Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-44-2013.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa: EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO 35 962 682, v konaní zastúpeného B. B., s.r.o., so sídlom T., R. X, IČO XX XXX XXX proti odporcovi A. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom R., F. o zaplatenie 724,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2013, č.k. 15C/358/2012-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 464,80 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.03.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 45,62 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere. Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 700 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi zvýšený o poplatok a úrok /15 % ročná úroková sadzba/, spolu v celkovej sume 959,70 eur, v 51 týždenných splátkach po 14,70 eur a v 52. splátke v sume 210 eur. Práve pokiaľ ide o uvedený poplatok a úrok z úveru, ktoré predstavujú navýšenie úveru o 259,70 eur, dospel súd prvého stupňa k záveru, že toto zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa navrhovateľ snažil v zmluve navýšenie rozdeliť medzi poplatok a úrok z úveru, je s prihliadnutím na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a obsah predmetnej spotrebiteľskej zmluvy zrejmé, že celé navýšenie 259,70 eur je úrokom z úveru. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka je povinnosťou dlžníka vrátiť poskytnutý úver zvýšený o úroky. V danej veci sa odporca ako dlžník zaviazal úver vrátiť zvýšený o 259,70 eur, ktoré navrhovateľ v predtlačenej zmluve rozdelil na poplatok a úrok, pričom tento poplatok v zmluve nijako nedefinuje. Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, za čo má byť poplatok odporcom ako dlžníkom zaplatený, aké protiplnenie sa za tento poplatok dlžníkovi odporcovi dostáva. Podľa súdu prvého stupňa je preto zrejmé, že sa nejedná o nič iné, ako o úrok z úveru, ktorý navrhovateľ v snahe znížiť úrok z úveru na prijateľnú mieru 20 % ročne rozdelil na poplatok a úrok z úveru. takto súd dospel k záveru, že úrok z predmetného úveru 700 eur je celých 259,70 eur, čo s ohľadom na dojednanú dobu splácanie úveru /52 týždňov/ predstavuje úrok v sadzbe 37,10 % ročne. Úrok z úveru v uvedenej výške 37,10 % ročne považoval súd prvého stupňa za rozporný s dobrými mravmi. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie
pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie úrokov zo spotrebiteľského úveru v miere 37,10 % ročne, ktorá miera viac ako päťkrát prevyšuje priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov, poskytnutých v danom čase (6,93 %) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto dojednanie úrokov z úveru je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a navrhovateľ tak nemá právo na úroky z poskytnutého úveru, ale len na doposiaľ nesplatenú časť poskytnutého úveru, čo je 464,80 eur /úver 700 eur - odporcom zaplatených 235,20 eur/. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca poskytnutý úver nesplácal v dojednaných lehotách splatnosti, a preto sa v zmysle citovaných ustanovení § 559 a § 517 Občianskeho zákonníka dostal so splanením svojho peňažného dlhu do omeškania, a navrhovateľovi preto vzniklo právo požadovať od neho popri istine nesplateného úveru i úrok z omeškania. Ten si navrhovateľ uplatňuje za obdobie od 22.03.2012, čo je nepochybne deň, v ktorom bol odporca už v omeškaním so splatením celého dlhu úveru, ktorý bol splatný do 52 týždňov od podpisu zmluvy dňa 23.03.2011. Od uvedeného dňa preto patrí navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania z istiny 464,80 eur, a to vo výške 9 % ročne, ktorá výška je určená v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Takto súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 464,80 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.03.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti účastníkov vo veci. V danej veci bol navrhovateľ pomerne úspešnejší, a má tak právo na náhradu trov konania v pomernej časti. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v pomere 28,31 % (úspech navrhovateľa 464,80 eur - úspech odporcu 259,70 eur = 205,10 eur v pomere k predmetu konania 724,50 eur je 28,31 %). Preto súd z uplatnených trov konania vo výške 161,16 eur priznal navrhovateľovi proti odporcovi len právo na zaplatenie náhrady v sume 45,62 eur, čo predstavuje uvedených 28,31%. Trovy konania navrhovateľa sú 43 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a 118,16 eur trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, určené podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (tarifná odmena 51,45 + 7,63 eur režijný paušál za každý z úkonov: prevzatie a príprava zastúpenia a písomný návrh na začatie konania).
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ proti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a proti výroku o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a použitia nesprávneho ustanovenia právneho predpisu v zmysle § 221 písm. h) O.s.p. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil výšku a charakter zmluvného navýšenia, skladajúceho sa z dohodnutého zmluvného úroku a poplatku za poskytnutie a správu úveru, za úrok podľa § 497 Obchodného zákonníka, a tak v danom prípade aplikoval nesprávnu právnu normu, čo viedlo k mylnému právnemu záveru a zamietnutiu časti žalovaného nároku a nepriznania trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške zastúpenia v uplatnenej výške. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. preberá úlohu ochrany spotrebiteľa v zložitých úverových vzťahoch finančného práva. Vzhľadom na špecifické postavenie dodávateľa a spotrebiteľa a komplexnosť úpravy finančných úverov medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi je tento zákon voči všeobecným zákonným kódexom, ako je Obchodný zákonník, upravujúci zmluvný typ zmluvy o úvere a Občiansky zákonník, upravujúcich pravidlá ochrany spotrebiteľa a skupiny spotrebiteľských zmlúv, v stave špeciality. Zákon teda jednoznačne predpokladá, že poskytovateľovi spotrebiteľského úveru bude spolu s istinou úveru vrátený aj úrok, ako odmena, a náklady spojené s poskytnutím tohto úveru. Rovnako zákon vznik celkových nákladov s poskytovaním spotrebiteľských úverov predpokladá právnou úpravou spôsobu ich výpočtu, ktorý sa nachádza v prílohe 2 citovaného zákona vo forme vzorca na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Pričom povinnosť uviesť zmluvnú RPMN, ako aj platnú priemernú RPMN si navrhovateľ splnil v čl. I bod. 1.6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9051110021. Celková výška nákladov, spojených s poskytnutým úverom, je v prípade predmetnej zmluvy vyjadrená jednak konkrétnou sumou, a jednak ako ročná percentuálna miera nákladov. Celkové náklady sú teda tvorené dohodnutým úrokom a administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu úveru, ktorý v prípade v rozsudku zamietnutej časti predstavuje u zmluvy č. 9051110021 sumu 259,70 eur, pričom z tejto sumy tvorí 15 % ročný úrok sumu 68,72 eur a náklady sumu 190,98 eur. Uvedené navýšenie je riadne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru, pričom jej výška je riadne, jasne a zrozumiteľne vyjadrená, tak v bode 1.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde je okrem sumy úveru
uvedená aj celková suma, ktorú treba splatiť, teda suma, pozostávajúca z úveru, ako aj z navýšenia. Zároveň v bode 1.2. oboch zmlúv je celkom jasne vyjadrená celková cena úveru, teda suma, ktorú je spotrebiteľ povinný vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi. Informačná povinnosť je splnená taktiež uvedením celkových nákladov spotrebiteľa, poskytnutím informácii o výpočte RPMN, výške RPMN pre daný úver, ako aj priemernej výške RPMN pre daný typ úveru v samotnej zmluve, ako aj vo Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli súčasťou žaloby a ktoré odporca vlastnoručne podpísal. Mal teda za to, že cena plnenia už jasnejšie a zrozumiteľnejšie vyjadrená byť nemohla. Preto súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne právne posúdil plnenie, priznávajúce odplatu oprávnenému ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Celková nákladová zložka ceny spotrebiteľského úveru, teda zvyšná časť po odpočítaní zmluvného úroku, pozostáva z nákladov veriteľa na poskytnutie a správu úveru, pričom tieto sa mu dlžník zaväzuje uhradiť. Navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery výhradne v hotovostnom režime z vlastných zdrojov, pričom nie je držiteľom bankovej licencie. Typickou črtou jeho produktov je týždenný výber splátok zabezpečený prostredníctvom siete svojich obchodných zástupcov, ktorí vyberajú splatné splátky od klientov na vopred dohodnutom mieste na území takmer celého Slovenska. Uvedený spôsob je nákladný vzhľadom na rozsiahly personálny a materiálny substrát. Ide teda o poplatok, súvisiaci s poskytnutím a správou úveru. Súd prvého stupňa oprel svoje tvrdenia o skutočnosť, že zo znenia zmluvy nie je zrejmé, za čo má byť poplatok odporcom ako dlžníkom zaplatený, aké protiplnenie sa za tento poplatok dlžníkovi, odporcovi dostáva. Zdôraznil, že v tomto prípade sa nejedná o samostatnú službu, ktorá by mala byť individuálne špecifikovaná, aby bolo možné dostatočne možne a presne určiť, čo je protihodnotou tohto poplatku. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nikde nekonštatuje rozpor ustanovení posudzovanej zmluvy s právnymi predpismi, pre ktorý by bolo možné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto považoval toto rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukázal taktiež na skutočnosť, že tvrdenia súdu prvého stupňa o snahe znížiť úrok na prijateľnú sumu 20 % nemajú oporu v skutkovom stave ani dokazovaní, nakoľko zmluvné strany si jasne v bode 1.1. Zmluvy dojednali fixnú úrokovú mieru vo výške 15 % p.a. Súd prvého stupňa porušením základného právneho princípu Lex specialis derogat legl generáli ignoroval použitie špeciálnej zákonnej úpravy, ktorá okrem úrokov, ako typického znaku úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, predpokladá aj zaplatenie celkových nákladov, ktoré spočívajú v nákladoch veriteľa, vypočítaných zákonom stanoveným spôsobom v zákonom stanovenej výške a prináležia veriteľovi ako súčasť zmluvného navýšenia, teda dojednania o celkovej cene úveru. Súd prvého stupňa teda nesprávne dôvodil, že navrhovateľ požaduje od odporcu úrok za poskytnutý úver vo výške 37,10 % p.a. Uvedený záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako súd prvého stupňa pre svoj nesprávny záver o neprimeranosti odplaty za poskytnutie úveru rozhodol nesprávne aj o výške náhrady trov konania.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu a výroku o trovách konania, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi zaplatiť istinu s úrokom z omeškania napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
V danom prípade navrhovateľ vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, a to že, posúdil výšku a charakter zmluvného navýšenia, skladajúceho sa z dohodnutého zmluvného úroku a poplatku za poskytnutie a správu úveru, za úrok podľa § 497 Obchodného zákonníka, a tak v danom prípade aplikoval nesprávnu právnu normu, čo viedlo k mylnému právnemu záveru.
Odvolací súd preskúmaním nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu na odvolanie, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec tiež správne
právne posúdil, keď správne aplikoval na danú vec príslušné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v spojení s ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka.
V danom prípade súd prvého stupňa vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom správne v odôvodnení konštatoval, že v otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o zmluvu o úvere, a preto správne rozhodol podľa ustanovenia § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 497 Obchodného zákonníka.
Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu po preskúmaní odvolací súd teda považoval za správny. Súd prvého stupňa správne nepriznal navrhovateľovi poplatok a úrok z úveru, ktoré predstavujú navýšenie úveru o 259,70 eur, nakoľko toto zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že na základe zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 700 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi zvýšený o poplatok a úrok /15 % ročná úroková sadzba/, spolu v celkovej sume 959,70 eur v 51 týždenných splátkach po 14,70 eur a v 52. splátke v sume 210 eur. V danej veci sa teda odporca ako dlžník zaviazal úver vrátiť zvýšený o 259,70 eur, ktoré navrhovateľ v predtlačenej zmluve rozdelil na poplatok a úrok, pričom tento poplatok v zmluve nijako nedefinuje. Z obsahu zmluvy ani podľa odvolacieho súdu nie je zrejmé, za čo má byť poplatok odporcom ako dlžníkom zaplatený, aké protiplnenie sa za tento poplatok dlžníkovi dostáva. Preto aj podľa odvolacieho súdu sa nejedná o nič iné, ako o úrok z úveru, ktorý navrhovateľ v snahe znížiť úrok z úveru na prijateľnú mieru 20 % ročne rozdelil na poplatok a úrok z úveru. Úrok z predmetného úveru 700 eur je teda celých 259,70 eur, čo s ohľadom na dojednanú dobu splácanie úveru /52 týždňov/ predstavuje úrok v sadzbe 37,10 % ročne, ktorý považoval aj odvolací súd za rozporný s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.
V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .