Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoE-293-2013.pdf
PDF · 94.33 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/293/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.620,42 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Ulica 29. Augusta 2, 811 07 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2231/2012-13 zo dňa 27. marca 2013 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2231/2012-13 zo dňa 27. marca 2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietol.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 28.08.2012 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 2.620,42 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. G09090507 dňa 12.01.2010. Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.03.2008, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu zistil, že v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku.
Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť GE Money, a.s., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky je obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súd uviedol, že zmluva o úvere je v danom prípade pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú veľké množstvo textu písaného miniatúrnym písmom. Spotrebiteľ z uvedených dôvodov nemal v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa zo zmluvnými podmienkami oboznámiť, a teda ani žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 5.38 Obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu oko celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Obchodným podmienkam, a teda ja rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súd v danom prípade nemal pochybnosti o tom, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke, ktoré je súčasťou Zmluvy o úvere je v rozpore zo znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
S rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenia platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010, podľa ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Prešove konštatoval, že v období od 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníka úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, pokiaľ bola predo dňom 01.01.2008 uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej bol dlžníkom subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie ako spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 27.06.2012 oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 28.08.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. G09090507 vydaný dňa 12.01.2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu 2.620,42 Eur spolu so 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.620,42 Eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 524,08 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 128,71 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 302,28 Eur. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 20.03.2008.
V článku 5.38 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov, na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882 podľa jej základných vnútorných predpisov s tým, že zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu, ktoré bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zo zmluvných strán na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná. (Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 20.03.2008 (ďalej Občiansky zákonník) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že vzťah, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V súlade s § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti preskúmal okresný súd žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá vo Obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, a to s prihliadnutím k tomu, že oprávnený je podnikateľ, ktorý obsah zmluvy o úvere, ako aj zmluvných dojednaní na predtlačených formulároch vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia dosiahol, že na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach nemal spotrebiteľ právo voľby súdu, ktorý by spor rozhodoval, keďže obchodné podmienky upravili výlučný spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným len v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ tak mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku akceptovať, v dôsledku čoho považoval okresný súd takto dojednanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, s čím odvolací súd súhlasí.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte ďalšie dôvody. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka nebola dohodnutá individuálne a zároveň určila, že spory zo zmluvy budú v riešené výlučne rozhodcovským. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z vyššie uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom predtým, než udelí poverenie na vykonanie exekúcie, a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe je možné exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu exekúcie bránili.
Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.