Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/26/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Nemocnica České Budějovice, a.s., so sídlom ul. B. Němcové 585/54, České Budějovice, Česká republika, IČO 26068877, zast. Mgr. Dr. Petrom Skalkom, advokátom, Olomoucká 2613/4, Prostějov, proti odporkyni: T.. Y. Š., B.. XX.X.XXXX, X. B. V. XX, O., zast. Mgr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 347.315,20 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 347.315,20 Kč s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 347.315,20 Kč od 07.06.2006 do zaplatenia, trovy konania 1.767,76 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 89.202,00 Kč, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 250,18 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd r u š í platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 06.10.2008 č.k. -55 v spojení s uznesením zo dňa 26.11.2008 č.k.16Ro/28/2008-56.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že účastníci dňa 31. 10. 2002 uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa u navrhovateľa pracovala ako lekárka. Dňa 30. 1. 2004 bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o zvýšení kvalifikácie, na základe ktorej získala odporkyňa v období od 1. 2. 2004 do 31. 12. 2005 špecializovanú prípravu v odbore plastická chirurgia na Inštitúte postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve - Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne. Na zvýšenie kvalifikácie odporkyne navrhovateľ vynaložil náklady, odporkyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu 5 rokov po úspešnom ukončení štúdia, avšak od ukončenia štúdia atestáciou dňa 2. 6. 2005 rozviazala pracovný pomer dňom 31. 5. 2006. Vynaložené náklady neuhradila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, dokazovanie doplnil v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporkyňa v období od 1. 12. 2001 do 31. 5. 2006 pracovala v ich zariadení ako lekárka, dňa 30. 1. 2004 uzavreli dohodu o zvýšení kvalifikácie, na základe ktorej odporkyňa získala špecializovanú prípravu v odbore plastická chirurgia . V zmysle dohody sa zaviazala u navrhovateľa pracovať po dobu 5 rokov, túto podmienku nesplnia a vynaložené náklady na jej

vzdelávanie neuhradila. Tvrdenia odporkyne sú zavádzajúce. Pokiaľ by bolo pravdivé, že sa odporkyňa plne venovala operatérskej činnosti na základe vyslania na pracovnú cestu, nie je možné dospieť k záveru, v akej dobe odporkyňa splnila úlohu vyplývajúcu z plánu prípravy na atestáciu. Pracovné cesty, o ktorých hovorí, boli súčasťou plánu atestačného konania, na ktoré odporkyňa čerpala študijné voľno a to v súlade s dohodou o zvýšení kvalifikácie. Pokiaľ ide výšku nákladov a ich preukázanie, predložil mzdové listy, resp. vyúčtovanie platu za jednotlivé mesiace, kde je uvedené, koľko dní voľna bolo čerpaných, aká bola čistá mzda za študijné voľno a aké boli vyplatené cestovné náhrady. V cestovných príkazoch vystavovaných odporkyňou sú účtované cesty z Českých Budějovic do Brna, cestovné a miestna preprava, stravné a ubytovanie, tieto boli v súlade s dohodou odporkyni preplácané. Podľa účtovného dokladu FNsP Brno bolo odporkyni vyúčtované za stáž, táto čiastka bola uhradená. Odporkyňa neukončila pracovný pomer preto, že jej kvalifikácia nebola využívaná. Priznala to aj na pojednávaní dňa 19.11.2009, kde uviedla, že rozviazala pracovný pomer z dôvodu, že bola finančne diskriminovaná, keď kolega mladší o jeden rok mal nepomerne vyššiu mzdu ako ona. Uviedla tiež, že robili unikátnu operáciu, boli tam traja a v tlači jej meno nebolo spomenuté. MUDr. T. vo svojom písomnom stanovisku opisoval postup, ako sa z lekára stane plastický chirurg. Uviedol, že najprv musí získať atestáciu v odbore chirurgia, potom byť zaradený na pracovisko plastickej chirurgie a po určitom období výkonu pracovných činností zaradený do atestačného procesu. Takto to prebiehalo u odporkyne. Odporkyňa nepredložila dôkaz, že by po tom, čo získala atestáciu v odbore plastická chirurgia, z pracoviska bola prevedená na iný odbor. Odporkyňa ďalej uviedla, že ak by s ňou v čase uzavretia dohody o rozviazaní pracovného pomeru niekto jednal o povinnosti uhradiť náklady, tak by takúto dohodu nepodpísala. K rozviazaniu pracovného pomeru došlo pritom na jej žiadosť. Nárok považuje za oprávnený a preukázaný svedeckými výpoveďami aj listinným dôkazmi. Je preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o zvýšení kvalifikácie, táto mala všetky náležitosti podľa . Platnosť tejto dohody uznal aj odvolací súd. Dohodu podpísala odporkyňa dobrovoľne s vedomím, aké povinnosti pre ňu z tejto dohody vyplývajú. Pokiaľ teda dohodu opakovane spochybňuje, jedná sa o rozpor s dobrými mravmi. Žalobca splnil všetky podmienky, ku ktorým sa v rámci dohody zaviazal. Umožnil odporkyni prípravu na atestačné konanie, vrátane stáží na odborných pracoviskách vyššieho typu, keď bez absolvovaní týchto stáží by odporkyňa atestáciu 2.stupňa nezískala. Na rozdiel od odporkyne je toho názoru, že práve MUDr. T. vo svojej výpovedi a v predchádzajúcom písomnom vyjadrení objasnil spôsob, akým prebieha atestácia pre získanie atestácie 2.typu. Takýto lekár musí byť atestovaný v odbore chirurgia, zaradený na oddelenie plastickej chirurgia a pod vedením odborných lekárov sa pripravovať k tomu, aby mohol byť zaradený do atestačného konania. Už v tomto období sa podieľa na operáciách z plastickej chirurgie, v rámci atestačného konania musí vykonať na odborných pracoviskách vyššieho typu úkony, a doba výkonu týchto prác je 12 až 15 mesiacov. Až potom môže získať osvedčenie v atestačnom konaní. Že takto bolo postupované, nespochybňuje ani odporkyňa. Týmito operáciami argumentovala aj pri zápise do registra lekárov SLK a MZ SR. Získaním atestácie sa prezentuje aj pre súčasnú prax. MUDr. T.k potvrdil, že získaním atestáciu sa v postavení lekára veľa nemení, zostávala zaradený na svojom pracovisku a vykonáva operácie, ktoré má pracovisko dlhodobo plánované. V rámci týchto operačných výkonov za rok po získaní atestácie 2.stupňa odporkyňa vykonala 50 až 60 obtiažnejších operácií, jednalo sa o plastické operácie, ktoré má vykonávať plastický chirurg. Odporkyňa mala predložiť dôkaz o tom, že k týmto operáciám nepotrebovala atestáciu 2.stupňa. Toto neurobila ani po poskytnutej lehoty na oboznámenie sa so zoznamom operácií. Po získaní atestácie 2.stupňa bola atestácia odporkyne na pracovisku využívaná. Bolo na nej, aby preukázala, že túto odbornosť zamestnávateľ nevyužíval. Skutočnosť, že by zamestnávateľ nevyužíval jej kvalifikáciu, by mohla prípadne preukázať tým, že by bola preložená na iné pracovisko, resp. keby jej bol zamedzený vstup na operačnú sálu, toto sa nestalo a ani to odporkyňa netvrdila. Skutočnosť, že údajne nebola využívaná jej kvalifikácia, použila až v rámci tohto konania. Žalovaná na vlastnú žiadosť rozviazala pracovný pomer dohodou, ani v tejto dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru aj keď podľa vtedy platného , ak by o to požiadala, bolo by povinnosťou zamestnávateľa tento dôvod uviesť. Nestalo sa tak. Z výpovedí svedkov i samotnej odporkyne vyplýva, že rozviazala pracovný pomer len z dôvodu, že sa cítila byť finančne diskriminovaná. Žalovaná využila žalobcu k získaniu atestácie 2.stupňa a namiesto toho, aby splnila svoje záväzky ktoré dobrovoľne prevzala v dohode o zvýšení kvalifikácie, uprednostnila svoj zámer na súkromné podnikanie v odbore plastická chirurgia a ukončila pracovný pomer bez toho, aby svoje záväzky splnila. Musela si byť vedomá toho, že na strane žalobcu vzniklo právo na náhradu alikvotnej časti nákladov vynaložených na získanie atestácie. Nárok je teda legitímny a oprávnený a je v súlade so .

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že dohoda o zvýšení kvalifikácie je neplatná, nakoľko neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. , ods. 3 , keď v dohode nie je dostatočne zrozumiteľne uvedený druh a spôsob zvýšenia kvalifikácie, ktorý absentuje, nie je uvedené správne miesto vzdelávania, ktoré sa uskutočnilo vo FN u sv. Anny v Brne a nie IPVZ Praha, naviac nebola po dobu 12 mesiacov využívaná s odbornou kvalifikáciou. Vykonávala špeciálnu prácu chirurga v nemocnici v Prahe aj v Brne, kam bola vyslaná navrhovateľom. Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie nie je možné platne uzavrieť, ak toto prehlbovanie je povinnosťou zamestnanca v zmysle vyhl. č. 77/81 Zb. Robila rovnaké výkony pred atestáciou aj po nej. Jej nová kvalifikácia nebola vôbec využívaná. I po zvýšení kvalifikácie robila zákroky, ktoré vykonávala aj pred zvýšením kvalifikácie a po jej zvýšení mala tieto vykonávať ako samostatný operatér, to sa však nikdy nestalo a vykonávala ich vždy ako druhý operatér. Navrhovateľ nepreukázal vynaloženie výdavkov so zvyšovaním alebo prehlbovaním kvalifikácie odporkyne, táto vykonávala prácu operatéra celý čas, je to vysoko odborná práca, za ktorú nesie zodpovednosť občiansko -právnu, pracovno - právne aj trestno - právnu a v tomto období jej navrhovateľ vyplácal formálne náhradu mzdy, ale v skutočnosti išlo o mzdu pre odporkyňu. V období, keď malo byť údajné študijné voľno, odporkyňa mala vytavené priamo cestovné výkazy, nešlo teda o voľno ale o priamo vykonávané práce na základe pokynov a príkazov svojho zamestnávateľa. Dôvod alebo pohnútka s k skončeniu pracovného pomeru je irelevantná. Podstatnou je skutočnosť, že žiadny právny predpis v ČR nevyžaduje atestáciu v odbore plastická chirurgia na operácie, ktoré odporkyňa vykonávala. Všetky operácie, ktoré vykonávala po atestácii, mohla vykonávať aj pred ňou. Ak by bola dohoda o zvýšení kvalifikácie platná, súd sa nezaoberal tým, či táto dohoda sa vzťahuje aj na náhradu mzdy za stáž alebo nie. Ak by bola dohoda platná, navrhovateľ by mal nárok iba na náhradu nákladov, ktoré vznikli pri štúdiu na škole IPVZ Praha. Z predložených dokladov vyplýva, že ako Fakultná nemocnica Sv.Anny v Brne aj ďalšie pracoviská, na ktorých pracovala odporkyňa, nevykonávajú vzdelávanie na základe nejakého právneho vzťahu s IPVZ Praha. Bolo by aj v rozpore s SR aj ČR, ak by odporkyňa za výkon práce, ktorú navrhovateľ nazýva stážou mala vrátiť navrhovateľovi náhradu mzdy alebo mzdu. Odporkyňa vykonávala v tomto období vysoko kvalifikovanú prácu chirurga, za ktorú niesla plnú trestnú aj občiansko-právnu zodpovednosť.

Svedkyňa P. uviedla, že do jej pracovnej náplne spadá aj oblasť zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie, v prípade odporkyne sa jednalo o druhú nadstavbovú atestáciu v odbore plastickej chirurgie. Prax vykonávala vo FN Sv. Anny v Brne. IPVZ Praha organizovala a zastrešovala vzdelávanie zamestnancov. Pri rozviazaní pracovného pomeru bola odporkyňa upozornená na povinnosť uhradiť vynaložené náklady ústne riaditeľom nemocnice aj p. Šestákovou a bolo to tiež uvedené na výstupnom liste. Pri rozviazaní pracovného pomeru náklady nemohli byť vyčíslené.

Svedok Dr. K. viedol, že pre navrhovateľa vykonáva prácu advokáta, zabezpečuje aj vymáhanie pohľadávok. S odporkyňou jednal dvakrát osobne, raz telefonicky. Na konci mája 2006 ho odporkyňa navštívila na pokyn riaditeľa, od ktorého žiadala zvýšenie platu s tým, že v opačnom prípade ukončí pracovný pomer. V tom čase nemal k dispozícii zmluvu, preto jej povedal, aby prišla o týždeň a vtedy povedal, že zmluva má všetky náležitosti a je platná. Sumu, ktorú mala uhradiť, jej vtedy nepovedal, pretože o jej výške nemal vtedy vedomosť. Začiatkom júna mu odporkyňa zatelefonovala a vtedy jej presnú čiastku oznámil.

Svedok MUDr. P. uviedol, že v roku 2002-2006 bol kolegom odporkyne. Keď nastúpila v roku 2002 vykonávala jednoduchšie operácie, prípadne i zložitejšie operácie vykonávala pod dohľadom svedka alebo iného atestovaného plastického chirurga. Nikde nie je presný rozpis, čo môže plastický chirurg po atestácii z chirurgie alebo z plastickej chirurgie operovať. Oboznámil sa s operáciami, ktoré v rokoch 2005 - 2006 odporkyňa vykonávala a boli to teda tie jednoduché, zložitejšie i ťažšie operácie, i keď nie úplne najťažšie. Jednalo sa o operácie, ktoré vykonáva plastický chirurg po atestácii. Na takéto operácie je potrebné zvýšenie kvalifikácie. Od atestácie do ukončenia pracovného pomeru urobila odporkyňa 50 - 60 zložitejších operácií. Je bežné, že lekár po atestácii robí aj bežné zákroky, nemusí teda robiť vždy len tie zložité. Podľa jeho názoru bola kvalifikácia odporkyne dostatočne využívaná, odporkyňa sa však cítila nedostatočne finančne ohodnotená. Svedok ako vedúci lekár mal vyššiu mzdu. Na oddelení bol lekár, ktorý bol o 1 - 2 roky služobne starší ako odporkyňa, teda aj on mal vyššiu mzdu. Tento lekár mal mzdu o 20 % vyššiu, bol služobne starší a robil aj tie najzložitejšie operácie. Okrem tohto lekára, svedka a odporkyne, na oddelení iný lekár nebol. Odporkyňa pred atestáciou urobila operáciu mikrochirurgický prenos tkaniva, čo je jedna z najzložitejších plastických operácií. Po atestácii začala robiť estetické výkony samostatne, sú to najnáročnejšie operácie. Za tieto si pacient zaplatí,

a teda čaká výsledok. Doškolovací systém pred atestáciou je taký, že lekár nastúpi na oddelenie, je zaradený do odboru plastickej chirurgie a pod vedením ostatných lekárov začne pracovať na oddelení. Súčasne chodí na klinické pracoviská v Prahe alebo v Brne, stážovanie na týchto pracoviskách je nutné pred atestáciou. Zložením atestácie sa nemení zaradenie lekára na oddelení, ani sa nemení štruktúra pacientov, ani operácií zásadným spôsobom. K tomu dochádza až v priebehu ďalších mesiacov až rokov. Certifikát pre estetické operácie získava lekár až tri roky po zložení atestácií z plastickej chirurgie. Do akreditácie pracovísk podľa kategórií sú rátaní lekári tri roky po zložení atestácie. Na pracoviskách v Brne a v Prahe pred atestáciou lekár pracuje individuálne a pokiaľ je aktívny, robí aj zložitejšie operácie a to aj samostatne. Vykonáva tam prácu lekára. V zložitejších výkonoch zodpovedá za prácu prednosta, resp. primár, v jednoduchších výkonoch priamo lekár. K trestnoprávnej zodpovednosti sa vyjadriť nevie. Služobne starší lekár na ich oddelení vykonával najzložitejšie operácie z dôvodu väčších skúseností ako má odporkyňa a tiež z dôvodu väčšej húževnatosti. Pokiaľ hovoril, že odporkyňa robila 50 - 60 obtiažnejších operácií, boli to plastické operácie, za ktoré pacienti platia alebo to boli zložité rekonštrukčné operácie. Jedná sa napr. o rekonštrukciu viečok, implantáciu umelých kĺbov, Predložil zoznam operácií, kde sú zvýraznené a zakrúžkované zložitejšie operácie - čiarky pri operácii znamenajú počet takýchto operácií a v krúžku je ich celkový počet. Pred atestáciou by odporkyňa tieto operácie mohla vykonať všetky, ale s najväčšou pravdepodobnosťou s odborným vedením. Všetky zakrúžkované operácie sú zložité a vykonávala ich samostatne. Sú to údaje mám z operačných kníh. Po atestácii vykonávala odporkyňa mikrochirurgické operácie jednoduchšieho charakteru. Operácie sa robia cez službu aj mimo služby, pretože napr. v noci sa môže stať úraz a prijímací lekár vie, ktorý lekár takéto operácie robí ,a teda ho zavolá podľa zložitosti zákroku. Najzložitejšiu operáciu robila odporkyňa pred atestáciou preto, lebo o to veľmi stála a bola chirurgicky erudovaná a svedok vedel, že pod odborným vedením to zvládne bez problémov. Týchto najzložitejších operácií robia ročne asi tridsať a v období medzi atestáciou a odchodom odporkyne uplynulo 11 mesiacov a pokiaľ odporkyňa takúto operáciu v tomto období nevykonávala, domnieva sa, že už nemala o to taký záujem. Svedok zastáva názor, že odporkyňa po atestácii už záujem o najzložitejšiu operáciu nemala. Myslí si, že zložitejšie operácie robiť chcela. Pokiaľ by odporkyňa na oddelení zotrvala dlhšie, robila by aj najzložitejšie operácie pravidelne. Po atestácii by odporkyňu k najzložitejším operáciám bez dohľadu nepustil, musel by ju viesť on alebo kolega, takže pre nich bolo jednoduchšie, aby operáciu vykonali oni. Výhľad bol, že by mala robiť aj najzložitejšie operácie odporkyňa. Po odchode odporkyne prijali nového lekára, ktorý tieto operácie vykonáva už samostatne. Odporkyni najzložitejšiu operáciu nedal, pretože z jej strany cítil, že už nie je taký záujem. Odporkyňa robila estetické operácie aj pred atestáciou, ale pod zvýšeným dohľadom, keď napr. operovali prsia, operatér urobil operáciu na jednej strane a zhruba na druhej strane, odporkyňa ju už len dokončila, po atestácii túto druhú stranu robila samostatne. Samostatne vykonávala estetické operácie výnimočne. Nespomína si, že by odporkyni povedal, že by po skončení pracovného pomeru v nemocnici sa nebude od nej nič požadovať. Mladší lekár prišiel na oddelenie v čase, keď bolo jasné, že odporkyňa chce odísť. Jedná sa o MUDr. W.. Ako lekár nastupoval asi desať rokov predtým. Mal odpracovaných zhruba toľko rokov ako odporkyňa. Celý čas pracoval na materskom pracovisku. Na oddelení teda pracoval dlhšie.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci dňa 31. 10. 2002 uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej sa odporkyňa od 1. 11. 2002 zamestnala u navrhovateľa s pracovným zaradením lekárka.

Dňa 30. 1. 2004 uzavreli účastníci Dohodu o zvýšení kvalifikácie. V zmysle tejto dohody sa navrhovateľ zaviazal umožniť odporkyni zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovných úľav a hmotného zabezpečenia pri štúdiu - špec. príprava v odbore plastická chirurgia, odbor lekárka, na škole / vzd. zariadenie/ IPVZ Praha v dobe od 1. 2. 2004 do 31. 12. 2005. Podľa tejto dohody sa odporkyňa zaviazala u navrhovateľa zotrvať po dobu 5 rokov, v prípade nesplnenia svojho záväzku sa odporkyňa zaviazala uhradiť náklady do výšky 600.000 Kč. K rozviazaniu pracovného pomeru účastníkov došlo dohodou ku dňu 31. 5. 2006.

V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dohoda o zvýšení kvalifikácie bola uzavretá v súlade s ust. zák.č. 65/1965 Sb., v znení neskorších predpisov (je potrebné uviesť, že v tejto veci majú súdy právomoc na prejednanie veci a príslušným v zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je súd v bydlisku odporkyne, pričom rozhodným právom, ktorým sa bude posudzovať hmotnoprávny nárok, je v zmysle cit. zákona, je právo ČR), keď v nej bol uvedený: a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia- ,, špeciálna príprava v odbore plastická chirurgia štúdiom v zariadení IPVZ Praha t.j. Inštitút

postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve Praha“ , je potrebné uviesť, že nikde inde sa to nerobilo, pričom tam robila odporkyňa aj prvú atestáciu; b) doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere- ,, dojednaná doba 5 rokov “; c) druhy nákladov, ktoré bude povinný zamestnanec uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v nej v pracovnom pomere- ,, uvedené v čl. 3 . dohody o zvýšení kvalifikácie “ a d) najvyššia celková suma, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť- ,, uvedené v čl. 4 . dohody o zvýšení kvalifikácie “.

Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje odporkyňu, ktorá mala preukázať, že u jej zamestnávateľa (navrhovateľa), nebola jej kvalifikácia v odbore plastická chirurgia, získaná na základe dohody o zvýšení kvalifikácie uzavretej účastníkmi dňa 30.01.2004, využívaná.

Zvyšovanie kvalifikácie, prípadne jej prehlbovanie, je potrebné posudzovať v danom prípade nie podľa zákona č. 95/2004 Sb. o podmínkách získávání a uznávání odborné úsobilosti a specializované úsobilosti k výkonu zdravotnického povolání lékaře, zubního lékaře a farmaceuta, keďže nadobudol účinnosť 02. apríla 2004, ale podľa vyhlášky č. 77/1981 Sb. o zdravotnických pracovnících a jiných odborných pracovnících ve zdravotnictví účinnej v čase vzniku právneho vzťahu.

Nie je možné naopak stotožniť sa s argumentáciou právneho zástupcu odporkyne, že v jej prípade malo ísť o prehĺbenie kvalifikácie, čo je jej povinnosťou, pretože v zmysle § 22 cit vyhlášky, je povinné absolvovanie špecializačnej prípravy lekárov pre špecializáciu I. stupňa, ktorí vykonávajú činnosť v ustanovených odboroch, pričom zaradenie do špecializačnej prípravy pre získanie vyššej špecializácie sa vykonáva na základe komplexného hodnotenia s prihliadnutím k spoločenským potrebám zdravotníctva a k zvláštnym schopnostiam uchádzača, a v predmetnej dohode sa odporkyňa zaviazala urobiť si špecializáciu II. stupňa, ktorá už nebola povinná, ale dobrovoľná, teda sa jednalo o zvýšenie jej kvalifikácie a nie prehĺbenie.

Svedkyňa P. potvrdila, že IPVZ Praha organizovala a zastrešovala vzdelávanie zamestnancov, teda nie je rozhodujúca skutočnosť, že prax nebola vykonaná priamo v tomto inštitúte a bola vykonávaná aj vo FN Sv. Anny v Brne, prípadne na iných pracoviskách.

V konaní bolo teda potrebné zaoberať sa využívaním kvalifikácie odporkyne a jednotlivými nárokmi.

Odporkyňa ukončila atestáciu II. stupňa 2. 6. 2005, pracovný pomer bol ukončený 31. 5. 2006. Súdu bol predložený zoznam operácií vykonaných v r. 2005, 2006 po skončení atestácie. Z rozpisu vyplýva, že odporkyňa vykonávala operácie a výnimočne asistenciu. Jednalo sa o rekonštrukčné operácie - 19x zložitejšie, kozmetické operácie v máji 2005 - 20x zložitejšie, v r. 2006 22x zložitejšie operácie. Vykonala tak najmenej 50 operácií.

Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom uzavrieť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovných úľav a hmotného zabezpečenia a zamestnanec sa zaväzuje zvýšiť si kvalifikáciu a zotrvať u zamestnávateľa po určitý čas v pracovnom pomere alebo uhradiť mu náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, keď zamestnanec rozviaže pracovný pomer pred zvýšením kvalifikácie. Dohodu nemožno dojednať, ak ide o prehlbovanie kvalifikácie pre prácu dojednanú v pracovnej zmluve, ktorá je povinnosťou zamestnanca //.

Podľa dohoda sa musí uzavrieť písomne a musia sa v nej uviesť: a/ druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, c/ druhy nákladov, ktoré bude povinný zamestnanec uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere, d/ najvyššia celková suma, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť, inak je dohoda neplatná.

Podľa povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, ak zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch po dobu najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

Dohoda v zmysle citovaného ustanovenia zákona je právnou formou zabezpečenia stabilizácie zamestnanca, ktorí si zvyšujú kvalifikáciu. Jednou z podstatných obsahových zložiek dohody je druh

kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia. Jej vyjadrenie v dohode v podstate zodpovedá druhu štúdia, ktorým si zamestnanec zvyšuje kvalifikáciu. Aj keď uzavretím dohody sa zamestnávateľ nezaväzuje k využívaniu kvalifikácie zamestnanca, ktorú kvalifikačným procesom získa alebo si ju zvýši, samotný fakt jej nevyužívania zo strany zamestnávateľa po dobu šiestich mesiacov v posledných 12 mesiacoch spôsobuje, že zamestnancovi nevznikne úhradová povinnosť ani v prípade, že si voči zamestnávateľovi nesplní svoj stabilizačný záväzok.

Podľa neplatný je právny úkon: a/ ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, b/ ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, c/ ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, d/ ktorý urobil zamestnanec jednajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí k tomuto právnemu úkonu neschopným, e/ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

V danom prípade súd dospel k záveru, že dohoda o zvýšení kvalifikácie, uzavretá medzi účastníkmi je platná, bola uzavretá v súlade s ust. § 143 ods. 3 zák.č. 65/1965 Sb., ako bolo uvedené vyššie. V ďalšim spočívalo dôkazné bremeno na odporkyni, ktorá mala preukázať, že jej kvalifikácia plastického chirurga nebola využitá. Súd dospel k záveru, že odporkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia.

Z predloženého rozpisu operácií vyplýva, že odporkyňa vykonávala operácie a výnimočne asistenciu, a to rekonštrukčné operácie, kozmetické operácie v počte najmenej 50, v odbore plastická chirurgia. Vykonala i náročnejšie operácie.

Žalobca podľa názoru súdu splnil všetky podmienky, ku ktorým sa v rámci dohody zaviazal. Umožnil odporkyni prípravu na atestačné konanie, vrátane stáží na odborných pracoviskách vyššieho typu, keď bez absolvovaní týchto stáží by odporkyňa atestáciu 2.stupňa nezískala. MUDr. T. objasnil spôsob, akým prebieha atestácia pre získanie atestácie 2.typu. Takýto lekár musí byť atestovaný v odbore chirurgia, zaradený na oddelenie plastickej chirurgia a pod vedením odborných lekárov sa pripravovať k tomu, aby mohol byť zaradený do atestačného konania, teda už v tomto období sa podieľa na operáciách z plastickej chirurgie, v rámci atestačného konania musí vykonať na odborných pracoviskách vyššieho typu úkony, a doba výkonu týchto prác je 12 až 15 mesiacov. Až potom môže získať osvedčenie v atestačnom konaní. Že takto bolo postupované, nespochybnila a nevyvrátila ani odporkyňa.. Získanie atestácie nepochybne odporkyni napomohlo v odbornom raste a ďalším uplatnení. MUDr. T. potvrdil, že získaním atestáciu sa v postavení lekára veľa nemení, zostávala zaradený na svojom pracovisku a vykonáva operácie, ktoré má pracovisko dlhodobo plánované. V rámci týchto operačných výkonov za rok po získaní atestácie 2.stupňa odporkyňa vykonala viac ako 50 obtiažnejších plastických operácií. Ako bolo uvedené, odporkyňa nepreukázala relevantným spôsobom, že k týmto operáciám nepotrebovala atestáciu 2.stupňa. Z výpovede svedka tiež vyplýva, že atestácia odporkyne na pracovisku využívaná, resp. do tej miery, aký mala odporkyňa záujem operácie vykonávať. Súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že nevyužívaním kvalifikácie by mohlo byť prípadné preloženie na iné pracovisko, zabránenie možnosti vykonávať zákroky. Skutočnosť, že odporkyňa na vlastnú žiadosť rozviazala pracovný pomer dohodou pre finančné dôvody, nepreukazuje nevyužívanie kvalifikácie, naopak, len nasvedčuje tvrdeniu navrhovateľa, že odporkyňa využila možnosť zvýšenia kvalifikácie na jeho pracovisku a na jeho náklady. Nie je smerodatné a rozhodujúce, či pri samotnom ukončení pracovného pomeru boli náklady vyčíslené. Ich nevyčíslením pri rozviazaní pracovného pomeru nárok nezaniká. Z výpovede svedka T. tiež vyplýva, že i po atestácii robí lekár bežné zákroky. Pokiaľ ide o finančné ohodnotenie, na pracovisku boli traja lekári - svedok ako vedúci lekár a ďalší lekár služobne starší. V tomto smere však je potrebné uviesť, že v dohode účastníkov nebola uvedená podmienka zvýšenia mzdy odporkyne po skončení atestácie, a teda túto otázku z hľadiska využívania kvalifikácie odporkyne súd nepovažuje za rozhodujúcu. Svedok potvrdil, že po atestácii začala odporkyňa robiť estetické výkony samostatne, sú to najnáročnejšie operácie, za ktoré si pacient platí. Zložením atestácie sa nemení zaradenie lekára na oddelení, ani sa nemení štruktúra pacientov, ani operácií zásadným spôsobom. K tomu dochádza až v priebehu ďalších mesiacov až rokov. Certifikát pre estetické operácie získava lekár až tri roky po zložení atestácií z plastickej chirurgie. Z toho vyplýva, že samotná atestácia nemá zásadne vplyv na bezodkladné zvýšenie mzdy či iné zaradenie /naviac krátko po jej skončení, keď k rozviazaniu pracovného pomeru došlo do jedného roka/. Postup pri získavaní atestácie odporkyňa poznala /a teda i samotné vzdelávanie/ pri získaní atestácie I. stupňa v. r. 1997, teda aj jej obrana, že jej vzdelávanie neprebiehalo len na IPVZ Praha, sa javí účelové. Odporkyňa

tiež nepreukázala, že by po dobu trvania pracovného pomeru vyjadrila relevantným spôsobom svoju nespokojnosť s finančným ohodnotením, resp. charakterom operácií, ktoré vykonávala.

S poukazom na uvedené má súd za to, že odporkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, nepreukázala, že by jej kvalifikácia nebola využívaná - ani neuviedla a už vôbec nepreukázala spôsob, akým podľa jej názoru vlastne mala byť využívaná inak ako v skutočnosti bolo. Jej obrana je potom účelová a nepreukázaná. Súd má s prihliadnutím na uvedené za to, že kvalifikácia odporkyne s prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy bola riadne využívaná. Odporkyňa si však nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z dohody účastníkov. Súd nepovažoval za účelné a hospodárne pribrať do konania znalca za účelom posúdenia náročnosti operácií, pretože s prihliadnutím na vykonané dôkazy toto nepovažoval za potrebné, keď nebolo sporné, že odporkyňa vykonávala operácie v odbore plastická chirurgia a samotná náročnosť nepochybne závisí aj od rozsahu záujmu o tieto operácie, pričom i po atestácií vykonáva lekár i bežné, nielen náročné zákroky.

Navrhovateľ si uplatnil náklady v celkovej výške

- 263.523 Kč z čistej mzdy vyplatenej odporkyni

- 152.956 Kč z cestovných náhrad vyplatených odporkyni

- 17.675 Kč z nákladov predstavujúcich účastnícky poplatok za stáž odporkyne na inštitúte, ktorý navrhovateľ zaplatil na základe faktúry č. FVfne 105/1422/1

Odporkyňa sa v zmysle dohody účastníkov zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa po dobu 5 rokov, v opačnom prípade uhradiť navrhovateľovi vynaložené náklady, pričom povinnosť hradiť náklady sa odporkyni v prípade čiastočného naplnenia jej záväzku zotrvať po dohodnutú dobu u zamestnávateľa, teda navrhovateľa, pomerne zníži. Odporkyňa ukončila atestáciu 2. 6. 2005, do rozviazania pracovného pomeru 31. 5. 2006 odpracovala u navrhovateľa 1 rok. Povinnosť odporkyne na úhradu nákladov sa teda v rozsahu 1/5-iny znížila a navrhovateľ má nárok na vrátenie 4/5-ín z vynaložených nákladov z celkovej sumy 434.144 Kč.

Cestovné náhrady navrhovateľ preukázal Cestovnými príkazmi, v zmysle ktorých sa odporkyňa zúčastňovala odbornej stáže - od 2. 2. 2004 do 30. 4. 2004 - cestovná náhrada vo výške 39.818 Kč, od 30. 6. 2004 do31. 7. 2004 - cestovná náhrada 12.728 Kč, od 1. 8. 2004 - 31. 8. 2004 - cestovná náhrada 13.110 Kč /vyplatená záloha 20.000 Kč, preplatok 6.890 Kč/, od 1. 9. 2004 do 30. 9. 2004 - náhrada 12.402 Kč, od 1. 10. 2004 do 31. 10. 2004 - náhrada 13.653 Kč, vyplatená záloha 20.000 Kč, preplatok 6.347 Kč, od 1. 11. do 30. 11. 2004 - náhrada 13.301 Kč, od 1. 12. do 31. 12. 2004 - náhrada 13.506 Kč, od 1. 2. do 28. 2. 2005 - náhrada 14.337 Kč /záloha 20000, preplatok 5663 Kč/, od 8. 2. do 9. 2. 2005 - náhrada 1354 Kč, od 1. 3. do 31. 3: 2005 - náhrada 11.071 Kč, od 1. 4. do 30. 4. 2005 - náhrada 6487 Kč, od 1. 6. do 2. 6. 2005 - náhrada 1189 Kč.

Pri vyčíslení náhrady mzdy vychádzal súd zo mzdových dokladov, predložených navrhovateľom. Navrhovateľ vyplatil odporkyni čistú mzdu v období stáže - 19.991 Kč za O2/04, Kč za O3/04, 22.335 Kč za 4/04, 16.546 Kč za 7/04, 24.700 Kč za mesiac 8/04, 23.484 Kč za 9/04, 22.443 Kč za 10/04, 23.484 Kč za 11/04, 24.526 Kč za 12/04, 22.642 Kč za 2/05, 18.551 za 3/05, 17.631 Kč za 4/05, 2.336 Kč za 5/05, 734 Kč za 6/05, spolu 263.513 Kč. Súd - ako bolo uvedené, neakceptoval obranu odporkyne, že v tomto čase vykonávala operácie, a teda patrí jej mzda. Jedná sa o náhrady v období stáže, a teda činnosť smerujúcu k vykonaniu atestačného konania a v súvislosti s ním.

Účastnícky poplatok uhradil navrhovateľ na základe faktúry č. FVfne 105/01422/1 zo dňa 2. 6. 2005 vo výške 17.675 Kč, o tomto predložil doklad. Jednalo sa o stáž odporkyne na KPECH FN u sv. Anny v Brně v termíne od 1. 7. 2004 - 22. 12. 2004 a 1. 2. 2005 - 29. 4. 2005 /keď podľa potvrdenia FN odporkyňa sa nezúčastnila na vlastnú žiadosť stále nepretržite po celý čas/. Ako bolo uvedené, IPVZ Praha zastrešovala vzdelávanie v rámci atestačného konania /o tomto postupe musela mať odporkyňa vedomosť z 1. atestácie a tento postup bol potvrdený oboma svedkami/, teda jedná sa nepochybne o náklady, ktoré sa zaviazala odporkyňa v prípade nesplnenia si svojej povinnosti vrátiť. Jednalo sa o stáž v rámci zvyšovania kvalifikácie, teda nemožno sa stotožniť s argumentáciou odporcu, že odporkyňa riadne pracovala. Jednalo sa o náklady, ktoré bezprostredne súviseli so zvýšením kvalifikácie odporkyne.

Spolu náklady vynaložené navrhovateľom na zvýšenie kvalifikácie odporkyne predstavovali čistku 434.144 Kč. V zmysle dohody účastníkov /keď odporkyňa zotrvala po ukončení atestácie v trvaní 1 roka

namiesto dohodnutých 5 rokov v pracovnom pomere u navrhovateľa/, znižuje sa jej záväzok o 1/5-inu, teda o 86.828 Kč, k úhrade potom zostávajú 4/5-iny vynaložených nákladov vo výške 347.315,20 Kč. Odporkyňa vyplatenie uvedených čiastok žiadnym spôsobom nespochybňovala a nenametala.

V období stáže odporkyňa nebola na pracovisku, nevykonávala v prospech zamestnávateľa žiadnu prácu, čerpala však za toto obdobie mzdu. Rovnako si uplatňovala nárok na úhradu cestovných nákladov, diét, ktoré jej boli uhradené a takisto bol uhradený poplatok za stáž, teda navrhovateľ hradil poplatky za účasť odporkyne na stáži.

Neobstojí tvrdenie odporkyne, že bola vysielaná na pracovné cesty k výkonu kvalifikovanej a špecializovanej lekárskej práce a nie stáží. Vykonanie stáže bolo pre atestáciu II. stupňa nevyhnutné, a teda jej obrana je účelová. Dôkazom toho je aj faktúra uhradená v prospech FN u sv. Anny v Brne, kde je fakturovanou práve konkrétne stáž odporkyne /nie pracovná cesta/. V cestovných príkazoch si odporkyňa nárokovala cestovné, stravné, ubytovanie za jednotlivé obdobia stáže, pričom účel cesty je odborná stáž, povinná odborná stáž, povinný seminár. Nejednalo sa teda o vyslanie na pracovnú cestu za účelom napr. vykonania operácie v inom zariadení. V dohode účastníkov sa odporkyňa dobrovoľne zaviazala, že v prípade nesplnenia záväzkov uhradí náklady, resp. ich alikvótnu čiastku, navrhovateľovi, pričom v čl. 3 dohody o zvýšení kvalifikácie sú jednoznačne uvedené: a/ náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za poskytnutie pracovného voľna b/ cestovné náhrady c/ účastnícky poplatok

S prihliadnutím na uvedené je nepochybné, že nároky navrhovateľa v uplatnej výške sú v celom rozsahu dôvodné a preukázané, a preto bolo potrebné vyhovieť návrhu po doplnení dokazovania po predchádzajúcom rozhodnutí súdu, vyhovieť v celom rozsahu. Navrhovateľ preukázal výšku jednotlivých nárokov a tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené. Povinnosť odporkyne vrátiť uvedené náklady vyplýva z ust. Zák. práce. Podľa ô 517 ods. 2 súd priznal úspešnému navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa omeškania do zaplatenia pohľadávky, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu. Výšku úrokov určil súd v zmysle nar. vl.č. 87/95. Z. z. od počiatku omeškania do zaplatenia - vo zvyšnej časti, kde navrhovateľ uplatňoval rôznu výšku úrokov z omeškania s prihliadnutím na ich zmenu za jednotlivé obdobia, súd zamietol, a to vzhľadom na skutočnosť, že momentom omeškania je daná výška úrokov a táto sa do zaplatenia nemení bez ohľadu na dobu zaplatenia pohľadávky / , v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu/. Podľa úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh a odvolanie, trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, pojednávanie 9. 2. 2010 á 9.700 Kč, námietky proti zápisnici 4.850 Kč, porada o odvolaní, podanie odvolania, pojednávanie 30. 4. 2013, 13. 6. 2013, 24. 9. 2013 á 9.700 Kč, paušál za 9 úkonov á 300 Kč /2.700 Kč/, cestovné Prostějov - Trnava a späť 9. 3. 2010 - 2.169 Kč, 30. 4. 2013 - 2.260,83 Kč, 13. 6. 2013 - 2.260,83 Kč a 24. 9. 2013 - 2.260,83 Kč, strata času za 4 pojednávania á 1.200 Kč, v zmysle vyhl. č. 472/2012 Sb. Ohľadne nákladov cestovného zástupca navrhovateľa predložil doklady.

Podľa neúspešnú odporkyňu zaviazal súd na náhradu trov štátu titulom svedočného.

V zmysle súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu vydaného vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie

nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.