.06.1996 ako vyplýva z výdajkového pokladničného dokladu. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 17.06.1996 vyplýva zaplatenie sumy 10.000,-Kč a 700,-Kč za vykonanú opravu.
Svedkyňa V. U., P. M. U., potvrdila, že M. U. bola v júni 1996 v Plzni pri ich sestre. Nataša sa stretávala s poškodenými. Od poškodených mala vedomosť, že tiež cestujú vlakom do ČR. Či tak aj cestovali, potvrdiť nevedela.
K pochybnostiam ohľadom prvých výsluchov vykonaných v prípravnom konaní niektorých vo veci vypočutých svedkov boli v konaní pred súdom vypočutí ďalší svedkovia a to R. Q. D..B., F. D. J. I.. T. W..
Svedkyňa R. Q. D.. B., vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania uviedla, že nevykonávala žiadne úkony trestného konania a v čase, keď boli robené, vykonávala funkciu zapisovateľky. Po nahliadnutí do zápisnice o výsluchu obvineného Ľ. Š. potvrdila, že túto zápisnicu zapísala, menovaného vypočúval por. I.. W.. Z úkonu si nič nepamätala, ale uviedla, že ak by bol prítomný obhajca pri výsluchu, tak by bol zapísaný v zápisnici. Svedok F. D. uviedol, že si pamätá na výsluchy obvinených a aj výsluchy svedkov a poškodených, ktoré vykonal ako vyšetrovateľ tunajšieho úradu vyšetrovania. Obžalovaný Ľ. Š. bol k výsluchu predvedený políciou, na obžalovaného T. Š. bol vydaný príkaz na zatknutie. Obhajcu sa pokúsil telefonicky vyrozumieť v tom čase len T..L., no zistil, že T.. L. sa nachádza v nemocničnom zariadení, kde bol hospitalizovaný. Samotný obžalovaný Ľubomír Šandor si iného obhajcu nezvolil, hoci bol riadne ako obvinený poučený. Obžalovaný T. Š. po poučení uviedol, že vypovedať bude aj bez prítomnosti obhajcu a uviedol, že sa so svojim obhajcom pokúšal telefonicky spojiť, no, že sa mu to nepodarilo. Uviedol, že obhajcu nepotrebuje a že nového obhajcu si zvoliť nechce a zvolí si ho až
po tom, keď bude vec postúpená súdu. Na žiadneho z obžalovaných nevyvíjal žiaden nátlak a bolo zaprotokolované doslovne to, čo uviedli a následne kládol otázky, aby získal odpovede na doplnenie výpovede. Trval na tom, že poučil obžalovaného T. Š., že má právo na obhajcu a povedal mu, že s obhajcom sa nemohol telefonicky spojiť a preto bude vypovedať v neprítomnosti svojho obhajcu. Okrem toho, na ďalší výsluch prišiel bez svojho obhajcu.
Ing. T. W. vypočúval svedkyňu Q. Š. v súvislosti s prípravným konaním, vedeným proti obžalovaným T. Š. J. Ľ. Š.. Vykonával aj ďalšie úkony a pokiaľ ide o výsluch zo dňa 7.1.1997 a 21.1.1997, tak pred týmito výsluchmi bola riadne podľa trestného poriadku ako svedkyňa poučená. Vypočúvaná bola aj za prítomnosti zapisovateľky. Výsluch dokumentoval hlasite a písal to, čo svedkyňa hovorila. Na svedkyňu nenaliehal a po skončení výsluchu si svedkyňa zápisnice prečítala. Súhlasila s obsahom a podpísala ich.
Svedkyňu M. U. vypočúval podľa zákona po poučení a diktoval hlasite. Poškodenú F. R. primerane jej veku poučil za prítomností jej zákonného zástupcu a psychológa. Bola oboznámená s predmetom výsluchu, čo svedkyňa vypovedala, on zapísal.
Vinu obžalovaných a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Dňa 13.01.1997 bola V. Q. J. F. R. nahlásiť na OR PZ Humenné nezvestnosť svojej dcéry L. Q. J. F. R.. Motorové vozidlo Opel Omega , sedan 4 dverový zn., modrá metalíza patrilo v tom čase obžalovanému T. Š.. Poškodenej F. R. bola prvá platná identifikačná karta občana t.j. OP vydaná dňa 11.07.1997 pod por. č. XXXX/XX P. Č.. XXXXXX P.. Menovaná ku dňu 26.08.1998 nemala vydaný ani platný cestovný pas.
Vyhlásenie poškodených zo dňa 20.09.1996 o tom, že do Čiech ich neodviezol obžalovaný T. Š., že je nevinný a že skutočnosť, že ich tam odviezol práve on, tvrdili na polícii preto, že sa báli rodičov, podpísané poškodenými, manželkou obž. T. Š.J. J. P. L. Š. súd považuje za nedôveryhodný dôkaz, vrátane vyhlásenia zo dňa 14.01.1997. Svedok Š. totiž nepotvrdil, že by tieto podpísal. Tieto neobstoja pred konkrétnosťou a jednoznačnosťou usvedčujúcich svedectiev poškodených žien, ktoré predniesli pred súdom resp. v prípravnom konaní bez možného ovplyvňovania zo strany obžalovaného T. Š..
Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol vnútorné presvedčenie a dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaní spáchali žalovaný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to sčasti odlišne ako je uvedené obžalobe.
V konaní bolo preukázané, že najprv v marci obžalovaný T. Š. požiadal obžalovaného Ľ. Š., aby mu zabezpečil nejaké ženy na vykonávanie prostitúcie v Českej republike. Obžalovaný Ľ. Š., keď zistil, že o túto prácu majú záujem F. R., M.. XX.XX.XXXX J. L. Q., M..XX.XX.XXXX, túto okolnosť oznámil v presne nezistený deň v mesiaci jún 1996 telefonicky na byt T. Š. do Trebišova, na základe čoho pricestoval do Humenného J. Š. v júni do Humenného, v blízkosti železničnej stanice v parku sa náhodne stretol s poškodenými. Následne na to asi o týždeň opäť prišiel do Humenného z Trebišova, v aute bola aj žena zvaná L. J. G.. T. Š.. Na železničnej stanici k nim do auta - bieleho favorita - nastúpili poškodené a odviezli ich do Trebišova. Z Trebišova ich obž. T. Š. P. Ž. S.. L. na osobnom motorovom vozidle zn. Opel - Omega, V. A. XX-XX, modrej metalízy, prepravil za hranice nášho štátu do Českej republiky, kde po dobu 3-4 dni vykonávali prostitúciu najprv v Plzni a potom ich obž. T. Š. odovzdal neznámej osobe zv. U. v Chebe na vykonávanie prostitúcie, pričom tento čin spáchal hoci vedel o tom, že ani F. R., J. L. Q. nedovŕšili osemnásty rok svojho veku.
Súd má za to, že obžalovaný T. Š. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu obchodovania so ženami podľa § 246 ods.1,2 písm.b/,c/ Tr.zák. v znení platnom a účinnom ku dňu spáchania, teda k 14.6.1996, pretože v konaní bolo preukázané, že do cudziny prepravil dve poškodené v úmysle, aby tam boli použité na pohlavný styk s iným, pričom taký čin spáchal na osobách mladších ako osemnásť rokov a spáchal taký čin v úmysle, aby boli použité na prostitúciu. Obžalovaný T. Š. pod zámienkou sprostredkovania práce čašníčky alebo barmanky zlákal mal. dievčatá do ČR. Odviezol ich tam autom, sprvu vykonávali pouličnú prostitúciu, potom ich predal na vykonávanie prostitúcie inému mužovi zv. U. za presne nezistenú sumu. Súd má za to, že v danom prípade išlo o zadržiavanie osôb násilím, dievčatá nemali žiaden doklad totožnosti, stali sa obeťami obchodovania. Obhajobu obžalovaného posúdil súd ako tendenčnú prednesenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, ktorá bola vyvrátená vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi. Pozmenené
výpovede niektorých svedkov v prípravnom konaní súd tiež považoval za účelové v snahe napomôcť obžalovanému T. Š. vyhnúť sa jeho zodpovednosti za jeho protiprávne konanie.
Súd má za to, že obžalovaný Ľ. Š. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pomoci k trestnému činu obchodovania so ženami podľa § 10 ods.1 písm.c/ Tr.zák., k § 246 ods.1,2 písm.b/,c/ Tr.zák. /Zákon č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom ku dňu 14.6.1996/, v konaní bolo preukázané, že úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu tým, že zadovážil ženy aj napriek tomu, že vedel o tom, že tieto majú byť pripravené do cudziny, aby sa tam použili na pohlavný styk s iným, pričom taký čin spáchal na ženách mladších ako osemnásť rokov a spáchal taký čin v úmysle, aby ženy boli použité na prostitúciu. Obžalovaný Ľ.E. Š. poskytol pomoc T. Š., ktorý hľadal mladé ženy na vykonávanie prostitúcie, on mu ich pozháňal a oznámil, že kde sú. Sprostredkoval im stretnutie, pričom vedel, že tieto dievčatá nedovŕšili osemnásť rokov. Aj jeho obhajobu posúdil súd ako tendenčnú prednesenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, ktorá bola vyvrátená vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi.
Obžalovaný T. Š. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Je ženatý, má jednu dcéru. V mieste trvalého bydliska sa nezdržiava. Toho času sa zdržiava pravdepodobne v Českej republike. Doposiaľ nebolo jeho správanie prerokúvané komisiou verejného poriadku. Z jeho odpisu z registra trestov vyplýva, že doteraz nebol súdne trestaný.
Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 31 ods. 1 Tr. zák. a to na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Podľa § 23 ods. 1 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. S prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, s ohľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, ktorý bol spáchaný v roku 1996 ako aj s ohľadom bezúhonné správanie obžalovaného od spáchania skutku doposiaľ, dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného T. Š. ako aj ochranu spoločnosti môže splniť aj hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov s tým, že výkon trestu odložil podmienečne, pričom mu určil skúšobnú dobu, a to v trvaní 3 ( troch ) rokov, lebo aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Obžalovaný Ľ. Š. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Je ženatý, má dve deti. V mieste bydliska požíva dobrú povesť. Doposiaľ nebolo jeho správanie prerokúvané komisiou verejného poriadku. Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 31 ods. 1 Tr. zák. a to na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Podľa § 23 ods. 1 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. S prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, s ohľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, ktorý bol spáchaný v roku 1996 ako aj s ohľadom bezúhonné správanie obžalovaného doposiaľ, dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovaného Ľ. Š. ako aj ochranu spoločnosti môže splniť aj hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov s tým, že výkon trestu odložil podmienečne, pričom mu určil skúšobnú dobu, a to v trvaní 2 ( dvoch ) rokov, lebo aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Poškodenú F. W., D.. R., M.. XX.X.XXXX, Q. G. L. Č..XXX súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie podľa § 288 ods.1 Tr.por., nakoľko by v trestnom konaní bolo nutné o tomto nároku širšie dokazovanie, ktoré by trestné konanie neprimerane pretiahlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.