Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_17C-155-2013.pdf
PDF · 80.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci navrhovateľky: I. B., S.. P., T. J., XX. F. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkov v Sabinov, Nám. slobody 27, proti odporcovi: J. B., T. J., XX. F. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky I. B., S.. P. I. J. B., K. C.I. XX.X.XXXX W. R. P. E. E. Ú. R. A., R. W.. XX, S.P. XXXX, J.. XXX, H..Č.. XX.
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 12.6.2013 doručila návrh, ktorým žiadala rozvod manželstva uzatvoreného dňa 15.6.1991, zapísaného v knihe manželstiev E. Ú. R. A., R. W.. XX, S. XXXX, J.. XXX, H..Č.. XX. Z tohto manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už plnoleté, syn S., F.. XX.XX.XXXX I. D., F.. XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko majú R. J.L., K.. XX. F. XXX/XX. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou, odporca nezamestnaný. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila s odporcom po krátkej známosti z dôvodu tehotnosti a už pri krstinách prvého syna S. sa odporca začal správať voči nej násilne a prvýkrát ju udrel. Neskôr začal požívať alkoholické nápoje a po narodení druhého syna sa v správaní odporcu prejavili násilnosti, keď ju bil, vyhrážal sa. V r. 2010 jej oznámil, že má vzťah s inou ženou a neskôr zistila, že odporca má s ňou aj dieťa, ktoré má teraz asi 2 roky. S manželom prestala viesť spoločnú domácnosť, aj keď pod tlakom fyzických vyhrážok manželovi prala a varila z dôvodu strachu, keď ju dňa 19.6.2013 v byte na balkóne napadol, ťahal ju za vlasy, vytočil jej krk, keď mu vytýkala, že chodí domov ako do hotela. Navrhovateľka uviedla, že sám odporca sa chce rozviesť, ale neurobil k tomu žiaden krok. Aj synovia nemajú k otcovi dobrý vzťah, nenávidia ho, lebo im fyzicky ublížil, keď ju bránili. Ani ona nemá k manželovi pozitívny vzťah ako k partnerovi, nemieni s ním zotrvať v manželstve. V súčasnej dobe sa lieči na psychiatrickej ambulancii, keď jej psychiatrické ochorenia vznikli preto, že psychicky nezvládla situáciu z partnerských vzťahov a z útokov odporcu. Odporca sa striedavo zdržiava v ich spoločnom prenajatom byte, alebo u svojej partnerky.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, na ústne pojednávanie sa neustanovil, súdne predvolanie si nevyzdvihol na pošte, preto podľa § 46 ods.2 O.s.p. platí domienka riadneho doručenia dňom vrátenia zásielky na súd t.j. 30.8.2013 a súd postupoval v konaní v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s návrhom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.6.1991, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. A., R. W.. XX, S. XXXX, J.. XXX, H..Č.. XX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi SR, posledné spoločné bydlisko majú R. J. F. K.. XX. F. XXX/XX. W. manželstva pochádzajú X C. S., F.. XX.XX.XXXX I. D., F.. XX.XX.XXXX Q..Č.. K. H..
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo od začiatku nebolo uspokojivé pre ňu, už pri krstinách prvého syna 1.12.1991 ju manžel zbil a to pokračovalo aj počas spolužitia. Riešila to tým, že navštevovala manželskú poradňu, spolupracovala s psychologičkou, niektoré veci sa upravili, ale manžel tam neprišiel ani raz, odmietol to. Manžel začal potom vo väčšej miere požívať alkohol a v takomto opojení sa jej vyhrážal, že ju podreže sklom z fľaše alkoholu, vtedy ho zadržali len kamaráti. Zavolala aj políciu, ale prípad nebol riešený. Odohralo sa to pred 10-12 rokmi. Psychicky to nezvládla a musela sa liečiť. V r. 2010 jej manžel oznámil, že má vzťah s inou ženou W. D., s ktorou sa poznal v Holandsku, kde pracoval, majú dieťa a sú od tej doby spolu. Manžel býva raz u nej, niekedy sa zdržiava aj v byte. Napriek tejto situácii manželovi perie a varí z dôvodu strachu z jeho násilného správania, pretože 19.6.2013 ju na balkóne napadol, vytočil jej krk, ťahal za vlasy, keď mu vytýkala, že chodí domov ako do hotela. Pokiaľ ide o ich situáciu, vyjadril sa, že tiež sa chce rozviesť, ale neurobil k tomu žiaden krok. Ich synovia žijú s nimi, nemajú dobrý vzťah k otcovi, nenávidia ho práve preto, že aj im otec ublížil, pred 5 rokmi staršiemu rozbil hlavu o radiátor, keď ju bránil. Trestné stíhanie sa neviedlo, syn sa bál otca a odmietol vypovedať. K manželovi nemá pozitívny vzťah ako k partnerovi, rešpektuje ho ako kamaráta, ale nechce s ním ďalej zotrvať v manželstve. Stále sa ambulantne lieči na psychiatrickej ambulancii, sú to pozostatky z útoku odporcu, keď ju chcel podrezať. Odporca pracuje v Mníchove, chodieva cyklicky 2-3 týždne do Nemecka a týždeň je doma. Odporca keď prevzal návrh, tešil sa, že je už rozvedený. Manžel sa vždy cynicky k nej choval, považuje ho za bezcharakterného človeka. Už ani nevedú spoločnú domácnosť, dá jej 30 EUR a zvyšných 1500 EUR minie so svojou milenkou. Preto žiadala ich manželstvo rozviesť.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru :
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je len formálnym zväzkom. Medzi manželmi nie sú naplnené základné atribúty smerujúce k naplneniu účelu manželstva a to predovšetkým povinnosť vernosti, vzájomnej úcty, rešpektovania dôstojnosti, pomoci a vytvárania zdravého rodinného prostredia. Tieto povinnosti porušil predovšetkým odporca, ktorý sa voči navrhovateľke správal násilne a neúctivo, neprejavoval jej úctu ako k svojej partnerke a matke detí, dopustil sa nevery, čo viedlo navrhovateľku k rozhodnutiu odmietnuť ďalšie spolužitie s ním. S prihliadnutím na narušené vzťahy medzi manželmi a doterajší priebeh spolužitia, ako ja intenzitu narušenia, nemožnosť od navrhovateľky žiadať, aby naďalej zotrvala v takomto spolužití a nemožno ani očakávať obnovenie spolužitia. Preto súd tomuto návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd ich náhradu môže priznať, keď to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Navrhovateľka nežiadala priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastník, ktorý sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle tohto poučenia.