Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-122-2010.pdf
PDF · 157.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/122/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľov 1. D. P., bytom E. XXX/XX, J. Q., 2. E. P., bytom E. XXX/XX, J. Q., obidvaja právne zastúpení JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou AK, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa proti odporcom 1. Z. G., bytom M.R. R. XX, C., 2. I. I., bytom U. sady XXX, F. T., M., 3. E. J., bytom J. XXX/II, B., M., 4. D. U., bytom E. F. XX/X, A., M., 5. U. Q., bytom F. R. XXXX, F. T., M., 6. Slovenská republika - zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO 17 335 345 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN-E č. XXXX/XX o výmere 1398 m2 - orná pôda, vedenej na LV č. XXXX v k.ú. J. Q. sú navrhovatelia v 1. rade P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, J. Q., občan SR a v 2. rade P. E., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, J. Q., občianka SR.
Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia podali najskôr návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku parcele KN-E XXXX/XX na LV XXXX v k.ú. J. Q. a navrhli, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľov časť pozemku, a to KN-C parcelu XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX v k.ú. J. Q.. Uviedli, že sú spoluvlastníkmi predmetného pozemku parcely KN-E XXXX/XX, na tejto parcele majú postavený rodinný dom na základe stavebného povolenia z roku 1969. To, že tento pozemok nemajú vysporiadaný, zistili v roku 2007, keď si chceli dom zapísať v katastri nehnuteľnosti. Pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda a keďže pozemok nemajú majetkoprávne vysporiadaný nemôžu byť zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti. Pokúsili sa pozemok vysporiadať aj tým spôsobom, že oslovili spoluvlastníkov. Niektorí z nich súhlasili s vydaním osvedčenia o vydržaní, niektorí im svoje podiely predali, ale na LV sú vedení ako spoluvlastníci ešte odporcovia v 1. - 6. rade. Odporcovia nesúhlasili ani so zmenou kultúry pozemku. Pozemok pred výstavbou rodinného domu získali od starého otca navrhovateľky v 2. rade. Na výstavbu rodinného domu mali vydané stavebné povolenie a domnievali sa, že pozemok majú v poriadku. Slovenský pozemkový fond nesúhlasí so zámenou pozemkov. Z uvedeného dôvodu dali vypracovať GP a chcú pozemok vysporiadať tak, aby mohli byť zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci pozemku, aj rodinného domu, na ktorom je postavený. Ku návrhu priložili výpisy z LV XXXX k.ú. J. Q., z LV XXX z 24.9.1969, GP č. 752-0051-69 zo dňa 15.8.1969, žiadosť o vydanie súhlasu na vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, žiadosť na zámenu pozemku, stavebné povolenie zo dňa 25.9.1969, GP č. 123/2010. Právna zástupkyňa navrhovateľov doplnila návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde presne špecifikovala výmeru, kultúru parciel, ktoré by mali byť prikázané navrhovateľom na základe vypracovaného GP a zároveň navrhla, aby spoluvlastníkmi časti parcely KN-E č. XXXX/XX a novovytvorenej parcely KN-C XXXX/X ostali odporcovia v spoluvlastníctve podľa podielov uvedených na LV.
V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľov najskôr žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu, a to, aby súd určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN-E XXXX/XX o výmere 1398 m2 - orná pôda vedenej na LV XXXX k.ú. J. Q. a následne uviedla, že došlo ku chybe pri písaní navrhovanej zmeny, pretože predmetná parcela je vedená na LV XXXX k.ú. J. Q. a nie na LV XXXX a keďže navrhovatelia sú vedení na tomto LV ako spoluvlastníci v podiele 394/224, je potrebné, aby súd určil, že sú vlastníkmi celého pozemku - parcely KN-E č. XXXX/XX. Poukázala na to, že navrhovatelia na určení vlastníckeho práva majú naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., keďže rozhodnutím o určení vlastníckeho práva sa ich postavenie zlepší, teraz pretrváva stav právnej neistoty a navrhovatelia chcú, aby sa stav užívací dal do súladu v katastri nehnuteľnosti so stavom právnym a aby boli zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. Sporný pozemok, navrhovatelia užívajú od roku 1969 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so starými rodičmi navrhovateľky v 2. rade ako reálne vyčlenený v prírode, tento je oplotený, teda užívajú ho bez sporov s ostatnými spoluvlastníkmi. Na základe uvedeného splnili podmienky oprávnenej, nerušenej a dobromyseľnej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty, teda nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe vydržania. Právna zástupkyňa navrhovateľov zotrvala na tvrdení, že navrhovatelia postavili na pozemku v roku 1969 rodinný dom na základe stavebného povolenia a časť pozemku užívajú ako dvor a záhradu.
Súd uznesením č.k. 5C/122/2010-163 zo dňa 25.6.2012 a na pojednávaní dňa 24.9.2013 pripustil navrhovanú zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p., keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie dňa 24.9.2013 sa nedostavili odporcovia v 1. - 5. rade, títo svoju účasť na pojednávaní ospravedlnili, navrhli, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti, preto súd prejednal vec v neprítomnosti odporcov v 1. - 5. rade podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade na pojednávaniach na návrhu trvali, navrhli, aby mu súd vyhovel. Obidvaja zhodne uviedli, že sporný pozemok začali užívať v roku 1969 na základe kúpnej zmluvy, odkúpili ho od deda, resp. od starých rodičov navrhovateľky v 2. rade. Na pozemku postavili rodinný dom na základe stavebného povolenia vydaného v roku 1969. Nikdy nemali žiadne spory ohľadom užívania pozemku, užívali ho v presvedčení, že im vlastnícky patrí a doposiaľ ho nemajú majetkovoprávne vysporiadaný. Navrhovateľka v 2. rade ešte uviedla, že sa narodila v roku XXXX a ako dieťa si pamätá, že jej dedo D. J. užíval pomerne veľký pozemok reálne vyčlenený v prírode v Obci J. Q. smerom do H. ako ornú pôdu. Tento pozemok bol zapísaný v pozemkovej knihe v záp. XXXX ako parcela mpč. XXXX. Poukázala na to, že dedo im pozemok v roku 1969 v prírode vymeral, teda v prírode reálne vyčlenil a takto ho odkúpili, hoci v kúpnej zmluve je uvedené, že odkúpili spoluvlastnícky podiel. V čase, keď kupovali tento pozemok, bol oplotený po dĺžke z obidvoch strán, pričom z jednej strany na susednom pozemku mal postavený rodinný dom sused W. a z druhej strany na susednom pozemku mali postavený rodinný dom P., ktorí tiež už svoj pozemok mali oplotený, teda navrhovatelia odkúpili pozemok reálne vyčlenený v prírode a z obidvoch strán ohraničený plotmi. Sporný pozemok sa nachádzal medzi dvoma pozemkami - pozemkom W. a pozemkom P.. Vedľa pozemku P. smerom na H. odkúpil od deda pozemok J. D., ujo navrhovateľky v 2.rade, ktorý si na pozemku tiež postavil rodinný dom. Dedo užíval aj pozemok ďalej smerom na H. v tej časti, kde má teraz postavený rodinný dom R., R. a J.. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že jej dedo sa volal D. J. a jeho manželka E. J.. Dedo mal 2 súrodencov - brata E., ktorý mal manželku I. J. a títo boli bezdetní. Dedova sestra E. bola vydatá za R. U. a títo mali 8 deti: E., I., R., R., R., E., D. a D.. Sporný pozemok U. neužívali. Dedo zomrel v roku XXXX. U. bývali v J. Q., vedeli o tom, že navrhovatelia majú na pozemku postavený rodinný dom, nikdy neboli medzi nimi žiadne spory ohľadom užívania pozemku a navrhovatelia užívali predmetnú nehnuteľnosť s tým, že im po právu patrí. Opakovane uviedli, že až v roku 2007, keď chceli zapísať rodinný dom a pozemok do katastra nehnuteľnosti, zistili, že pozemok nemajú majetkoprávne vysporiadaný.
Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila. K návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na to, že jej stará mama I. U. vlastnila podiel 1/32 na pozemkoch vedených ako parcely XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X. Navrhovateľka chcela najskôr od nej podiel na pozemku odkúpiť. Odporkyňa za svoj podiel žiadala zaplatiť primeranú náhradu a navrhovateľka by jej mala zaplatiť aj nájom za užívanie pozemku. K zmenenému návrhu zaujala rovnaké stanovisko, s návrhom nesúhlasila.
Odporcovia v 2. - 5. rade nesúhlasili ani s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ani so zmeneným návrhom na určenie vlastníckeho práva. Uviedli, že svoje podiely predajú navrhovateľom za dohodnutú cenu. Zástupca odporcu v 6. rade s návrhom nesúhlasil, navrhol, aby ho súd zamietol. K návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uviedol, že by bolo potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo z hľadiska účelného využitia pozemku tak, aby celý pozemok bol prikázaný navrhovateľom v 1. a 2. rade, ktorí by zaplatili odporcom za ich podiely primeranú finančnú náhradu. Po pripustenej zmene návrhu poukázal na to, že navrhovatelia odkúpili len spoluvlastnícky podiel 21/32 na pôvodnej mpč. XXXX kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 246/69, registrovanou pod č. RI 236/69 od D. J. a E. J., rod. F. za kúpnu cenu 850,-Kčs, pričom malo ísť o poľnohospodársku pôdu. Zmluva bola zapísaná na LV XXX pod položkou zmien XX/XX. Navrhovatelia mali vedomosť o tom, že kupujú len spoluvlastnícky podiel, o čom svedčia listinné dôkazy predložené v spise. Navrhovatelia okrem iného kúpnou zmluvou - N 290/90, odpredali spoluvlastnícky podiel na pôvodnej parcele mpč. XXXX v záp. XXXX D. S. a O.. U. S. za dohodnutú kúpnu cenu, išlo o podiel na parcele XXXX/ X vedenej ako záhrada. Ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa 17.5.1989, registrovanou pod č. RI 219/89, navrhovatelia predali spoluvlastnícky podiel na predmetnej parcele kupujúcim E. R. s manželkou. Kúpnou zmluvou zo dňa 9.2.2009 registrovanou pod V 449/09 predávajúci O.. S. a O.. U. S. prevádzali spoluvlastnícky podiel na zostatkových parcelách pôvodnej parcely mpč. XXXX, teraz parcely XXXX/ XX, X, X, X, X, X, X, XX navrhovateľom ako ústupok za to, že S. mali vysporiadané svoje pozemky, t.j. vedľajšie pozemky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia vedeli, že nadobúdali len podiel, pričom aj podiel na časti pôvodnej mpč. prevádzali na ďalších spoluvlastníkov pri vzájomnom vyporiadaní. Z toho vyplýva, že z dôvodu vysporiadania pozemkov s niektorými spoluvlastníkmi je rozdiel vo výmere pozemku, ktorý kupovali v roku 1969 (výmeru 1573 m2) a ktorý chcú teraz vysporiadať (len 1398 m2). Poukázal aj na kúpne zmluvy, podľa ktorých navrhovatelia odkúpili podiely na spornej parcele XXXX/ XX od ďalších podielových spoluvlastníkov, s ktorými doteraz neboli majetkoprávne vysporiadaní, a to od D. U., M. G., D. S., O.. S., tí zase predávali potom U. E., rod. J., kde si vysporiadavali podiel na spornej parcele formou kúpy a kde zaplatili riadne kúpnu cenu. Tieto kúpne zmluvy vylučujú u navrhovateľov dobromyseľnosť, keď napr. pôvodný spoluvlastník D. U., nar. v roku XXXX, odpredával podiel na predmetnej parcele, teda, ak navrhovatelia pozemok vydržali, nemal ho prečo predávať. Vychádzajúc z týchto skutočností navrhovatelia buď odpredali svoje podiely na predmetných parcelách ďalším spoluvlastníkom pri vysporiadaní vzájomných vlastníckych vzťahov, resp. kúpili od ďalších spoluvlastníkov ich podiel, ale vo vzťahu k štátu a k ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorí sú teraz žalovaní, nemajú vysporiadané svoje vzťahy. Štát nadobudol podiel pod B3 v záp. XXXX aj na mpč. XXXX v k.ú. J. Q. po I. J. v dedičskom konaní D 757/83 a táto ho nadobudla po svojom manželovi a pôvodnom vlastníkovi E. J. (bratovi D. J.) v dedičskom konaní D 508/64. Štát s týmto pozemkom nakladal, o čom svedčí kúpna zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N 175/89, ktorou odpredal parcely EN XXXX/X, XXXX E. J. a jeho manželke, registrovanou pod č. RI 222/89. Zástupca odporcu v 6. rade tiež poukázal na to, že podľa písomných listinných dôkazov predložených do spisu, parcela, ktorá je predmetom konania, zodpovedá pôvodnej mpč. XXXX, čo vyplýva pri porovnaní snímky z pozemkovej mapy s geometrickými plánmi, ktoré sú predložené v spise, teda aj s geometrickým plánom, ktorý má byť podkladom pre vysporiadanie vlastníckeho práva. Tiež to vyplýva aj z identifikácie parciel predloženej do dedičského spisu D 508/64 a D 757/83. Zo spisu vyplýva, že pôvodná parcela mpč. XXXX bola podlomená alebo rozdelená na parcely XXXX/X/X/X až XX, a to podľa stavu po ROEP a tieto parcely zodpovedajú pôvodnej mpč. XXXX. Ide o stav KN-E a geometrický plán č. 123/2010, ktorý bol predložený do spisu, rieši nový stav, ktorý by mal vzniknúť, t.j. stav C-KN a tento GP mal byť podkladom pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z tohto GP vyplýva, že parcela XXXX/XX, ktorá je predmetom konania, zodpovedá stavu podľa registra C-KN parcelám XXXX/X, XXXX/ X a týmto GP je parcela XXXX/X rozdelená na parcely XXXX/X, a XXXX/X a parcela XXXX/X je rozdelená na parcely XXXX/X až XXXX/XX. Ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 30.7.1969 a registrovanej pod č. RI 236/69 bol vydaný súhlas ONV na nakladanie s nehnuteľnosťami, ale predmetom zmluvy bol len podiel, nie reálne vyčlenená časť v prírode, až následne P. požiadali o výstavbu domu a súčasťou spisu o vydanie stavebného povolenia je GP, vypracovaný dňa 15.8.1969, teda až po uzavretí zmluvy. Podľa tohto GP parcela XXXX/X, na ktorej mal byť postavený rodinný dom, bola vytvorená z parcely XXXX/X. V zápisnici XXXX sú vedení všetci spoluvlastníci, teda aj U.. Tiež poukázal na to, že spoluvlastníci parcely mpč. XXXX nakladali s podielmi tejto parcely a až následne si vysporiadavali pozemky, a to konkrétne D. J. a W. rozsudkom 3C/363/86 a účastníkmi tohto konania boli všetci podieloví spoluvlastníci, teda aj Čsl. štát, aj právni nástupcovia po U., aj navrhovatelia. Z uvedených dôvodov nie sú u navrhovateľov splnené podmienky vydržania k predmetnej parcele, navrhovatelia vedeli, že táto parcela je v podielovom
spoluvlastníctve ďalších spoluvlastníkov, pričom spoluvlastníkom je aj štát a že nie je majetkoprávne vysporiadaná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami odporcov v 1. - 6. rade, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi - výpismi z LV XXXX, LV XXXX, LV XXX zo dňa 24.9.1969 k.ú. J. Q., GP č. 762-0051-69, žiadosťou o vydanie súhlasu na vyňatie z pôdneho fondu, žiadosťou o vydanie súhlasu na zámenu pozemkov, GP č. 123/2010, návrhom na pripustenie zmeny návrhu, spisom MsNV Starej Ľubovni č. 1302/69 - územným rozhodnutím ONV, odborom výstavby v Starej Ľubovni zo dňa 15.8.1969, rozhodnutím ONV, odbor vodného a lesného hospodárstva, v Starej Ľubovni o povolení na trvalé odňatie poľ. pôdneho fondu z dôvodu výstavby rodinného domu navrhovateľov, užívacím povolením, informatívnou kópiou z mapy, kópiou z katastrálnej mapy, kópiou z mapy mpč. XXXX, kópiu z mapy EN na parcelu č. XXXX/X, XXXX/X, kópiou z mapy THM z roku 1981 na parcely KN-C XXXX/X, XXXX/X, kópiou katastrálnej mapy na parcelu KN-C XXXX/X, XXXX/ X, kópiou z mapy určeného operátu na parcelu XXXX/XX, fotokópiou zmluvy N 246/69, rozhodnutím ONV, odbor vodného a lesného hospodárstva v Starej Ľubovni zo dňa 31.7.1969 o privolení ku prevode nehnuteľnosti, identifikáciou parciel, kúpnou zmluvou V 374/07, osvedčením o vyhlásení vydržania formou notárskej zápisnice N 104/2008 a N 9/2009, kúpnymi zmluvami - V 1218/09, V 444/09, záznamovou listinou vz 5/05 - rozhodnutím Správy katastra o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, osvedčením o dedičstve po nebohej I. P. 1D/60/2004 a spisom 1D/60/2004, rozsudkom OS Stará Ľubovňa sp.zn. 3C/363/86, fotokópiou dedičských rozhodnutí D 757/83, D 508/64, identifikáciou parciel, (č.l. XXX, XXX, XXX - XXX, XXX - XXX) výpisom z PK záp. 1203 zo dňa 15.6.1983, spismi ŠN v Starej Ľubovni - N 246/69 NZ 245/69, N 175/89 NZ 180/89, N 50/83 NZ 57/83, N 290/90 NZ 605/90, RI 219/89, D124/81 a zistil skutkový stav:
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva ku pozemku - parcele KN-E XXXX/XX - orná pôda o výmere 1398 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. XXXX zapísanej v záp. XXXX v k.ú. J. Q.. Predmetná parcela je teraz zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV XXXX k.ú. J. Q.. Tejto parcele KN- E XXXX/XX zodpovedajú parcely KN-C XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú zakreslené v priloženom GP č. 123/2010 a na ktoré v katastri nehnuteľnosti nie je založený LV. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z kópie katastrálnej mapy (č.l. 95) a z kópie z mapy THM (č.l. 96). Z výpisu z PK záp. 1203 (č.l. 102, 103) vyplýva, že v tejto zápisnici boli vedené parcely - mpč. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, teda aj parcela mpč. XXXX - roľa H. o výmere 2957 m2, z ktorej bola vytvorená sporná parcela KN-E XXXX/XX, ktorej podľa GP z roku 1969 zodpovedala parcela EN XXXX/X. Z predmetnej PK zápisnice 1203 vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateľky v 2. rade, a to - dedo D. J. bol vedený ako spoluvlastník pod B 1 v podiele 12/32, pričom podiel 2/9 nadobudol titulom dedenia v roku 1928 a podiel 7/9 titulom kúpy v roku 1929 a jeho manželka E. J., rod. F., babka navrhovateľky, bola vedená ako spoluvlastníčka pod B 2 v podiele 9/32, ktorý nadobudla dedením v roku 1929 a 1930. D. J. mal dvoch súrodencov - brata E., ktorý bol vedený pod B 3 v podiele 3/32 a tento nadobudol dedením v roku 1928. E. J. zomrel a v dedičskom konaní D 508/64 jeho podiel nadobudla manželka I. J. a keďže títo nemali deti, jej podiel 3/32 v dedičskom konaní D 757/83 prešiel na Čsl. štát, teda na Slovenskú republiku (odporcu v 6. rade), ktorú zo zákona v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond. Sestra D. J. E. J. bola vydatá za R. U. a v zápisnici 1203 sú vedení ako spoluvlastníci jej (8) maloleté deti pod B 4 - 11, a to E. U., I. U., R. U., R. U. R. U., E. U., D. U., D. U., každý z nich v podiel 1/32 na základe skutočnej držby a pod A 4 pokiaľ ide o parcelu XXXX/X - roľa nad P. na základe skutočného rozdelenia ešte v roku 1938. Podiel 21/32 na parcele mpč. XXXX starí rodičia navrhovateľky v 2. rade D. J. a E. J. predali uvedenou kúpnou zmluvou N 246/69 NZ 245/69 navrhovateľom, ale v skutočnosti, ako je uvedené vyššie, predávali v prírode reálne vyčlenený pozemok tak, ako je zakreslený v uvedenom GP z roku 1969 ako parcela EN XXXX/X o výmere 1573 m2 - orná pôda. Z tzv. hluchého výpisu LV XXX (č.l. 100 spisu) k.ú. J. Q. vyplýva, že ku 24.9.1969 bola na tomto LV zapísaná parcela EN XXXX/X - roľa (stavebný pozemok). Navrhovatelia boli vedení ako spoluvlastníci tejto parcely EN XXXX/X v podiele 21/32 na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy N 246/69, registrovanej pod č. RI 236/69, ktorá bola zapísaná na LV pod položkou zmien XX/XX. Skutočnosť, že z pôvodnej mpč. XXXX bola vytvorená parcela EN XXXX/X vyplýva z kópie mapy EN (č.l. 97) a z GP č. 762-0051-69 z 15.8.1969, v ktorom je zakreslená ako parcela EN XXXX/X. Z výpisu LV XXX vyplýva, že sú na ňom vedené aj parcely vytvorené z časti pôvodnej mpč. XXXX v záp. XXXX, a to parcela EN XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX. Okrem navrhovateľov na tomto LV boli vedení ďalší spoluvlastníci, a to - Čsl. štát, ktorý nadobudol
podiel po I. J. a právni nástupcovia E. U. - jej 8 detí, resp. ich právni nástupcovia pod B 2, B 4/2e, B 5/2f, B 6, B7, B 8/4, B 9 a S. D. a manželka U., rod. J. pod B 10/1 na základe položky zmien 466/90.
Zo spisu ŠN v Starej Ľubovni D 124/81 súd zistil, že v dedičskom konaní po nebohej D. U. podiel 1/32 v záp. XXXX na mpč. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X nadobudli jej súrodenci - E. H., rod. U., I. P., rod. U., R. J., rod. U., R. U., R. G., rod. U., E. U., D. U..
Z pripojeného spisu ŠN v Starej Ľubovni N 246/69 NZ 245/69 a z identifikácie parciel doloženej v spise vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckych podielov 21/32 na parcele mpč. XXXX vedených pod B 1 a B 2 v záp. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 850,-Kčs. K zmluve bol doložený aj súhlas ONV, odboru poľnohospodárstva a vodného hospodárstva v Starej Ľubovni podľa § 490 ods. 2 Obč. zákona, ktorý v zmysle vtedy platného Obč. zákona bol potrebný ku platnosti zmluvy. Z identifikácie parciel vyplýva, že prevodom bola parcela XXXX v záp. XXXX vo výmere 2957 m2 k.ú. J. Q., stav bol neidentický. Zmluva bola registrovaná pred ŠN v Starej Ľubovni pod č. RI 236/69 dňa 31.7.1969, teda podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov sa stala platnou a aj účinnou. Na základe tejto zmluvy boli navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci v podiele 21/32 na parcele EN XXXX/X o výmere 1573 m2 zapísaní na LV XXX k.ú. J. Q.. Z výkazu plôch ku GP č. 762-0051-69 (č.l. 112) zo dňa 27.8.1969 vyplýva, že z parcely mpč. XXXX bola vytvorená parcela EN XXXX/X, z ktorej bola ku parcele EN XXXX/ X pričlenená výmera 1557 m2 a od parcely EN XXXX/X bola pričlenená ku parcele EN XXXX/X výmera 16 m2 a ako užívateľ vytvorenej parcely EN XXXX/X o výmere 1573 m2 je uvedený navrhovateľ v 1. rade D. P.. Zároveň v tomto GP je uvedené, že nové hranice, t.j. aj hranice parcely EN XXXX/X, sú označené drôteným plotom a trúbkami.
Spornú parcelu navrhovatelia užívali tak, ako im ju vymeral dedo navrhovateľky v 2. rade a ako bola reálne vyčlenená v prírode. Ujo navrhovateľky v 2. rade D. J. užíval pozemok vedľa deda navrhovateľky a z tohto pozemku predal časť pozemku P. a tento pozemok susedí s pozemkom navrhovateľov. P. na tomto pozemku postavili tiež rodinný dom a už v roku 1969 mali svoj pozemok oplotený a reálne vyčlenený v prírode. Vedľa P. na svojom pozemku ujo navrhovateľky D. J. postavil rodinný dom a časť pozemku previedol na S. a títo po roku 1989 si pozemok ohradili a postavili na ňom rodinný dom. Z uvedeného vyplýva, že už v čase kúpy pozemku navrhovateľmi, boli susedné pozemky tiež v prírode reálne vyčlenené a oplotené.
Na spornom pozemku navrhovatelia v roku 1969 na parcele EN XXXX/X zakreslenej v uvedenom GP č. 752-0051-69 postavili rodinný dom na základe územného rozhodnutia vydaného MsNV, odbor výstavby, Stará Ľubovňa, č. 1640/69 zo dňa 15.8.1969 a na základe stavebného povolenia vydaného MsNV Stará Ľubovňa, odbor výstavby, č. 1302/69 dňa 25.9.1969. Následne na základe žiadosti MsNV, odbor výstavby, Stará Ľubovňa vydal navrhovateľom na rodinný dom užívacie povolenie pod č. 3111/74 dňa 27.12.1974.
Zo spisu ŠN v Starej Ľubovni N 50/83 NZ 57/83 súd zistil, že D. J., nar. XX.X.XXXX - ujo navrhovateľky
- daroval svojmu synovi E. J. svoj podiel 12/32 a E. J., rod. F., nar. XX.X.XXXX - babka navrhovateľky
- darovala svojmu vnukovi E. svoj podiel 9/32 na mpč. XXXX (nie na mpč. XXXX) v záp. XXXX a na LV XXXX v k.ú. J. Q. a táto zmluva bola registrovaná pod č. RI 60/83.
Zo spisu ŠN v Starej Ľubovni RI 219/89 vyplýva, že navrhovatelia uzavreli kúpnu zmluvu s O.. S. D. a manž. U. S. na parcely EN vedené na LV XXXX - parcela XXXX - ostatná plocha, XXXX/X - orná pôda a XXXX/X - orná pôda v podiele XXX/XXX v k.ú. J. Q..
Zo spisu ŠN v Starej Ľubovni N 290/90 NZ 205/90 vyplýva, že navrhovatelia uzavreli kúpnu zmluvu s O.. S. D. a O.. U. S. na zbytok parcely XXXX v záp. XXXX na LV XXX o výmere 701 m2 v k.ú. J. Q., išlo o podiel na záhrade, ktorú užívali manželia S.. Zmluva bola registrovaná pod č. RI. 648/90.
Zo spisu ŠN v Starej Ľubovni N 175/89 NZ 180/89 súd zistil, že Čsl. štát, E. H., R. J., D. U., I. I., E. J., U. Q., D. U. uzavreli kúpnu zmluvu s E. J. a E. J. na podiely vedené na parcelách EN XXXX/X, XXXX, XXXX/X na LV XXXX. Zmluva bola registrovaná pod č. RI 222/8.
Z výpisu z LV XXXX v k.ú. J. Q. vyplýva, že na tomto LV bol urobený v katastri nehnuteľnosti výmaz exekučného príkazu Ex 2903/99.
Na aktuálnom výpise z LV XXXX je zapísaná sporná parcela KN-E XXXX/XX o výmere 1398 m2. Na tomto LV sú vedení ako podieloví spoluvlastníci odporcovia v 1. - 6. rade, a to odporkyňa v 1. rade pod B 3 v podiele 11/224, ktorý nadobudla v dedičskom konaní 1D 60/2004 po nebohej I. P.. Odporcovia v 2. - 5. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci - pod B 5 - odporkyňa v 2. rade v podiele 1/896 na základe dedičského rozhodnutia D 520/82 a záznamovej listiny 1/2005 - ROEP - rozhodnutia o schválení ROEP, tiež je vedená pod B 9 v podiele 1/32 na základe dedičského rozhodnutia D 427/90 a záznamu Z 1/2005 ROEP, odporcovia v 3. - 5. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci pod B 6,7,8, každý z nich v podiele 1/896 na základe dedičského rozhodnutia D 520/82 a záznamu Z 1/2005 ROEP. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú vedení na LV XXXX ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti - parcely XXXX/XX pod B 1 v podiele 164/224 na základe kúpnej zmluvy V 347/07 s tým, že hoci užívali predmetnú nehnuteľnosť od roku 1969 a potom, čo zistili, že ju nemajú majetkovoprávne vysporiadanú, uzavreli zmluvu s D. U., M. G., D. G., O.. D. S. a O.. U. S.. Navrhovatelia sú tiež vedení ako podieloví spoluvlastníci na LV XXXX pod B 17/16 v podiele 8/224 na základe zmluvy uzavretej s U. E., ktorej vklad bol povolený pod č. V 1218/09 a položka zmien na LV je zapísaná pod č. V 1070/09. Navrhovatelia sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pod B 16/2,11 na základe notárskeho osvedčenia o vyhlásení vydržania N 104/2008 v podiele 8/224 a pod B 16/12,14 na základe notárskeho osvedčenia o vyhlásení vydržania N 9/09 v podiele 2/32. S týmito notárskymi osvedčeniami súhlasili D. U. a U. I..
Z rozsudku OS v Starej Ľubovni 3C/363/86 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo určené vlastnícke právo D. J., nar. XX.X.XXXX, ujovi navrhovateľky v 2. rade, ku parcele EN XXXX a XXXX k.ú. J. Q., zakreslené v GP č. 762-011-77 zo dňa 2.6.1977, ktorý ich užíval od roku 1949. Tieto parcely sa nachádzajú neďaleko sporného pozemku, čo je zrejmé z uvedeného GP. Medzi sporným pozemkom a parcelami XXXX a XXXX sa nachádzajú parcely XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve manželov P. a títo ich mali oplotené a boli ich vlastníkmi už v roku 1969, kedy navrhovatelia kúpili sporný pozemok od D. J. a E. J.. Týmto rozsudkom 3C/363/86 súd tiež určil vlastnícke právo D. W. a U. W. ku parcelám EN XXXX a XXXX, ktorí ich užívali od roku 1954 na základe kúpnej zmluvy. Ide o parcely, ktoré susedia so sporným pozemkom, čo je zrejmé z GP č. 241-2-3404-063-80 (č.l. 238), teda tieto parcely užívali W. aj v roku 1969, t.j. vtedy, keď navrhovatelia odkúpili sporný pozemok. W. na tomto pozemku už vtedy mali postavený rodinný dom a mali ho oplotený. Týmto rozsudkom bolo určené vlastnícke právo aj J., aj W. na základe vydržania, pričom v prírode je toho času, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci rovnaký stav, ako bol v čase vyhlásenia rozsudku v roku 1986, t.j. vedľa pozemku navrhovateľov z jednej strany bývajú a užívajú pozemok W. a z druhej strany P.. V odôvodnení rozsudku je tiež uvedené, že časť parcely mpč. XXXX nadobudli žalovaní, t.j. v tomto konaní navrhovatelia, na základe zmluvy registrovanej pod č. RI. 236/69, teda na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Na doplnenie súd dodáva, že vlastníci pozemku vedeného v katastri nehnuteľnosti v čase vyhlásenia rozsudku ako parcela KN-C XXXX/X a XXXX/X sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti O.. D. S. a O.. U. S., ide o pozemok, ku ktorému predmetným rozsudkom súdu 3C/363/86 bolo určené vlastnícke právo D. J..
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Návrhom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovatelia musia v konaní preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu, majú naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, ak právne postavenie navrhovateľov by bez takého určenia bolo neisté, t.j. ak by bez tohto určenia bolo ohrozené ich právo alebo ak by sa bez tohto určenia ich právne postavenie stalo neistým. Podľa názoru súdu navrhovatelia preukázali v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keďže chcú, aby stav užívací sa dal do súladu so stavom právnym, chcú byť zapísaní v katastri ako vlastníci sporného pozemku, na ktorom majú postavený rodinný dom a časť pozemku užívajú ako dvor a časť ako záhradu. Pri určovacích žalobách o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa právnej teórie a podľa judikatúry súdov na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva postačuje, ak navrhovatelia chcú byť zapísaní v katastri ako vlastníci nehnuteľnosti a chcú, aby sa stav užívací dal do súladu so stavom právnym. Rozhodnutím súdu sa odstráni stav právnej neistoty navrhovateľov a zlepší sa ich právne postavenie. V konaní nebolo sporné, že podiely na spornej nehnuteľnosti navrhovatelia odkúpili od starých rodičov navrhovateľky v 2. rade v roku 1969 a títo ich nadobudli v roku 1928 a 1929 dedením a v roku 1930 kúpou. Spornou ostala skutočnosť, či navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k spornému
pozemku vydržaním, teda na základe oprávnenej, pokojnej, nerušenej a dobromyseľnej držby a či splnili podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty.
Spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním upravuje § 134 ods. 1, 3 Obč. zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku.
Podľa ods. 1 cit. zák. ustanovenia Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) po splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania - môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva 2/ držba musí byť oprávnená 3/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do plynutia doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát.
Oprávnená držba je upravená v § 130 ods. 1 Obč. zákona, podľa ktorého Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť teda splnené nasledovné náležitosti: a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo vykonávanie práva viacerými subjektmi, napr. aj manželmi, ak sú splnené podmienky oprávnenej držby, b/ vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správa sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, obdobne to platí pri vykonávaní práva, c/ dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.
Skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne. Je potrebné mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom pri posudzovaní dobromyseľnosti držby je to, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria (judikatúra V 5/1989). Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný napr. kúpna zmluva alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany, bude musieť preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie
- psychický stav. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (R 45/1986). Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné.
V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú, sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domienka - že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Oprávnenému držiteľovi, ktorým môže byť fyzická i právnická osoba alebo štát, prislúchajú zásadne rovnaké práva, aké má vlastník. Význam oprávnenej držby okrem toho, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom, spočíva aj v zákonnej možnosti jej premeny na vlastnícke právo. Táto premena sa uskutočňuje zo zákona prostredníctvom vydržania (§ 134).
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a tiež s prihliadnutím na to, že ide o nedoložené vlastnícke vzťahy súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, preto mu vyhovel a určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi spornej parcely KN-E XXXX/XX na LV XXXX v k.ú. J. Q.. Navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, teda originálnym spôsobom zo zákona. Navrhovatelia preukázali, že splnili podmienku oprávnenej, trvalej a dobromyseľnej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty a súd týmto rozsudkom túto skutočnosť len potvrdzuje, resp. konštatuje. Doposiaľ túto nehnuteľnosť nemajú majetkoprávne vysporiadanú, hoci ju užívajú ako svoje vlastníctvo od roku 1969, na určení vlastníckeho práva majú naliehavý právny záujem, chcú dať do súladu stav užívací so stavom právnym tak, aby boli zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia preukázali oprávnenosť držby v zmysle § 130 ods. 1 Obč. zákona, preukázali, že fakticky ovládali a užívali sporný pozemok od roku 1969, kedy ho odkúpili od starých rodičov navrhovateľky v 2. rade, teda neprisvojili si ho bezprávne. S týmto pozemkom nakladali ako so svojím vlastníctvom, teda správali sa k nemu tak, ako keby im vlastnícky patril, t.j. preukázali aj vôľu nakladať s ním ako so svojím vlastníctvom. Navrhovatelia boli dobromyseľní, teda preukázali aj dobrú vieru, že im pozemok patrí. Toto tvrdenie súd opiera o vykonané dokazovanie.
Z vykonaného dokazovania vyplýva a súd to zdôrazňuje, že navrhovatelia začali užívať sporný pozemok oprávnene v roku 1969 i na základe uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej s pôvodnými vlastníkmi - D. J. a E. J., starými rodičmi navrhovateľky v 2. rade, za kúpnu cenu 850,-Kčs. Tento pozemok D. J. s manželkou predali navrhovateľom ako reálne vyčlenený v prírode, teda tak, ako ho oni užívali od roku 1928, kedy ho nadobudli dedením a kúpou, hoci v pozemkovej knihe boli zapísaní ako spoluvlastníci v podiele 21/32. Z uvedeného vyplýva, že k predmetnej nehnuteľnosti už starí rodičia navrhovateľky v 2. rade nadobudli vlastnícke právo vydržaním, keď začali túto nehnuteľnosť užívať v roku 1928, keď na Slovensku platilo uhorské obyčajové právo, podľa ktorého pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním bolo potrebné, aby držiteľ bol oprávnený, dobromyseľný a užíval ju 40 rokov, pričom postačovalo, ak držiteľ bol oprávnený na začiatku držby. Od 1.1.1951 na Slovensku platil Stredný Občiansky zákonník - zák. č. 141/1950, ktorý upravoval spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v § 115 a 116. Podľa § 115 cit. zákona vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa § 116 ods. 1 cit. zákona Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa ods. 2 Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Oprávnená držba bola upravená v § 145 ods. 1, 2 cit. zákona. Podľa ods. 1 cit. zák. ustanovenia Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa ods. 2 V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateľov užívali sporný pozemok ako svoje vlastníctvo od roku 1928 (do účinnosti zák. 141/1950 ho užívali 32 rokov) nepretržite po roku 1969, teda najneskôr do 1.1.1960 v zmysle uvedeného Obč. zák. č. 141/1950 Zb. nadobudli vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním, keďže splnili podmienky oprávnenej, nerušenej, pokojnej a dobromyseľnej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty. V roku 1969 boli vlastníkmi tohto pozemku na základe vydržania, t.j. v čase, keď predávali pozemok - parcelu mpč. XXXX - navrhovateľom, teda tak, ako ho užívali ako reálne vyčlenený v prírode a dedo navrhovateľky v 2. rade im ho aj prírode vymeral, teda určil, ktorý pozemok kupujú. Starí rodičia navrhovateľky v 2. rade teda nadobudli vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním ešte pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy (najneskôr 1.1.1960), hoci v pozemkovej knihe boli vedení ako podieloví spoluvlastníci v podiele 21/32 a podľa kúpnej zmluvy predávali navrhovateľom tento podiel. Podľa identifikácie parciel doloženej v spise ŠN v Starej Ľubovni o
uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy N 246/69 sa uvádza, že parcela mpč. XXXX v záp. XXXX má výmeru 2957 m2 - stav neidentifikovateľný pre technický zásah, vlastník podľa pozemkovej knihy. K prevodu nehnuteľnosti podľa vtedy účinného Obč. zákona bol potrebný podľa § 490 ods. 2 súhlas ONV, odboru vodného a lesného hospodárstva, ktorý ho dal dňa 31.7.1969 pod č. 87/69. Na základe uvedeného sa táto kúpna zmluva stala perfektnou podľa vtedy platných právnych predpisov a bola registrovaná ŠN v Starej Ľubovni pod č. RI 236/69.
V čase uzavretia tejto zmluvy, t.j. v roku 1969 platil na Slovensku Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., účinný od 1.4.1964, ktorý neumožňoval nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Tento bol novelizovaný v roku 1982 zákonom 131/1982, účinným od 1.4.1982, ktorý zaviedol v § 132a/ oprávnenú a dobromyseľnú držbu a vydržanie v § 135a ods. 1, podľa ktorého vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Podľa ods. 2 Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Podľa § 119 ods. 1 Právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. V zmysle uvedeného mohol občan nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, keď ju mal nepretržite v držbe 10 rokov a vlastnícke právo pre štát mohol vydržať k pozemkom uvedeným vyššie, t.j., ktoré boli územným plánom alebo územným rozhodnutím určené na výstavbu rodinných domčekov a zriaďovanie záhradiek, teda občan nadobudol právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku.
Občiansky zákonník č. 40/1964 bol novelizovaný zák. č. 509/1991, účinným od 1.1.1992, ktorý v § 134 zaviedol nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním aj k pozemkom s tým, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť a do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právny predchodca. Teda išlo o obdobnú úpravu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, aká bola v Obč. zák. č. 141/1950 Zb. Ustanovenie § 865 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení zák. č. 509/1991 Zb. k úpravám účinným od 1.4.1983 upravuje, že pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1.4.1964 do 1.4.1983. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia Do času uvedeného v ust. § 135a v znení zákona č. 131/1982 sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa, t.j. dňom 1.4.1983, teda oprávnený držiteľ pri splnení podmienok vydržania (pri oprávnenej, dobromyseľnej držbe, ak mal nehnuteľnosť v držbe 10 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t.j. 10 rokov pred 1.4.1982), mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním najneskôr 1.4.1983.
Ustanovenie § 872 ods. 1 cit. zákona 509/199 Zb. prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 1992 upravuje, že Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. V zmysle judikatúry NS SR R 83/2002 Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992, do oprávnenej držby pre vydržanie je potrebné započítať aj dobu pred týmto dňom. Podľa rozhodnutia Rč 50/2000 Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú vec držal pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.
Na základe vykonaného dokazovania, t.j. na základe objektívnych skutočností súd dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali oprávnenosť a dobromyseľnosť držby k spornému pozemku. Toto tvrdenie súd opiera o objektívne skutočnosti zistené v konaní, a to že navrhovatelia začali užívať pozemok v roku
1969 na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1969 so starými rodičmi navrhovateľky, vedeli o tom, že starý otec navrhovateľky užíval pozemok, ktorý im predal ako reálne vyčlenený v prírode a ktorý im aj v prírode vymeral, teda presne určil a počínal si ako vlastník pozemku predaného pozemku. V konaní tiež bolo zistené, že sporný pozemok sa nachádzal medzi dvoma pozemkami - W. a P., ktorí svoje pozemky mali oplotené a teda sporný pozemok z obidvoch strán po dĺžke od susedných pozemkov oddeľovalo oplotenie, teda z toho vyplýva, že navrhovatelia kúpili pozemok reálne vyčlenený. Z týchto skutočností je možné vyvodiť presvedčenie navrhovateľov, že im tento pozemok patril a nakladal s ním ako s vlastným v dobrej viere, že im po právu patrí. So sporným pozemkom fakticky nakladali. V roku 1969 na základe vypracovaného GP z roku 1969 im bolo vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, ktorý aj postavili a v roku 1974 im bolo vydané užívacie povolenie. Odvtedy tento pozemok užívajú tak, ako ho odkúpili v roku 1969, na časti pozemku majú postavený rodinný dom a časť užívajú ako dvor a záhradu. Na základe týchto skutočností a okolností je možné usúdiť, že presvedčenie navrhovateľov, že im pozemok vlastnícky patrí a že s ním aj tak nakladali, je dôvodné a žili v presvedčení, že im pozemok vlastnícky patrí, čo napokon je konštatované aj v odôvodnení rozsudku OS Stará Ľubovňa sp.zn. 3C/363/86, kde je uvedené, že časť parcely mpč. XXXX nadobudli žalovaní, t.j. v prejednávanej veci navrhovatelia na základe zmluvy registrovanej pod č. RI 236/69 (na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy), pričom išlo o všeobecne známu skutočnosť. V čase rozhodovania súdu navrhovatelia majú sporný pozemok oplotený zo všetkých strán, t.j. aj spredu, aj zozadu a so susednými pozemkami ho majú ohraničený a oddelený plotom.
V čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci je v prírode rovnaký stav, aký bol v čase vyhlásenia rozsudku 3C/363/86. Sporný pozemok susedí s pozemkom W., ktorý ho majú oplotený a majú na ňom postavený rodinný dom (bol postavený už v roku 1969) a tiež susedí s pozemkom P., ktorí ho majú tiež oplotený a majú na ňom postavený rodinný dom. Vedľa pozemku P. pozemok je vo vlastníctve S., ktorý majú na ňom postavený rodinný dom a vedľa tohto pozemku je pozemok vo vlastníctve J., na ktorom majú tiež postavený rodinný dom. Ďalej smerom na H. je pozemok vo vlastníctve R., R., J., ktorí majú tiež na svojich pozemkoch postavené rodinné domy. Navrhovatelia a vyššie uvedení vlastníci susediacich pozemkov rešpektovali a rešpektujú takýto stav v prírode a užívacie vzťahy. Navrhovatelia zistili až v roku 2007, že pozemok nemajú majetkoprávne vysporiadaný, keď pozemok a rodinný dom, ktorý je postavený na pozemku, chceli dať zapísať do katastra nehnuteľnosti.
Podľa názoru súdu navrhovatelia si môžu započítať jednak vydržaciu dobu svojich právnych predchodcov k spornému pozemku, ktorí ho užívali od roku 1928 do roku 1969 a s poukazom na to, že navrhovatelia ho užívali oprávnene od roku 1969 na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, teda začali ho užívať ešte pred 1.1.1992, je potrebné do 10 ročnej vydržacej lehoty započítať aj túto držbu pred 1.1.1992 v zmysle vyššie uvedenej judikatúry NS aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve. Navrhovatelia teda splnili podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty a tiež podmienku oprávnenej, dobromyseľnej a pokojnej držby v zmysle § 134 ods. 1 Obč. zákona a s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia nadobudli vlastnícke právo vydržaním 1. 4. 1983 (§ 865 ods. 1, 3, § 872 ods. 1, 6 novely Obč. zák., t.j. zák. 509/1991 Zb). Doposiaľ medzi navrhovateľmi a ostatnými spoluvlastníkmi neboli žiadne spory ohľadom užívania tejto nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených objektívnych skutkových okolností je možné teda objektívne usudzovať a tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že držba u navrhovateľov bola pokojná, oprávnená a dobromyseľná a je možné usúdiť, že navrhovatelia nakladali so sporným pozemkom ako s vlastným, konali v dobrej viere a s presvedčením, že im pozemok, na ktorom postavili rodinný dom a ktorý majú oplotený, vlastnícky patrí. Navrhovatelia teda nekonali bezprávne a neprisvojovali si sporný pozemok bezprávne. Rešpektovali stav, ktorý bol v prírode a rešpektovali užívacie právo aj držiteľov, resp. vlastníkov susediacich pozemkov, o čom svedčí skutočnosť, že ak títo si chceli pozemky vysporiadať, súhlasili s tým, resp. im aj previedli zmluvou svoje podiely na pozemky za účelom majetkoprávneho usporiadania susedných pozemkov. Na základe objektívnych skutočností preukázaných v tomto konaní súd považuje tvrdenie navrhovateľov, že sporný pozemok užívali oprávnene, nerušene, dobromyseľne od roku 1969 v presvedčení, že im vlastnícky patrí, za pravdivé. Súd nemal dôvod neveriť navrhovateľke v 2. rade, ktorá uviedla, že hoci bola uzavretá napr. s S. kúpna zmluva, finančné prostriedky za predaj nedostali, keďže podpísali takú zmluvu, akú jej pripravili, keďže chcela, aby si aj S. svoj pozemok majetkovoprávne vysporiadali. K námietke zástupcu odporcu v 6. rade, že na pozemku má podiel aj štát, ktorý mu pripadol po neb. I. J. a teda, že navrhovatelia vedeli o tom, že je spoluvlastníkom štát a preto neboli dobromyseľní a nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, súd dodáva, že podiel 3/32 pod B 10 prešiel na Slovenskú
republika dedičským rozhodnutím po neb. I. J. a na štát bol prevedený dňa 1.8.1985 (č.l. 252 - 254), teda v čase, keď navrhovatelia už nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním dňom 1.4.1983 v zmysle prechodných a záverečných ustanovení novely Obč. zákona - zák. č 509/1991 Zb. (§ 865 ods. 1, 3 a § 872 od. 1, 6 ), pričom (podľa rozhodnutia Rč 50/2000) je potrebné pre účely vydržania do doby, po ktorú mali nehnuteľnosť navrhovatelia v držbe, započítať aj dobu, po ktorú vec držali pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že držitelia pozemkov susediacich so sporným pozemkom si vysporiadali vlastnícke právo na základe citovaného rozsudku OS Stará Ľubovňa 3C/363/86. Navrhovatelia, ktorí vystupovali v tomto konaní ako odporcovia, súhlasili s určením vlastníckeho práva W. a J., ale súhlasil s tým aj Čsl. štát, ktorý tiež vystupoval v tomto konaní ako odporca. Tak navrhovatelia, ako Čsl. štát v tomto konaní rešpektovali užívací stav a reálne rozdelenie nehnuteľnosti v prírode. Z toho vyplýva, že aj Čsl. štát v konaní rešpektoval užívanie sporného pozemku navrhovateľmi a nemal výhrady ku odôvodneniu uvedenému v rozsudku (žalovaní, t.j. navrhovatelia, nadobudli časť mpč. XXXX na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod č. RI 236/69). Držitelia pozemkov susediacich so sporným pozemkom v súčasnej dobe sú zapísaní ako vlastníci pozemkov, ktoré užívali. Navrhovatelia doposiaľ sporný pozemok nemajú majetkoprávne vysporiadaný, hoci ho užívajú od roku 1969 a všetci susedia rešpektujú tento užívací stav. V čase vyhlásenie rozsudku v prejednávanej veci nedošlo v prírode k žiadnej zmene užívania sporného pozemku a ani k zmene užívania a vlastníctva susediacich pozemkov oproti roku 1986. Všetky tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie zástupcu odporcu v 6. rade, že u navrhovateľov ide o držbu neoprávnenú a nedobromyseľnú. Naviac podľa § 145 ods. 2 Obč. zákona v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú, sa predpokladá, teda platí domienka, že držba je oprávnená. Odporca v 6. rade v konaní nepreukázal, aby u navrhovateľov išlo o držbu neoprávnenú a nedobromyseľnú.
K námietkam odporkyne v 1. rade súd dodáva, že táto nadobudla spoluvlastnícky podiel 11/224 pod B 3 na spornom pozemku na LV XXXX v dedičskom konaní 1D 60/2004 po nebohej I. P., teda v čase, keď navrhovatelia už nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Obč. zákona a § 865 ods. 1, 3 a 872 ods. 1, 6 novely Obč. zákona, t.j. zák. 509/1991 Zb.
Podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne usudzovať, že držba navrhovateľov bola neoprávnená a nedobromyseľná len z toho, že po roku 2007 navrhovatelia uzatvárali kúpne zmluvy s niektorými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia sú občania, ktorí nemajú právnické vzdelanie a s prihliadnutím na to, že čísla parciel sa v evidencii nehnuteľnosti, resp. neskôr v katastri nehnuteľnosti menili, pričom ako vyplýva z vykonaného dokazovania pôvodná mpč. XXXX bola rozdelená na viaceré parcely a s poukazom na nedoložené vlastnícke vzťahy a na viackrát menené a novelizované právne úpravy (Obč. zák.) a po zistení v roku 2007, že sporný pozemok napriek uzavretej kúpnej zmluve a napriek dlhodobému užívaniu, nie je vysporiadaný, konali tak, že ho chceli vysporiadať, aby boli v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci. Na základe uvedeného navrhovatelia kupovali od podielových spoluvlastníkov spoluvlastnícke podiely, hoci ich už kúpili v roku 1969 od starých rodičov navrhovateľky. Súd poukazuje aj na to, že sa pokúsili vysporiadať svoje vlastníctvo k spornému pozemku sčasti aj notárskymi osvedčeniami o vyhlásení vydržania - (N 104/2008 a N 9/2009), pričom v obidvoch osvedčeniach sú uvedené skutočnosti zistené v tomto konaní, a to, že osvedčené podiely majú navrhovatelia v oprávnenej, nerušenej, dobromyseľnej, trvalej držbe ako svoje vlastníctvo viac ako 10 rokov, t.j. od roku 1969, kedy nadobudli tieto parcely od D. J.. Tiež podľa názoru súd nie je možné usudzovať u navrhovateľov, že ide o nedobromyseľnú a neoprávnenú držbu, keď uzatvárali zmluvu s S., pretože podľa tejto zmluvy nepreviedli na S. pozemok, ktorý užívali, ale z dôvodu, že S. si chceli vysporiadať svoj pozemok - záhradu vedľa svojho rodinného domu, za tým účelom im podpísali zmluvu, ktorú im pripravili S. za účelom vysporiadania tejto záhrady, resp. podielu na tejto záhrade.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi sporného pozemku - parcely KN-E XXXX/XX v k.ú. J. Q..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania proti neúspešnému účastníkovi. Navrhovatelia boli v konaní úspešní, ale trovy konania si neuplatňovali, preto im ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.