Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/204/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. D., bytom F. XXX/XX, B. a 2/ H. D., bytom F. XXX/XX, B., obaja zastúpení advokátkou N.. F. Q., Z. proti odporcovi FINANC PARTNERS, s.r.o., ul. Mostová 381, Partizánske, IČO: 36783323, zastúpený N.. I. D.,., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júla 2013, č. k. -444, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania 712,44 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľov U.. XX, H. T. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil konanie, v druhom výroku zrušil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, v treťom výroku odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy konania ako trovy právneho zastúpenia vo výške 1.522,85 eur na účet právnej zástupkyne a trovy konania vo výške 33 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia a vo štvrtom výroku uložil odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 31,87 eur. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateia sa návrhom domáhali voči odporcovi určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nariadenia predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa o predbežnom opatrení rozhodol uznesením zo dňa 13.02.2013. Podaním zo dňa 05.06.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.06.2013, zobrali navrhovatelia návrh v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil, zrušil predbežné opatrenie a zároveň si uplatnili trovy konania. Súd prvého stupňa preto podľa druhá veta konanie zastavil a v zmysle uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č.k. -54 zo dňa 13.02.2013 zrušil. O náhrade trov konia rozhodol podľa , veta druhá V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ podal návrh dôvodne, k jeho späťvzatiu došlo z dôvodu, že odporca dobrovoľne po podaní návrhu vykonal úkony, smerujúce k opätovnému zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade, čoho sa podaným návrhom domáhali, preto je odporca povinný nahradiť navrhovateľom trovy konania v sume 1.555,85 eur. Trovy konania predstavujú súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.522,85 eur, vyčíslené v zmysle Vyhlášky č. za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súd) á 585,89 eur a režijný paušál v zmysle Vyhlášky č. 3 x po 7,81 eur (prevzatie veci, podanie na súd, nahliadnutie do spisu), náhrada za stratu času 52,04 eur v zmysle Vyhlášky č. za 4 polhodiny á 13,01 eur a cestovné náhrady 21,79 eur, spolu s 20%-nou DPH 253,81 eur, celkom trovy konania 1.555,85 eur (33 eur súdny poplatok a 1.522,85 eur trovy právneho zastúpenia). O náhrade trov konania štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa , a zaviazal odporcu spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia na náhradu trov, ktoré štátu v

konaní vznikli v sume 31,87 eur za faktúru č. 2837381 zo dňa 27.03.2013, za podanie správy o klientovi banky pre účely predmetného konania, vystavenú bankovým subjektom Tatra banka, a.s.

Proti uzneseniu podal včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporca, a to proti výrokom II, III, IV a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že konanie nezastavuje a súčasne zruší výroky III a IV, alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že v uvedenej právnej veci podali navrhovatelia na súd žalobu dňa 23. januára 2013 a on ihneď po doručení žaloby dňa 22. februára 2013 zaslal právnej zástupkyni navrhovateľov návrh na mimosúdne riešenie veci, avšak právna zástupkyňa navrhovateľov formou e-mailu dňa 14. marca 2013 odpovedala, že nemajú záujem na navrhovanom mimosúdnom riešení veci a trvajú na tom, aby spor vyriešil súd. Ďalej uviedol, že dňa 15. marca 2013 vystavil súhlas so spätným prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečenia záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, späť na prevodcov, teda na navrhovateľov v 1. a 2. rade a tento súhlas zaslal Správe katastra v Prievidzi. Aj bez úplnej úhrady pohľadávky sa vzdal zabezpečenia svojej pohľadávky, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere, a to z dôvodu, aby sa predišlo súdnemu sporu v rámci ním navrhovaného mimosúdneho riešenia veci a súčasne aj z dôvodu, že zostatok pohľadávky už predstavoval takú sumu, že by nepristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, nakoľko by išlo o zjavný nepomer (so zreteľom na zostatok pohľadávky) k celkovej hodnote nehnuteľností. Je teda nepochybné, že sa sám snažil po doručení žaloby mimosúdne s navrhovateľmi dohodnúť, pričom samotný navrhovatelia pred podaním návrhu takýto právny úkon - návrh na mimosúdne riešenie veci nevykonali. Vždy sa snaží hľadať s konkrétnymi klientmi individuálne riešenie, avšak v tomto prípade navrhovatelia podali návrh bez toho, aby sa aspoň pokúsili dohodnúť, pričom aj samotný kladie dôraz na to, aby sa účastníci konania vždy snažili dohodnúť a predísť tak vynakladaniu trov konania. V rámci ním navrhovaného mimosúdneho riešenia veci uskutočnil právny úkon, ktorým previedol vlastnícke právo späť na navrhovateľov, avšak tento právny úkon, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemožno hodnotiť ako úkon, ktorým by zavinil zastavenie konania, práve naopak, ide o dobrovoľný úkon, ktorý by uskutočnil aj bez toho, aby navrhovatelia sa domáhali tohto právneho úkonu prostredníctvom súdu, a to na základe návrhu na mimosúdne riešenie veci. Z uvedeného dôvodu je to práve on, ktorý má právny nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, nakoľko to boli práve navrhovatelia, ktorý spôsobili zastavenie konania. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočný dôvod žaloby a tvrdenia navrhovateľov, uvádzané v žalobe, nakoľko navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovatelia mu už uhradili všetky splátky úveru, a teda úver riadne a včas splatili, avšak toto tvrdenie navrhovateľov je nepravdivé, nakoľko navrhovatelia neuhradili všetky splátky úveru, a túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom nepreukázali. Teda v tejto súvislosti neuniesli dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, čo navrhovatelia a súčasne aj súd považovali za hodnotu sporu, keď vychádzali pri priznaní trov právneho zastúpenia navrhovateľom z tarifnej hodnoty v sume 585,89 eur, nakoľko hodnota uvedených nehnuteľností nebola v konaní preukázaná žiadnym objektívnym dôkazom (znaleckým posudkom a pod.), a preto, ak by aj bol dôvod na priznanie týchto trov, tak len z odmeny za právny úkon, ktorého hodnotu nie je možné zistiť, a teda z 1/13 výpočtového základu. Z rovnakých dôvodov potom ani nie je dôvod, aby znášal trovy štátu v sume 31,87 eur, ktoré sú rovnako povinní znášať navrhovatelia. Čo sa týka uznesenia súdu prvého stupňa v časti zastavenia konania, uviedol, že prvostupňový súd konanie zastavil, a to aj napriek skutočnosti, že písomným podaním zo dňa 15. marca 2013 podal vzájomný návrh proti navrhovateľom v 1. a 2. rade, a to z titulu úhrady pohľadávok, vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, nakoľko navrhovatelia zo 48 splatných splátok úveru uhradili skutočne len 40 splatných splátok úveru, a preto navrhovateľov písomne dňa 8.januára 2013 vyzval na pohľadávky vo výške celkom 2.445,99 eur, ktorá pozostáva z nezaplatených 8 splátok úveru a zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s úhradami splatných splátok úveru. Je zrejmé, že prvostupňový súd je viazaný dispozičným právom navrhovateľov, ktorí majú právo podať návrh na späťvzatie žaloby, a nakoľko nebolo vo veci ešte nariadené pojednávania, nie je potrebný ani súhlas odporcu, však súd je povinný konať o vzájomnom návrhu odporcu a v tejto časti nie je žiadny právny dôvod, aby súd konanie zastavil, a to bez toho, aby bolo toto konanie vylúčené na samostatné konanie, aj keď ani na takýto procesný úkon nie je žiadny právny dôvod a prvostupňový súd môže pokračovať v tomto konaní aj o vzájomnom návrhu tak, že bude rozhodovať len o vzájomnom návrhu a konanie zastaví len v tej časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhajú zastavenia konania, a teda v časti o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov preto prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyjadrili navrhovatelia 1/ a 2/, ktorí žiadali uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedli, že po oboznámení sa s tvrdeniami odporcu, namietanými v predmetnom odvolaní, zotrvávajú a pridržiavajú sa doterajších písomných vyjadrení a taktiež sa v plnej miere stotožňujú s rozhodnutím prvostupňového súdu a názormi prvostupňového súdu, uvedenými v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh v predmetnej právnej veci bol podaný dôvodne a že tento vzali späť v dôsledku správania sa odporcu. Tvrdenia o pokusoch o mimosúdnom riešení sporu, uvádzané odporcom, sú nielenže nepravdivé, ale pre posúdenie dôvodnosti návrhu a pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania bezpredmetné. Jediný pokus o zmier, ktorý odporca e-mailom právnemu zástupcovi navrhovateľov zaslal, bol návrh na mimosúdne riešenie návrhu odporcu na úhradu sumy, na ktorú odporca nemá žiaden nárok, a ktorá nebola predmetom návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ v tomto konaní. Nakoľko však odporca dobrovoľne po podaní návrhu vykonal kroky, smerujúce k opätovnému zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v ich prospech, čoho sa domáhali aj podaným návrhom, prvostupňový súd správne vyhodnotil, že návrh bol podaný dôvodne a pre správanie odporcu bol návrh vzatý späť, a správne aplikoval ustanovenie veta druhá pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Taktiež aj tvrdenie odporcu ohľadne skutočnosti, že mu neuhradili všetky splátky úveru, nie je pravdivé. Čo sa týka námietky odporcu, že nie je zrejmé, čo navrhovatelia a súčasne aj súd považovali za hodnotu sporu, keď vychádzali pri priznaní trov právneho zastúpenia navrhovateľom z tarifnej hodnoty v sume 585.89 eur, nakoľko hodnota uvedených nehnuteľností nebola v konaní preukázaná žiadnym objektívnym dôkazom, a preto, ak by aj bol dôvod na priznanie týchto trov, tak len z odmeny za právny úkon, ktorého hodnotu nie je možné zistiť, a teda z 1/13 výpočtového základu, uviedli, že prvostupňový súd správne a v súlade s ustálenou judikatúrou a súdnou praxou na rozhodnutie o náhrade trov konania považoval za hodnotu sporu cenu nehnuteľností, ktorých sa právna služba týka. Výklad a aplikácia ustanovení vyhlášky č. 655/2004 prvostupňovým súdom sú správne a ústavne konformné (Nález ÚS SR ). Prvostupňový súd konal správne, kedy v súlade s dispozičnou zásadou konania, vzhľadom na ich podané späťvzatie návrhu konanie zastavil, nakoľko na dané nebol potrebný súhlas odporcu.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zastavenia konania, náhrady trov konania navrhovateľov 1/ a 2/ a náhrady trov konania štátu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zrušení predbežného konania napadnuté nebolo, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa prvá a druhá veta navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , , odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď v súlade s dispozičnou zásadou konania, vzhľadom na podané späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľov konanie zastavil, nakoľko na dané nebol potrebný súhlas odporcu.

K námietke odporcu, uvádzanú v odvolaní, že súd je povinný konať o vzájomnom návrhu odporcu a v tejto časti nie je žiadny právny dôvod, aby súd konania zastavil, a to bez toho, aby bolo toto konanie vylúčené na samostatné konania, odvolací súd uvádza, že v danej veci bolo konanie zastavené voči navrhovateľom, teda konanie bolo zastavené vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia bude pokračovať v konaní o vzájomnom návrhu (ako sám odporca uvádzal v odvolaní).

Podľa , veta druhá ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( ). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pri tom posudzuje len z procesného hľadiska. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie prvá veta, kedy súd posudzuje dôvodnosť podania návrhu v prípade späťvzatia návrhu z dôvodu správania sa odporcu pri samotnom rozhodnutí o zastavení konania.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu vo veci samej a nariadení predbežného opatrenia odporca dobrovoľne vykonal kroky, smerujúce k opätovnému zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov, čoho sa domáhali aj podaným návrhom, preto prvostupňový súd správne vyhodnotil, že návrh bol podaný dôvodne a pre správanie odporcu bol návrh vzatý späť, a správne aplikoval ustanovenie vety druhá pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa druhá veta s tým, že navrhovatelia si trovy konania uplatnil riadne a včas. Trovy konania vznikli navrhovateľom zaplatením súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur a titulom právneho zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia, patriacim navrhovateľom, postupoval podľa vyhl.č. Odmena bola vyčíslená riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá ust.

K námietke odporcu, že nie je zrejmé, čo navrhovatelia a súčasne aj súd považovali za hodnotu sporu, keď vychádzali pri priznaní trov právneho zastúpenia navrhovateľom z tarifnej hodnoty v sume 585,89 eur, nakoľko hodnota uvedených nehnuteľností nebola v konaní preukázaná žiadnym objektívnym dôkazom, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne a v súlade s ustálenou judikatúrou a súdnou praxou na rozhodnutie o náhrade trov konania považoval za hodnotu sporu cenu nehnuteľností, ktorých sa právna služba týka. Výklad a aplikácia ustanovení vyhlášky č. 655/2004 prvostupňovým súdom sú správne a ústavne konformné (Nález ÚS SR ).

Z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k tejto veci. Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny.

Č sa týka hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, súd prvého stupňa správne vychádzal z listinných dôkazov, a to predložených aktuálnych inzerátov, predmetom ktorých boli predaje nehnuteľností, ktoré zodpovedali veľkosťou domu a pozemku, charakterom a vybavením rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľov. Súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty 80.000 eur.

Následne súd prvého stupňa správne rozhodol i o náhrade trov konania štátu podľa , a zaviazal odporcu na náhradu trov, ktoré štátu v konaní vznikli, v sume 31, eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky odporcu, uvádzané v odvolaní, považoval za neopodstatnené, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s 142 ods. 1 , kedy navrhovateľom, ktorí boli v odvolacom konaní procesne úspešní a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnili, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému odporcovi vo výške 712,44 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.08.2013 podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 585,89 eur, k tomu príslušný režijný paušál vo výške 7,81 eur podľa vyhlášky a príslušná 20 % DPH z odmeny a náhrad vo výške 118, eur podľa vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .