Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/244/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: H.. U.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. X, zast. D. U. S. W. O., V. XX, H.: XX XXX XXX proti odporkyni: H.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. X, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2012, č.k. -194, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 168,58 Eur, k rukám X.. A. Q., V.., U., so sídlom O., I. XX/XXX, do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že spolu s odporkyňou je každý z nich podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. S. ako parcela registra „C“ č. XXX o výmere 461 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere 1701 m2, záhrady a rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku registra „C“ parcelné č. XXX, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX Správy katastra V., katastrálne územie S..

Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 842,24 Eur, na účet právnej zástupkyne odporkyne X.. A. Q., V.., U., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia podielového spoluvlastníctva, odporkyňa nadobudla na základe právneho titulu, a to kúpnej zmluvy zo 17.12.1997 a zo dňa 23.06.2000 vo svojom mene, pretože ako kupujúca bola uvedená na oboch kúpnych zmluvách len odporkyňa. Obe kúpne zmluvy boli uzavreté počas právneho trvania manželstva účastníkov; po rozvode manželstva v lehote troch rokov bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané nebolo. V danej veci súd prvého stupňa ako predbežnú otázku riešil, či predmetné nehnuteľnosti tvorili BSM účastníkov, pretože len tak mohli zákonnou fikciou podľa prejsť do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Uviedol, že vychádzajúc z definície, čo tvorí BSM v zmysle , nie je možné vyvodiť záver, že ak nadobudne jeden z manželov počas trvania manželstva vec kúpou zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré netvoria BSM, takáto vec vždy patrí do BSM. Pokiaľ do BSM nepatria veci získané darovaním a odporkyňa za takto darované peniaze získala nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, mohla nadobudnúť nehnuteľnosti len výlučne ona. Za rozhodujúce preto považoval zistiť spôsob nadobudnutia nehnuteľného majetku a spôsob financovania kúpy. Z výsluchu odporkyne, svedkyne A. S. a listinných dôkazov mal za preukázané, že rodičia odporkyne mali úmysel darovať a v skutočnosti

aj darovali všetky finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny rodinného domu spolu s pozemkami odporkyni. I keď nešlo o priame darovanie peňazí k rukám odporkyne, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že celú kúpnu cenu tvorili prostriedky rodičov odporkyne, preto nehnuteľnosti nemôžu tvoriť BSM účastníkov konania. K argumentácii navrhovateľa, že z písomnej korešpondencie medzi právnymi zástupcami účastníkov, ktorá smerovala k snahe vyporiadať ich BSM, vyplýva aj možné vyporiadanie predmetných nehnuteľností, uviedol, že len z tohto faktu nie je možné vyvodzovať existenciu takéhoto spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti nebola ani sčasti tvorená z prostriedkov v BSM, preto tieto nehnuteľnosti netvorili BSM a nemohli tvoriť ani podielové spoluvlastníctvo. O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 842, Eur, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie a Súdu prvého stupňa vytýkal, že sa nevyporiadal s podstatnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to najmä s korešpondenciou medzi právnymi zástupcami účastníkov konania ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého vyplýva, že aj odporkyňa sporné nehnuteľnosti považovala za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva. Vyslovil názor, že z uvedenej korešpondencie je zrejmé, že tvrdenie účastníkov o tom, že nehnuteľnosti patria do BSM, sú zhodné, a preto túto skutočnosť v zmysle ust. treba považovať za preukázanú. Ďalej namietal, že obhajoba odporkyne, ktorá bola založená na tom, že sporné nehnuteľnosti boli zakúpené z prostriedkov, ktoré jej darovali jej rodičia, nebola v konaní riadne preukázaná; odporkyňa nepreukázala žiadne priame dôkazy, ktoré by potvrdzovali uzatvorenie tvrdenej ústnej darovacej zmluvy. V priebehu konania nedošlo k vypočutiu všetkých účastníkov darovacej zmluvy, a to najmä k vypočutiu darcov a nedošlo ani k preukázaniu úmyslu darcov darovať finančné prostriedky výlučne iba odporkyni. Existenciu darovacej zmluvy mala potvrdiť svedkyňa Edita S., avšak táto nepotvrdila, že by bola priamo prítomná pri uzatváraní darovacej zmluvy, že by bola priamo prítomná pri odovzdávaní daru, t.j. hotovosti vo výške 99.107,- Sk a väčšina skutočností, ktoré boli obsiahnuté v jej svedeckej výpovedi, bola formulovaná iba ako domnienky alebo o nich mala svedkyňa vedomosť na základe sprostredkovanej informácie od tretej osoby. Súd prvého stupňa teda rozhodol vo veci samej na základe nepriamych dôkazov, čo v zmysle platnej právnej úpravy nie je právne dovolené ani možné. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v rozhodnom období navrhovateľ prevzal autorskú odmenu vo výške 150.000,- Kčs, čím preukázal existenciu finančných prostriedkov určených na kúpu nehnuteľností, a to priamym dôkazom. Na základe uvedených skutočností mal za to, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, nevykonal všetky predložené dôkazy, rozhodol iba na základe nepriamych a nesúvisiacich dôkazov, prihliadal pri svojom rozhodnutí na skutočnosti, ktoré po dokazovaní ostali sporné a nevyjasnené a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné, pretože poukazuje na domnienky a nepresné tvrdenia.

Odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa sa správne vyporiadal so skutočnosťou, že len z písomnej komunikácie medzi právnymi zástupcami účastníkov, ktorá smerovala k snahe vyporiadať ich BSM nie je možné vyvodiť existenciu spoluvlastníctva sporných nehnuteľností, keď za rozhodujúce bolo potrebné považovať spôsob nadobudnutia nehnuteľného majetku a spôsob financovania kúpy. V danej veci navrhovateľ počas konania nepredložil žiaden dôkaz o dôvodnosti svojho návrhu a naopak, bola to odporkyňa, ktorá v konaní preukázala, a to predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkyne A. S., že všetky finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny sporných nehnuteľností darovali odporkyni jej rodičia. Navrhovateľ teda v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do BSM.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v až f/

V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod ust. a

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam - Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaním zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ustanovení , pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti boli v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo odporkyne, a to napriek tomu, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva účastníkov konania, čo nepochybne svedčí v prospech argumentácie odporkyne, že tieto nehnuteľnosti boli zakúpené z finančných prostriedkov, ktoré jej darovali rodičia, a preto bola zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností. Toto tvrdenie odporkyne bolo v konaní preukázané aj predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že jednak rodičia odporkyne mali k dispozícii potrebné finančné prostriedky, jednak skutočnosť, že otec odporkyne sa značnou mierou podieľal na rekonštrukcii týchto nehnuteľností. Napokon tvrdenie odporkyne bolo preukázané najmä svedkyňou A. S. - spoluvlastníčkou predávaných nehnuteľností, ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že ohľadom predaja týchto nehnuteľností jednala len s otcom odporkyne, ktorý jej výslovne uviedol, že tieto nehnuteľnosti kupuje ako dar pre svoju dcéru, pričom od otca odporkyne prevzala aj finančné prostriedky. Keďže rodičov odporkyne z dôvodu zlého zdravotného stavu nebolo možné v konaní vypočuť, uvedené dôkazy nepochybne nasvedčujú pravdivosti tvrdenia odporkyne. Treba pritom poukázať na to, že navrhovateľ, hoci vedel, že tieto nehnuteľnosti sú zapísané ako výlučné vlastníctvo odporkyne, hoci boli nadobudnuté počas trvania manželstva, sa nikdy nedomáhal, aby bol ako spoluvlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a tento stav trvalo rešpektoval. Pokiaľ teda neskôr začal tvrdiť, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva, musí predložiť dôkazy o tom, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov. Navrhovateľovi sa v konaní dôkazné bremeno v tomto smere uniesť nepodarilo, keď predložil súdu jediný dôkaz, a to potvrdenie o tom, že ako autorský honorár v danom čase obdržal sumu 150.000,- Kčs, čo však nepostačuje ako dôkaz o tom, že tieto prostriedky boli na zakúpenie sporných nehnuteľností aj použité. Ani písomná korešpondencia medzi právnymi zástupcami účastníkov konania nie je dostačujúcim dôkazom o tom, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z iných vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a správne uzavrel, že tieto dôkazy svedčia v prospech odporkyne a jej tvrdenia, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z prostriedkov, ktoré jej boli výlučne darované zo strany jej rodičov, pričom prvostupňovému súdu nemožno vyčítať nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Odvolací súd teda nezistil opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa

Dôvod na odvolanie podľa (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správne ustanovenia a správne vyvodil, že pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemohlo potom jeho nevysporiadaním v zmysle domnienky uvedenej v dôjsť ani k vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom v zmysle ustanovenia v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, á 160,95 Eur + 1x režijný paušál 7,63 Eur, spolu 168,58 Eur, ktoré navrhovateľa zaviazal zaplatiť k rukám U. X.. A. Q., V.., napriek skutočnosti, že jej právne zastupovanie odporkyne v priebehu odvolacieho konania zaniklo, z dôvodu, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia, ktoré sa v zmysle ust. platia advokátovi.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .